Bratislava
Pomník sovietskej armáde
V TÝCHTO MIESTACH
PREKROČILI ODDIELY
SLÁVNEJ SOVIETSKEJ
ARMÁDY
HRANICE OSLOBODENEJ
BRATISLAVY,
ABY ĽUD RAKÚSKA
OSLOBODILI
OD NADVLÁDY
FAŠIZMU
ČESŤ A SLÁVA
HRDINSKEJ
SOVIETSKEJ ARMÁDE!
В ЭТИХ МЕСТАХ
ПЕРЕШЛИ ЧАСТИ
СОВЕТСКОЙ АРМИИ
ГРАНИЦЫ
ОСВОБОЖДЕННОЙ
БРАТИСЛАВЫ
ДЛЯ ТОГО
ЧТОБЫ ОСВОБОДИТЬ
НАРОД АВСТРИИ
ОТ ФАШИСТСКОГО
ГОСПОДСТВА
ЧЕСТЬ И СЛАВА
ГЕРОИЧЕСКОЙ
СОВЕТСКОЙ АРМИИ!
Souřadnice: N48°7'45.5'' E17°5'34.9''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Obetiam genocídy Arménov
NA
PAMIATKU
1500000
ARMÉNSKYCH
OBETÍ
ZOSNULÝCH
V GENOCÍDE
V ROKU
1915
TO THE
MEMORY
OF THE
1500000
VICTIMS
OF THE
ARMENIAN
GENOCIDE
OF 1915
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
1341
30. NOVEMBRA 2004
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
UZNÁVA GENOCÍDU ARMÉNOV V ROKU
1915, PRI KTOREJ ZAHYNULI STÁTISÍCE
ARMÉNOV ŽIJÚCICH V OSMANSKEJ RÍŠI
POVAŽUJE TENTO ČIN ZA ZLOČIN PROTI
ĽUDSKOSTI.
RESOLUTION OF THE SLOVAK
PARLIAMENT 1341
NOVEMBER 30. 2004
THE SLOVAK PARLIAMENT
RECOGNIZES THE ARMENIAN GENOCIDE
OF 1915 DURING IN THE OTTOMAN
EMPIRE WERE KILLED AND
CONSIDERS THAT ACT AS A CRIME
AGAINST HUMANITY.
ZVÄZ „NIG APARAN“
„NIG APARAN“ UNION
V súvislosti
s prijatím NRSR
30.11.2004
uznesenia 1341
o Genocíde Arménov
si našu vďaku
zaslúžia
J. Čarnogurský, F. Mikloško, M. Lauko, P. Hrušovský, T. Mikuš, P. Minárik, R. Žiak, G.Krajči
Mimoriadne
poďakovanie
a ocenenie patrí
organizátorovi
rezolúcie,
AŠOTOVI
GRIGORIANOVI
FÓRUM
ARMÉNSKYCH
ASOCIÁCIÍ
EURÓPY
In relation
to the adoption
of Resolution no 1341
on the Armenian
Genocide
on 30.11.2004
by the Slovak
Parliament we hereby
express our deepest
gratitude to
J. Čarnogurský, F. Mikloško, M. Lauko, P. Hrušovský, T. Mikuš, P. Minárik, R. Žiak, G.Krajči
Special
acknowledgement
and appreciation it
attributed to
the organiser
of the Resolution
ASHOT
GRIGORIAN
FORUM OF
ARMENIAN
ASSOCIATIONS
OF EUROPE
Nápis je v jazyku slovenskom, anglickom a arménskom.
Souřadnice: N48°8'12.9'' E17°6'33''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Janko Kráľ
JANKO KRÁĽ
Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš - 23.5.1876 Zlaté Moravce) často označovaný ako básnik-burlivák, bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. V roku 1848 po prvých impulzoch revolúcie burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom. Ľudové povstanie, ktoré vyvolal bolo potlačené v marci 1848, po jeho chytení a mučení ho spolu s J. Rotaridesom odviedli do väzenia v Šahách, neskôr až do januára 1849 v Pešti, kde ho odsúdili na smrť. Údajne na zásah bána J. Jelačiča ho po 10 mesiacoch väzenia prepustili na slobodu. V marci 1849 bol v Liptovskom Mikuláši, kde velil dobrovoľníkom a národnej garde. V septembri 1849 sa znovu zúčastnil revolučných bojov v Krupine ako kapitán slovenských dobrovoľníkov. Po skončení revolúcie pôsobil v štátnej službe na rôznych miestach, naposledy v Zlatých Moravciach, kde i zomrel v chudobe.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom pomníka je sochár František Gibala.
Souřadnice: N48°7'36.08'' E17°5'23.24'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
