Martin
Pamětní deska Deklarace Slovenského národa
V TEJTO BUDOVE
PRIJALA SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
TRIDSIATEHO OKTÓBRA ROKU 1918
DEKLARÁCIU
SLOVENSKÉHO NÁRODA
KTOROU
SLOVÁCI VYJADRILI SÚHLAS S VYTVO-
RENÍM ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY
EUROPA NOSTRA
PAN-EUROPEAN FEDERATION FOR HERITAGE
HERITAGE AWARD
FOR THE COMPREHENSIVE ARCHITECTURAL RESTORATION AND RECREATION OF THE SPIRIT
OF AN IMPORTANT PLACE IN SLOVAK NATIONAL CULTURAL AND POLITICAL HISTORY
UDELUJE CENU
ZA KOMPLEXNÚ ARCHITEKTONICKÚ REKONŠTRUKCIU OBJEKTU A OBNOVU VÝZNAMNÉHO
MIESTA SLOVENSKEJ NÁRODNEJ, KULTÚRNEJ A POLITICKEJ HISTÓRIE.
ZREKONŠTRUOVALA SLOVENSKÁ SPORITELŇA, A. S. - MÁJ 1998 – OKTÓBER 1999
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N49°3'51.29'' E18°55'17.79''
Pomník přidal: Ing. František Jedlička
Pamětní deska Milan Rastislav Štefánik
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: David Kosina
Hrob Ferdinand Čatloš
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Janko Jesenský
Poznámka:
Janko Jesenský (30.12.1874 Martin – 27.12.1945 Bratislava, poch. v Martine) – spisovateľ, právnik, národný umelec. Od roku 1914 vojak rak.-uh. armády, od 1915 v ruskom zajatí, 1916 príslušník čs. légií, redaktor Čechoslovana vo Voroneži a v Kyjeve, člen informačného a propagačného odboru Odbočky čes.-slov. Národnej rady v Rusku, 1917 redaktor Slov. hlasov v Petrohrade. Ako dôstojník sa zúčastnil na anabáze čs. légií na Sibíri. V období 2. svetovej vojny podporil ilegálne protifašistické hnutie, za čo ho úrady perzekvovali.
Zdroj: Slovenský biografický slovník. Martin 1987
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ján Francisci
Poznámka:
Z životopisu: "...V roku 1848 s Š. M. Daxnerom a M. Bakulinym organizoval národné gardy. Bol odsúdený do väzenia (väznený v Plešivci a v Pešti) a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu. ..." (podrobnosti viď http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Francisci-Rimavsk%C3%BD )
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Doplnění informací: Ing. František Jedlička
Hrob Mikuláš Štefan Ferienčík
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Štefan Marko Daxner
ŠTEFAN MARKO
DAXNER
nar. 22. dec. 1822.
zomr. 11. apr. 1891.
Po živote činov plodnom
Hospodin daj mu
večné oslávenie
a slavnú pamäť!
„Bojom za pravdu
a čestnou prácou
silneje národ.“
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Jozef Lettrich
Poznámka:
Jozef Lettrich (Diviaky 17.6.1905 – New York 1969) bol odporcom politického režimu Slovenskej republiky a stal sa jedným z najvýznamnejších predstaviteľov odboja a bol aj väznený. V roku 1943 spolu s J. Ursínym a M. Joskom podpísal s predstaviteľmi KSS Vianočnú dohodu, ktorá formulovala ciele národnooslobodzovacieho hnutia. Zastával funkciu jedného z dvoch neoficiálnych tajomníkov Slovenskej národnej rady, udržiaval kontakty s jej vojenským ústredím a zúčastnil sa na prípravách ozbrojeného boja. Po vypuknutí SNP sa stal členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady, v ktorej vykonával funkciu povereníka pre školstvo a osvetu. Po skončení vojny sa stal predsedom SNR a túto funkciu vykonával až do februára 1948. Krátko po nástupe totalitného režimu emigroval do USA. Zomrel v New Yorku a pochovaný bol na československom cintoríne v Chicagu. V roku 1990 bola jeho urna uložená v Martine.
Zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ivan Stodola
Poznámka:
Ivan Stodola (10.3.1888 Liptovský Mikuláš - 26.3.1977 Piešťany) spisovateľ, dramatik, lekár, národný umelec. Po promócii na lekárskej fakulte si v roku 1914 otvoril súkromnú lekársku prax v Liptovskom Mikuláši, no zakrátko vypukla prvá svetová vojna a musel narukovať. Po návrate pracoval na úseku verejného zdravotníctva. V roku 1951 ho zatkli a v zinscenovanom procese odsúdili na 8 rokov väzenia, z výkonu ktorého ho na základe prezidentskej amnestie prepustili v roku 1953. Posledný úsek života strávil v Piešťanoch. Jeho urna bola pôvodne uložená v rodinnej hrobke na cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave, v roku 1989 bola prevezená na Národný cintorín v Martine.
(zdroj: Ďuriška Z..: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Július Barč-Ivan
Poznámka:
Július Barč-Ivan (1.6.1904 Krompachy - 25.12.1953 Martin) dramatik, prozaik, publicista, od roku 1942 zamestnanec Matice slovenskej v Martine. Účastník Slovenského národného povstania, 31.8.- 8.9.1944 šéfredaktor Národných novín, orgánu Revolučného ONV v Martine, v septembri - októbri ich redaktor v Banskej Bystrici. Po zatlačení povstalcov do hôr sa skrýval v klenovských vrchoch.
(zdroj: Slovenský biografický slovník I. Martin 1986)
Autorom náhrobníka je sochár Fraňo Štefunko.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
