Bratislava
Hrob Vladimír J. Žuffa
Umístění: Bratislava, Šulekova, cintorín pri Kozej bráne, sektor III (vzdialenejší roh, vľavo od hlavného chodníka)Poznámka:
Vladimír Ján Žuffa bol od roku 1939 členom ilegálnej organizácie Obrana národa, v roku 1940 unikol pred prenasledovaním do Belehradu, po nemeckej invázii do Juhoslávie odišiel do Libanonu ako spolupracovník čs. vysielania Rádia Levante. V roku 1942 ho generál Viest povolal do Londýna organizovať Československý červený kríž. V roku 1944 odletel do Moskvy, neskôr ako príslušník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, s ktorým sa v hodnosti kapitána vrátil do vlasti. Ako príslušník slovenskej nekomunistickej inteligencie bol prenasledovaný a v roku 1953 v tzv. akcii B vysťahovaný z Bratislavy. Pamätnú tabuľu má na Štefánikovej ulici v Bratislave.
Zdroj: Slovenský biografický slovník. Martin, 1994.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°08'51.0'' E17°05'55.0''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Pavel Varsik
Umístění: Bratislava, Šulekova, cintorín pri Kozej bráne, sektor IIPAVEL VARSIK
HLAVNÝ RIADITEĽ SLOV. VŠEOB. ÚV. BANKY
1891 - 1939
"....snad jsi tu někde již
ve květech badince neb v útlém těle břízek
snad jsi v mých ramenou, jež nesou kříž."
Olga Scheinpflugová
Pavel Varsik – dôstojník čs. légií (25.10.1891 Myjava 22.9.1939 Bratislava). 1914-1918 účastník prvej svetovej vojny, od roku 1915 zajatec v Ťumeni, 1916 obsolvoval vojenský výcvik v Odese, príslušník 1. srbskej dobrovoľníckej divízie, v auguste 1917 pri vojenskom cvičení ranený, liečili a operovali ho v Odese, počas občianskej vojny ako por. srb. armády odcestoval do Murmanska, potom do Anglicka, začiatkom roku 1918 prešiel z liečenia v Newcastli do Francúzska, príslušník 22. pluku čs. légií vo Francúzsku, pracoval v Čs. nár. rade, kpt., mjr. v decembri 1918 prišiel s vojenskou misiou čs. zahraničnej armády do Prahy, 1918-20 referent pre vojenské veci Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, pplk., 1920 armádny inšpektor pre Slovensko. Po roku 1920 riaditeľ pobočky Legiobanky v Bratislave. V januári 1919 sa zúčastnil obsadzovania Bratislavy čs. vojskom. Zomrel po druhej operácii zranenia v prvej svetovej vojne.
V roku 1918 vyznamenaný srbskou Karaďordevičovou hviezdou s mečmi, ruským Radom sv. Anny a Radom rumunskej koruny s mečmi.
Zdroj: Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°08'52.2'' E17°05'55.2''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Štefan Rajtík
Umístění: Bratislava, Šulekova, cintorín pri Kozej bráne, sektor XIIITU ODPOČÍVA
ŠTEFAN RAJTÍK
27. XII. 1925 – 16. VI. 1944
OBEŤ PRVÉHO BOMBARDOVANIA BRATSLAVY.
O Pane, staň sa vôla Tvoja !
sign. LIPŠIC
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°08'49.9'' E17°05'52.9''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Karl Kraft
Umístění: Bratislava, Šulekova, cintorín pri Kozej bráne, sektor I (pri múre)Karl Kraft
stud. med.
geb. 12/II 1896,
gefallen 11/IX 1916
als Leutnant des 3. Tiroler
Kaiser Jäger Rgts.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°08'53.6'' E17°05'56.9''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Fritz Wowy
Umístění: Bratislava, Šulekova, cintorín pri Kozej bráne, sektor VIIIFRITZ WOWY
K. U. K. FLIEGEROBERLEUTNANT
GEFALLEN IM 22. LEBENSJAHRE
AM 3. JUNI 1917 IM LUFTKAMPFE
BEI GÖRZ.
FRIEDE SEINER ASCHE !
sign. RIGELE
Fritz Wowy zahynul vo vzdušnom súboji pri slovinskom meste Gorica (nem. Görz). Autorom náhrobníka je bratislavský sochár Alojz Rigele (vytvoril ho v roku 1919).
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°08'50.8'' E17°05'55.2''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Pavol Rázga
Umístění: Bratislava, Šulekova, v sektore II na cintoríne pri Kozej bránePAUL RAZGA
PREDIGER
1849
RÁZGA PÁL
VÉRTANÚ
1849
PAVOL RÁZGA
MUČENÍK
FELÚJÍTTATTA – OBNOVIL: PETŐFI SÁNDOR EMLÉKMŰ BIZOTTSÁG
Felújítva az MK Külügyminisztérium,
a Petőfi Sándor Emlékmű Bizottság
és a Pro Patria támogatásával 2009-ben.
Obnovené s finančnou podporou
Ministerstva zahraničných vecí MR,
Komisie pamätníka Sándora Petőfiho
a Vlastivednej spoločnosti Pro Patria
Pavol Rázga (9.12.1798 Pezinok – 18.6.1849 Bratislava) bol evanjelický kňaz slovenského pôvodu. V rokoch 1848-49 bol farárom nemeckého evanjelického cirkevného zboru v Bratislave. Po začatí maďarskej revolúcie bol príslušníkom národnej gardy, s ktorou sa zúčastnil i na ťažení proti septembrovej výprave slovenských dobrovoľníkov na čele s J. M. Hurbanom, ako vojenský kňaz sa zúčastnil aj bitky pri Schwechate. V agitácii v prospech revolúcie neprestal ani po obsadení Bratislavy cisárskym vojskom v decembri 1848. Bol zatknutý, väznený a 18.6.1849 postavený pred štatariálny súd gen. Haynaua. Odsúdený bol na trest smrti a popravený na Somárskom vrchu.
Zdroj: Slovenský biografický slovník V. Martin 1992.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°08'53.2'' E17°05'56.9''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Josef Török de Erdöd
Umístění: Bratislava, Šulekova, sektor VIII na cintoríne pri Kozej bráneJOSEF
FREIHERR
TÖRÖK
DE ERDÖD
K. u. K.
FELDMARSCHALL-LIEUTENANT,
RITTER DES ST. STEFANS- ORDENS
UND DER EISERNEN KRONE III CL etc.
1819 – 1896
sign. RUMPELMAYER
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°08'50.8'' E17°05'55.2''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Carl von Hallwyl
Umístění: Bratislava, Šulekova, cintorín pri Kozej bráneCarl Graf von Hallwyl
K.u.K. Rittmeister a. D.
geb. 20. Jän. 1827. gest. 24. Nov. 1899
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ladislav Kleinert
Umístění: Bratislava, Šulekova, cintorín pri Kozej bráne, sektor VII, hrob č. 101Tu odpočíva v Kristu Pánu
LADISLAV
Kleinert
*9.XII.1913 †16.XII.1947
Ladislav Kleinert (9.12.1913 Prešov - 1.12.1947 Bratislava) stotník pechoty slovenskej armády, veliteľ roty 102. pešieho pluku ZD. Absolvent VA v Hraniciach na Morave. Koncom júna 1941 odišiel so svojou rotou na vých. front, v roku 1942 sa so svojimi vojakmi zúčastňoval protipartizánskych akcií. Dňa 2.8.1942 sa zúčastnil výpravy proti obci Maladuš v Bielorusku, ktorej predchádzal part. prepad a smrť 8 slovenských vojakov. Obeťou tejto odvetnej akcie sa stalo 15 civilných osôb. Za svoje skutky bol po vojne rozsudkom Národného súdu v Bratislave dňa 10.12.1947 odsúdený na trest smrti a popravený. Vyznamenania: Pam. medaila Za obranu Slovenska, Za hrdinstvo II. st., Za hrdinstvo III. st., nem. Verdienstkreuz des Ordens von Deutschen Adler 3. Stufe.
Zdroj: http://www.vhu.sk/data/files/568.pdf
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°8'49.5'' E17°5'56.4''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ivan Horváth
Umístění: Bratislava, Šulekova, cintorín pri Kozej bráne, sektor VII, hrob č. 232DR. IVAN HORVÁTH
1904 - 1960
Ivan Horváth (26.7.1904 Senica - 5.9.1960 Bratislava) bol slovenský spisovateľ, predstaviteľ modernej poprevratovej prózy, publicista, diplomat a politik. Vyštudoval právo a najskôr pôsobil na súde v Bratislave a Senici. Počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil na protifašistickom odboji. Od roku 1944 bol členom ÚV KSČ, po roku 1945 vykonával vysoké politické funkcie v SNR, Zbore povereníkov, NZ ČSR a napokon ako veľvyslanec ČSR v Maďarsku. V roku 1950 bol nespravodlivo obvinený v procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami a odsúdený na 22 rokov väzenia. Odsedel si 9 rokov, krátko po prepustení na slobodu zomrel.
Zdroj: Wikipédia
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás