V Hodoníne za vojaaáčka mňa vzaaáli…
V Hodoníne za vojaaáčka mňa vzaaáli…
Viaceré mestá v bývalej mnohonárodnostnej monarchii Habsburgovcov mali dlhoročnú históriu aj ako vojenské posádkové mestá. Táto ich história pokračovala ešte aj neskôr, po zániku Rakúsko-Uhorska v nástupníckych štátoch. Pokiaľ ide o Československú republiku, hádam najslávnejšie boli tie, ktorých meno sa zvečnilo aj v ľudových pesničkách Prešporok/Bratislava a Hodonín: Prešporská kasáreň maľovaná, V Hodoníne za vojáčka mňa vzáli a ďalšie…
Áno, je to kus slávnej histórie, dnes už takmer polozabudnutej, možno aj celkom zabudnutej. Posádkové mestá žili celé desaťročia aj ekonomicky a spoločensky vo vzájomne sa obohacujúcej symbióze so svojimi vojenskými posádkami. Dnes to väčšine z nich chýba a pociťujú to z historickej perspektívy ako stratu a deficitom je to aj pokiaľ ide o výchovu mladej mužskej populácie. Ale to je už iná otázka, ku ktorej sa možno česká aj slovenská spoločnosť bude musieť skôr-neskôr vrátiť nielen pre súčasnú zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe a vo svete, ale práve aj z hľadiska pedagogiky – vojenská služba znamenala v konečnom dôsledku pri dnešnom triezvom hodnotení nielen posilňovanie militaristických tendencií v štáte a spoločnosti, ale – a to je oveľa podstatnejšie – aj dovŕšenie výchovy mladých mužov a ich konečnú socializáciu do spoločnosti dospelých. V rámci vojenskej služby sa z nedospelého mladíka – zelenáča stával muž a ten sa po vojenskej službe vracal domov ako plnohodnotný skúsený chlap. Dnes to mnohým chýba a často aj takmer tridsaťročný „mladík“ sa bez mamičkinho „mamahotelu“ nevie zaobísť. Škodí to v konečnom dôsledku nielen mame, ale najmä tomu synáčkovi a aj jeho prípadnej budúcej partnerke.
Všetko toto si uvedomilo bývalé významné posádkové juhomoravské, rakúske, rakúsko-uhorské a aj československé posádkové mesto Hodonín, ktoré si tento aspekt svojich dejín pripomenulo 3. novembra 2016 slávnostným odhalením vojenského pomníka v areáli bývalých hodonínskych kasární.
Autorom pomníka „Město Hodonín svým vojákům“ je akademický sochár Jaroslav Jurčák († 12. 9. 2016), ktorý sa, žiaľ, odhalenia svojho diela v Hodoníne na Brnenskom námestí 3. novembra 2016 pri príležitosti 135. výročia dokončenia výstavy Veľkých kasární, nedočkal. Pomník má podobu obdĺžnikovej plastiky pripomínajúcej starogrécke stély. Meria 230 centimetrov a váži viac ako dve tony. Na stéle sú dve bronzové plastiky pripomínajúce symboly armád rakúskeho cisárstva a českej armády. Na zadnej strane stély je vyrytá časť textu a nápevu pesničky „V Hodoníne za vojáčka mňa vzali“. Po odhalení pomníka nasledovala v salónku Reštaurácie „Na varte“ vernisáž fotografií zachycujúcich slávnu históriu hodonínskych kasární. Fotografie dodalo Masarykovo múzeum v Hodoníne o. p. a pán Antonín Kučera (www.hodoninnostalgicky.cz). Použili sa aj materiály z kalendára mesta vydaného pre rok 2013 „V Hodoníne za vojáčka…“.
V kasárňach sa asi ako prví ubytovali vojaci 10. jazdeckej brigády, ktorú 7. novembra 1883 vystriedal 13. hulánsky regiment. Po vzniku Československa v roku 1918 sa v Hodoníne 4. novembra zriadila tzv. „Slovácka brigáda“ a v roku 1920 prišlo do Hodonína vojenské jazdecké učilište na čele s francúzskymi dôstojníkmi. Toto učilište fungovalo až do roku 1925. Dňa 29. septembra 1920 bol do Hodonína po návrate z bojov na Slovensku prevelený aj 7. jazdecký pluk zo Starej Boleslavi. Pluk si získal zásluhy dobytím Košíc v decembri 1918. V deň 80. narodenín prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka bol pluk premenovaný na „7. jazdecký pluk T. G. Masaryka, pluk prezidentov“
Zdroj: http://hodoninsky.denik.cz/serialy/hodonin-vcera-a-dnes-jezdecky-pluk-zabral-obe-kasarna-20120320.html
F. Vrábel