Lučenec
Pomník vojakom 2. ukrajinského frontu Červenej armády
Umístění: Lučenec, J. Kármána, na začiatku parku medzi ulicami Begova a J. Kármána, pred budovou Obvodného oddelenia PZ Lučenec1945
2й
УКРАИНСКИЙ
ФРОНТ
14 ЯАНВАРЯ
1945 ГОДА
Г. ЛУЧЕНЕЦ
ВЕЧНАЯ СЛАВА
ГЕРОЯМ
ПАВШИМ В БОЯХ
ЗА СВОБОДУ И
НЕЗАВИСИМОСТЬ
СОВЕТСКОГО
СОЮЗА
И ЧЕХОСЛОВАКИИ
ЗДЕСЬ
ПОХОРОНЕНЫ
КРАСНОАРМЕЙЦЫ
И СЕРЖАНТЫ
ПАВШИЕ
СМЕРТЬЮ ХРАБРЫХ
В БОЯАХ ЗА СВОБОДУ
И НЕЗАВИСИМОСТЬ
СОВЕТСКОГО
СОЮЗА
И ЧЕХОСЛОВАКИИ
Na konci parku pred budovou základnej školy na ulici J. Kármána 25/5 je druhý väčší Pomník vojakom Červenej armády, na ktorom sú mená padlých sovietskych vojakov a dôstojníkov. Pomníky sú vzdialené od seba asi 70 metrov.
Souřadnice: N48°19'50.34'' E19°40'15.96'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: PhDr. Jozef Jambrich, PhD.
Pamätná tabuľa M. I. Kutuzov
Umístění: Lučenec, Jána Amosa Komenského 732/16, na chodníku pred budovou evanjelickej fary... na tomto mieste bol
v dňoch 24.-26.12.1805
ubytovaný slávny ruský
vojvodca M. I. Kutuzov ...
Na miestnej fare bol v roku 1805 ubytovaný M. I. Kutuzov počas ústupu po prehratej bitke pri Slavkove. 23.12.1805 prechádzal so svojím štábom cez Szécsény do Nógrádszakálu, kde prenocoval. 24.12.1805 pokračoval cez obce Mula, Trenč, Veľká nad Ipľom, Panické Dravce a večer prišiel do Lučenca. Organizáciu pobytu ruských vojsk na území Novohradskej župy mal na starosti cisársko-kráľovský komorník Imrich Madách starší. Pamätná tabuľa bola osadená na prelome rokov 2017/18.
(zdroj: https://bystrica.dnes24.sk/ )
Souřadnice: N48°19'32.3'' E19°39'57.5'' (budova fary)
VPM přidal: Sebastián Langhoffer
Pamätná tabuľa M. R. Štefánik
Umístění: Lučenec, Jána Amosa Komenského 732/16, na chodníku pred budovou evanjelickej faryPoznámka:
M. R. Štefánik navštívil Lučenec dvakrát, hlavne z rodinných dôvodov. Prvý raz v roku 1911 (návšteva zapísaná v Zozname nehmotných pamätihodností mesta Lučenec), druhý raz v roku 1913.
(zdroj: Časopis Bradlo č. 77, jún 2019)
Souřadnice: N48°19'32.3'' E19°39'57.5'' (budova fary)
VPM přidal: Sebastián Langhoffer
Pamätná tabuľa Janko Kráľ
Umístění: Lučenec, Janka Kráľa 1, budova na ulici J. Kráľa 1V TEJTO BUDOVE
PÔSOBIL V ROKU 1850
REVOLUČNÝ BÁSNIK
JANKO KRÁĽ
1822 - 1876
PRI 120. VÝROČÍ ÚMRTIA
BÁSNIKA VENOVAL
MO MATICE SLOVENSKEJ
V LUČENCI
Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš - 23.5.1876 Zlaté Moravce) často označovaný ako básnik-burlivák, bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. V roku 1848 po prvých impulzoch revolúcie burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom. Ľudové povstanie, ktoré vyvolal bolo potlačené v marci 1848, po jeho chytení a mučení ho spolu s J. Rotaridesom odviedli do väzenia v Šahách, neskôr až do januára 1849 v Pešti, kde ho odsúdili na smrť. Údajne na zásah bána J. Jelačiča ho po 10 mesiacoch väzenia prepustili na slobodu. V marci 1849 bol v Liptovskom Mikuláši, kde velil dobrovoľníkom a národnej garde. V septembri 1849 sa znovu zúčastnil revolučných bojov v Krupine ako kapitán slovenských dobrovoľníkov. Po skončení revolúcie pôsobil v štátnej službe na rôznych miestach, naposledy v Zlatých Moravciach, kde i zomrel v chudobe.
(zdroj: Wikipédia)
Souřadnice: N48°26'7.8'' E19°35'30.08'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob neznámeho vojaka
Umístění: Lučenec, Koháryho dolina, asi 1 km južne od Domu seniorov Lučenecké kúpele n.o., okraj asfaltovej cestyNEZNÁMY
VOJÁK
Identifikovať obdobie vzniku hrobu sa nepodarilo. Pravdepodobne ide o obeť 2. svetovej vojny alebo bojov o Slovensko v roku 1919.
Souřadnice: N48°18'52.6'' E19°37'44.2'' (približná poloha hrobu)
VPM přidal: Sebastián Langhoffer
Pamätná tabuľa Zoltán Brüll
Umístění: Lučenec, námestie Kubínyiho 364/10, spodná tabuľa na stene medzi predajňou COOL a Deaf KebabPoznámka:
Tabuľa je umiestnená na rodnom dome Zoltána Brülla. Bola odhalená v auguste 1966 pri príležitosti 22. výročia SNP.
(zdroj: Kristina Becaniová: Národnohistorické pamiatky v Lučenci)
Židovský lekár Zoltán Brüll bol príslušníkom partizánskeho oddielu „Vysoké Tatry“. Padol v boji dňa 14. januára 1945 v Kôprovej doline v bunkri pod Grúnikom.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoltán_Brüll )
Souřadnice: N48°19'41.16'' E19°40'9.08'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: PhDr. Jozef Jambrich, PhD.
Busta M. R. Štefánik
Umístění: Lučenec, Námestie Republiky 26, v budove Okresného úraduPoznámka:
Vo vstupnej hale Okresného úradu v Lučenci je pamätník venovaný gen. M. R. Štefánikovi. Bronzový odliatok busty vytvoril ešte v roku 1969 akademický sochár Alfonz Grom (1924-1993), vtedy bola táto busta slávnostne odhalená na dome, v ktorom pôvodne bývala Štefánikova teta Emília Fajnorová a počas návštev u nej, v ňom býval aj Milan R. Štefánik.
V období „normalizácie“ bustu odstránili a uschovali v budove Verejnej bezpečnosti. V roku 1990 ju opäť inštalovali vo vestibule Obvodného úradu v Lučenci.
(zdroj: Ján Maniaček, Posol hviezdnych diaľav 1. časť)
Souřadnice: N48°19'49.5'' E19°39'36.2''
VPM přidal: Ľubomír Streicher
Pamätná tabuľa Andrej Plávka
Umístění: Lučenec, Novohradská 2, základná umelecká škola (bývalá YMCA)V tejto budove žil a pôsobil
v r. 1930-31 ako sekretár
združ. YMCA a zapisovateľ
MO MS spisovateľ, nár. umelec
ANDREJ PLÁVKA
5.X.2000
Andrej Plávka (18.11.1907 Liptovská Sielnica – 11.7.1982 Bratislava) spisovateľ, národný umelec. V rokoch 1930-39 pracovník mládežníckej organizácie YMCA (Lučenec, Kroměříž, Hradec Králové, Bratislava). Počas SNP vedúci sociálnej komisie RNV v Banskej Bystrici. Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti, v jeho byte sa schádzali pokrokové osobnosti, zúčastnil sa príprav SNP. Po jeho vypuknutí s A. Matuškom spoluautor ohlasu k slovenskému národu, ktorý vysielal Slobodný slovenský vysielač. Ako predseda sociálnej sekcie RNV organizoval ubytovanie a stravovanie utečencov. Po ústupe SNP žil so zranením v horách, neskôr v rodisku a pred príchodom frontu v B. Bystrici. V roku 1946 vyznamenaný Radom SNP I. stupňa.
(zdroj: Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990)
Souřadnice: N48°26'59.28'' E19°31'34.82'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pomník M. R. Štefánik
Umístění: Lučenec, Štvrť M. R. Štefánika, parčík vľavo od domu kultúryPoznámka:
Autorom je sochár Andrej Melicherčík
Souřadnice: N48°19'45.5'' E19°39'50.2''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa pripojenia Lučenca a Novohradu k ČSR v roku 1918
Umístění: Lučenec, T. G. Masaryka, medzi cestou a bočným krídlom budovy Mestského úradu Lučenec, Novohradská 316/1V TEJTO BUDOVE SA UTVORILA A ZASEDALA ROKU 1918
HORNONOVOHRADSKÁ SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA ZA PREDSEDNÍCTVA
DR. ĽUDOVÍTA BAZOVSKÉHO, KTORÁ NA ĽUDOVOM SHROMAŽDENÍ CELÉHO
SLOVENSKÉHO NOVOHRADU DŇA 28. NOVEMBRA 1918 S ODUŠEVNENÍM
PRIJALA MARTINSKÚ DEKLARÁCIU ZO DŇA 30. OKTÓBRA 1918
A VEREJNE VYPOVEDALA ODTRHNUTIE SA OD UHORSKA A PRIPOJENIE
SA LUČENCA A NOVOHRADU K ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE.
TÚTO PAMÄTNÚ TABUĽU UMIESTNIL V DESIATE VÝROČIE SLOBODY SLOVÁKOV
ODBOR MATICE SLOVENSKEJ V LUČENCI NA VEČITÚ PAMIATKU
A K POVZBUDENIU V SLOVENSKOM NÁRODNOM CÍTENÍ ĎALŠÍCH GENERÁCIÍ.
OBNOVENÁ S PÔVODNÝM TEXTOM PRI PÄŤDESIATOM VÝROČÍ VZNIKU
NAŠEJ REPUBLIKY.
PAMÄTNÁ TABUĽA BOLA PÔVODNE ODHALENÁ NA BUDOVE
VŠEOBECNEJ BANKY, KTORÁ STÁLA V TOMTO PRIESTORE
Souřadnice: N48°19'45.48'' E19°39'58.64'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: PhDr. Jozef Jambrich, PhD.




























