Nevšedné pomníky padlým v prvej svetovej vojne na Záhorí
Nevšedné pomníky padlým v prvej svetovej vojne na Záhorí
Prvá svetová vojna, nazývaná súčasníkmi Veľká vojna, znamenala strašnú tragédiu pre ľudstvo. Veď na jej následky zomrelo okolo 10 miliónov vojakov a ďalších 10 miliónov civilov zomrelo na nákazlivé nemoci, hlad a rôzne útrapy. Zo Slovenska do nej narukovalo 400 000 mládencov a mužov, z ktorých sa okolo 69 000 už domov nevrátilo. Pozostalí sa im snažili v rodných obciach postaviť dôstojné pomníky, ktoré by ich pamiatku pripomínali, ale nie všade sa to podarilo. Na Slovensku je dosť obcí, ktoré dodnes takéto pomníky nemajú a v ojedinelých prípadoch sa to snažia nahradiť v súčasnosti so 100. výročím rozpútania tejto vojny. Urobili tak nedávno napríklad oravské obce Oravská Polhora, Rabča a ďalšie.
Jablonica
V obci Jablonica sa nachádza na Slovensku ojedinelý pomník padlých v 1. svetovej vojne. Ústredným motívom pomníka je Ježiš Kristus stojaci v člne a dvaja vojaci, jeden ležiaci ranený, alebo mŕtvy vojak a druhý kľačiaci nad ním. O tomto naozaj zvláštnom pomníku nie je, žiaľ, nič bližšieho známe a pomník nie je ani zapísaný do zoznamu pamiatok na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky v Bratislave. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku v hesle Jablonica nič o pomníku neuvádza. V monografii obce vydanej v roku 2002 sa o pomníku píše, že „námet na vytvorenie sochy ´Ježiš zachraňuje topiacich sa´ čerpali neznámi kamenári zo Sliezska z Biblie“. Túto domnienku nemožno ničím dokázať. V evanjeliu sv. Lukáša, 8, 22 – 25 sa o utíšení búrky na mori píše toto: „22 V istý deň nastúpil on i jeho učeníci na loď; a povedal im: ´Preplavme sa na druhý breh jazera.´ I odrazili od brehu. 23 Ako sa plavili, zaspal. Tu sa na jazero spustila taká víchrica, že sa im naberala voda a boli vo veľkom nebezpečenstve. 24 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: ´Učiteľ, učiteľ, hynieme!´ On vstal, pohrozil vetru a rozbúrenej vode i upokojili sa a nastalo ticho. 25 A im povedal: ´Kde je vaša viera? A oni si so strachom a údivom hovorili: ´Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode a ony ho poslúchajú?´´ Ale Kristus na jablonickom pomníku ani nehrozí vodám a ani nezachraňuje topiacich sa, skôr je to akési upokojujúce gesto. Možno skôr predpokladať, aj keď je to tiež len hypotéza, že umelci mali na mysli možno podvedome narážku na prievozníka známeho zo starogréckych bájí. Podľa jednej z nich na podzemnej rieke Acherón (niekedy sa uvádza aj rieka Styx) preváža smrteľníkov prievozník Chárón „z brehu života na breh smrti“. Postava Ježiša Krista je tu však zároveň aj prísľubom vzkriesenia.
Kuklov
Pomník padlým v Kuklove pomohli svojimi finančnými príspevkami postaviť rodáci z obce, ktorí sa vysťahovali do Ameriky. Na pomníku sa spájajú svetské motívy s cirkevnými. Vojak, lúčiaci sa s manželkou a dieťaťom ukazuje na Ukrižovaného a text to vysvetľuje slovami: „Tomuto Kristu vás porúčam“. Na pomníku je okrem nápisu Na pamiatku vo svetovej vojne padlým hrdinom založili z milodarov roku 1927 občania Kuklovskí a Za pomoci našich amerických bratov aj toto poetické vyjadrenie hrôz vojny: „Ďaleko od rodných chát v cudzine večný sen sníme, otcovia, manželia, bratia a synovia, deti bo zloba vojny nás nevinných v ohni a dyme nevoľne pohnala v predčasnú smrť za obeti.“
Popudinské Močidlany
Veľmi zaujímavý pomník obetiam 1. svetovej vojny sa nachádza v Močidlanoch, časti obce Popudinské Močidlany. Na pomníkoch sa často objavujú nielen súčasti vojenského výstroja – prilby, plná poľná, opasok s „patróntaškami“, novším výrazom sumkami na náboje, ale aj rôzne zbrane alebo munícia – najčastejšie sú to pušky, bodáky a meče, ale niekedy je pomník doplnený aj delovými strelami, reliéfmi diel alebo guľometov a podobne. V Močidlanoch má vojak na opasku zavesenú aj ojedinelú rekvizitu, ktorú na iných pomníkoch nenájdeme, alebo sa vyskytuje len zriedka – plynovú masku. Žiaľ, v prvej svetovej vojne si na niektorých úsekoch frontov na východe aj na západe (najznámejšie je belgické mesto Ypres) museli vojaci vytrpieť aj útoky otravnými plynmi ako boli chlór, fosgén a horčicový plyn (yperit). Spočiatku ani neboli vybavení ochrannými maskami, tie sa do frontových línií dodávali až dodatočne. Mnohí vojaci zasiahnutí chemickými bojovými látkami zomierali okamžite, iní v krutých bolestiach umierali aj niekoľko dní až týždňov. Z 15 000 zasiahnutých vojakov, pri ich prvom použití, vtedy zahynula asi jedna tretina. Vysokú úmrtnosť malo na svedomí absolútne prekvapenie v radoch dohodových vojakov (Francúzov, Britov a Kanaďanov na západe a Rusov na východe), ktorých otravnými plynmi napadli Nemci. Bez ochranných pomôcok boli bezbranní a zakrývanie očí, nosa a úst navlhčenými vreckovkami im nemohlo pomôcť. Chemické zbrane použili aj štáty Dohody – Francúzsko, Veľká Británia aj Rusko. Keďže chemické zbrane Ženevská konvencia z roku 1907 zakazovala, je charakteristické, že obe strany tvrdili, že otravné látky nepoužili ako prvé, ale len ako odvetu.
Zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, I, Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 1977, s. 500 – 501. Jablonica. Skalica: Záhorské múzeum, 2002, s. 48.
Ferdinand Vrábel
