Spolek pro vojenská pietní místa

Pamätná doska 21. August 1968

Autor: Marek Lanzendorf, 28.07.2016

Pamätná tabuľa Pavol Strauss

Autor: Ladislav Barabás, 12.08.2009

MUDr. Pavol Strauss (30.8.1912 Liptovský Mikuláš - 3.6.1994 Nitra) bol slovenský lekár, filozof, prozaik, esejista, prekladateľ a účastník Slovenského národného povstania. Ročnú vojenskú službu absolvoval v r. 1938-39. V roku 1942 konvertoval zo židovstva na katolícku vieru. V roku 1944 narukoval ako vojak slovenskej armády do vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde ho zastihlo SNP. Pracoval v poľnej nemocnici v Korytnici a po potlačení povstania prešiel do hôr. Pred skončením vojny bol zaistený v sústreďovacom tábore v Novákoch. Po vojne pracoval ako lekár.
Zdroj: Wikipédia

Autorom pamätnej tabule je Rudolf Cisárik

Pamätná tabuľa Janko Kráľ

Autor: Ladislav Barabás, 16.06.2010

Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš - 23.5.1876 Zlaté Moravce) často označovaný ako básnik-burlivák, bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. V roku 1848 po prvých impulzoch revolúcie burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom. Ľudové povstanie, ktoré vyvolal bolo potlačené v marci 1848, po jeho chytení a mučení ho spolu s J. Rotaridesom odviedli do väzenia v Šahách, neskôr až do januára 1849 v Pešti, kde ho odsúdili na smrť. Údajne na zásah bána J. Jelačiča ho po 10 mesiacoch väzenia prepustili na slobodu. V marci 1849 bol v Liptovskom Mikuláši, kde velil dobrovoľníkom a národnej garde. V septembri 1849 sa znovu zúčastnil revolučných bojov v Krupine ako kapitán slovenských dobrovoľníkov. Po skončení revolúcie pôsobil v štátnej službe na rôznych miestach, naposledy v Zlatých Moravciach, kde i zomrel v chudobe.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom reliéfu je sochár Ladislav Ľudovít Pollák

Pomník Obetiam 2. svetovej vojny s SNP

Autor: Ladislav Barabás, 13.08.2009

Pamätná tabuľa Obetiam 2. svetovej vojny

Autor: JUDr. Filip Tréger, 01.09.2024

Pamětní deska Ján Hubka

Autor: Prof. Ing. Bohuslav Veverka, DrSc., 25.02.2011

Hrob Kazimír Bezek

Autor: Ladislav Barabás, 13.08.2009

Kazimír Bezek ( 31.8.1908 Žibritov – 14.12.1952 Praha) bol básnik, dramatik a verejný činiteľ. Počas druhej svetovej vojny bol zatknutý za ilegálnu činnosť a v čase Slovenského národného povstania bol predsedom Revolučného národného výboru v Dolnom Kubíne. V rokoch 1945-52 bol poslancom SNR, v rokoch 1949-52 bol generálny riaditeľ Československých dráh v Prahe.
(zdroj: Wikipédia)

Hrob Jaroslav Šolc

Autor: Ladislav Barabás, 13.08.2009

Jaroslav Šolc (2.4.1920 Lisková – 8.12.1985 Bratislava, poch. Liptovský Mikuláš) vojenský historik, dôstojník (generál), účastník SNP. Už ako stredoškolák vstúpil v roku 1938 do KSČ, spoluvydavateľ ilegálnych letákov. V júni 1939 zatknutý, odsúdený na 4 mesiace väzenia a vylúčený zo školy. Zúčastnil sa zakladania ilegálnej ozbrojenej skupiny, pokus však v septembri 1941 zlikvidovala polícia. Pre účasť na ilegálnej činnosti KSS väznený od apríla do decembra 1943. Od začiatku roku 1944 organizoval sieť spolupracovníkov pre pripravovaný ozbrojený boj na Liptove. Príslušník partizánskej skupiny P. A. Veličku v Kantorskej doline, po začatí SNP politický komisár part. brigády Za slobodu Slovanov. Po prechode SNP do hôr zástupca veliteľa práporu 4. part. pluku, od januára 1945 splnomocnenec HŠPH pre 4. parr. brigádu.
Vyznamenania: Rad SNP I. triedy, Čsl. voj. kríž 1939, Za zásluhy I. stupňa, sov. medaila Partizán Veľkej vlasteneckej vojny I. triedy, Za chrabrosť, juhosl. rady Orden zasluge za narod a Orden partizanske zvezde III. stupňa, sov. medaila Za pobedu nad Germanijej, Rad červenej hviezdy, Rad červenej zástavy, sov. Rad Veľkej vlasteneckej vojny II. stupňa
(zdroj: Slovenský biografický slovník V. Martin 1992)
Nápis v dolnej časti náhrobníka je prekrytý a nedá sa z fotografie prečítať.

Hrob Michal Miloslav Hodža

Autor: Ladislav Barabás, 13.08.2009

Michal Miloslav Hodža (22.9.1811 Rakša – 26.3.1870 Těšín) národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik a jazykovedec. Počas revolúcie 1848-49 mal veľkú zásluhu na uskutočnení schôdze národovcov 10.-12. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši, ktorá v prítomnosti Štúra a Hurbana schválila 14 bodov Žiadostí slovenského národa. Po vyhlásení stanného práva odišiel do Prahy, kde sa zúčastnil na Slovenskom zjazde a zapojil sa do letných príprav na ozbrojené povstanie. Stal sa členom Slovenskej národnej rady a bol aktívnym účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav v rokoch 1848-49 po boku cisárskych vojsk.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_Miloslav_Hod%C5%BEa )

Pamätná tabuľa Obetiam SNP

Autor: JUDr. Filip Tréger, 23.11.2025

Vladimír Kokavec, nar. 14.09.1924 v Palúdzke, bol členom partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. Dňa 04.19.1944 bol ťažko ranený pri bojoch medzi Važcom a Východnou (okr. Liptovský Mikuláš) a na následky zranení zomrel dňa 06.09.1944 v sanatóriu v Lučivnej (dátum je rozdielny s dátumom na pamätnej tabuli). Následne pochovaný v Lučivnej neskôr exhumovaný a presunutý v roku 1945 na cintorín v Palúdzke a začiatkom 60tych rokov na vojenský cintorín Háj-Nicovô.

Vladimír Antol, nar. 01.06.1924 v Palúdzke, bol zapojený v bojových akciách SNP v priestore Svit – Lučivná. Bol členom partizánskej brigády Za slobodu Slovanov Padol pri Lučivnej v bojoch 4.-5.septembra 1944 (v rôznych zápisoch sa uvádza jeden alebo druhý dátum). Následne pochovaný v Lučivnej neskôr exhumovaný a presunutý v roku 1945 na cintorín v Palúdzke a začiatkom 60tych rokov na vojenský cintorín Háj-Nicovô.
(zdroje: https://www.vets.cz, https://oslobodenie.wbl.sk/Zoznam-padlych.html)