Martin
Hrob Jozef Horáček
JOZEF HORNÁČEK *12.XI.1890 +3.I.1976
Jozef Hornáček (12.11.1890 Martin – 3.1.1976 Martin) organizátor remeselníckeho a živnosníckeho hnutia. V roku 1911 narukoval do armády, v ktorej zostal aj po vypuknutí prvej svetovej vojny. Po vzniku ČSR v roku 1918 sa v Martine prihlásil do slovenskej národnej gardy. V roku 1944 sa zapojil do druhého odboja a sprostredkoval zásobovanie partizánov. V roku 1949 ho v súvislosti s vykonštruovaným procesom proti V. Žingorovi zatkli, neskôr nespravodlivo odsúdili a uväznili a jeho rodinu v roku 1952 v „Akcii B“ vysťahovali z vlastného domu a na viac rokov i z Martina.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Samuel Ivaška
Samuel IVAŠKA
*30.4.1888 +17.1.1981
Samuel Ivaška (30.4.1888 Martin – 17.1.1981) ichtyológ, obchodník. Počas I. svetovej vojny žil ako obchodník v ruskom Vitebsku. V roku 1916 bol príslušníkom štábu Brusilovovej armády. Bol aj tlmočníkom diplomata a vojaka Vladimíra Hurbana a spolupracoval s československými légiami.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ján Kohút
MUDr. JÁN KOHÚT
1875 – 1943
Ján Kohút (14.9.1875 Martin – 26.9.1943 Budapešť, poch. v Martine) lekár, organizátor zdravotníctva. Počas I. svetovej vojny narukoval ako vojenský lekár v Belehrade a Cetinji v Čiernej Hore. Tu si získal povesť vynikajúceho odborníka. Po roku 1918 prispel k organizovaniu a budovaniu zdravotníctva na Slovensku.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Juraj Hodža
JURAJ
HODŽA
*8.II.1824
+24.VIII.1879
Smrť života
len slávne vráta
do nesmrteľnosti otvára
Sládkovič
Juraj Hodža (8.2.1924 Rakša – 24.8.1879 Turany) národný pracovník, úradník. V máji 1848 sa zúčastnil na porade národovcov o Žiadostiach slovenského národa v Liptovskom Mikuláši. Sprevádzal Ľudovíta Štúra, na ktorého bol vydaný zatykač, na ceste z Liptovského Mikuláša do Modry. V januári 1849 vstúpil do dobrovoľníckeho vojska. Bol účastníkom Memorandového zhromaždenia a signatárom Memoranda národa slovenského.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Jozef Renner
RODINA RENNEROVA
JOZEF
1894 – 1945
Jozef Renner (3.4.1894 Martin – 2.9.1944 Sklabiňa) kníhviazač. V roku 1944 ho po vypuknutí Slovenského národného povstania na základe obvinenia z údajnej spolupráce s Nemcami partizáni zatkli a zastrelili.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ján Fraňo
FRAŇO
JÁN
1876 – 1963
STAROSTA MESTA
TURČ. SV. MARTINA
1926 – 1938
Ján Fraňo (30.9.1876 Kozelník – 23.2.1963 Martin) verejný činiteľ, starosta Martina. Člen Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej. Od roku 1926 starosta Martina, kým ho v roku 1939 z politických dôvodov neodvolali. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja a Slovenského národného povstania.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Alojz Ritnošík
RODINA
RITNOŠÍKOVA
Alojz Ritnošík (26.4.1919 Veľké Rovné – 18.10.1894 Martin) odbojár. Od roku 1940 vykonával základnú vojenskú službu a neskôr sa stal poddôstojníkom slovenskej armády v Martine, kde sa zapojil do ilegálneho odboja organizovaného KSS. Pred vyhlásením SNP odišiel z martinského útvaru k partizánom do Sklabine s autom naloženým výzbrojom a výstrojom pre celú rotu. Neskôr velil partizánskemu oddielu, pôsobiacemu v organizačnom začlenení do 2. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika, potom Slovenskej národnej partizánskej brigády, ktorý sa zúčastnil na obrane Rajeckej doliny a operoval v Malej Fatre, najmä v priestore Strečno-Dubná Skala-Vrútky-Martin. Po vojne bol dôstojníkom Zboru národnej bezpečnosti a agentom Štátnej bezpečnosti. Vyznamenanie: Rad SNP 1. triedy.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ľudovít Izák
ĽUDEVÍT IZÁK
ev. učiteľ
*28.7.1833 +24.1.1929
Daniel 12.3.
Ľudovít Izák (28.7.1833 Háj – 24.1.1929 Martin) učiteľ, národný pracovník. Už ako 16-ročný sa zúčastnil slovenského povstania rokov 1848-49, kde sa osobne zoznámil s Ľudovítom Štúrom. Počas účinkovania v Banskej Štiavnici bol perzekvovaný Maďarmi a bol prinútený presťahovať sa do Dačovho Lomu, kde strávil tridsať rokov.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Juraj Hodža
JURAJ
HODŽA
*8.II.1824
+24.VIII.1879
Smrť života
len slávne vráta
do nesmrteľnosti otvára
Sládkovič
Juraj Hodža (8.2.1824 Rakša – 24.8.1879 Turany) úradník. V máji 1848, keď sa zúčastnil na porade národovcov o Žiadostiach slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, sprevádzal Ľudovíta Štúra, na ktorého už bol vydaný zatykač, na ceste z L. Mikuláša do Modry. V januári 1849 vstúpil do dobrovoľníckeho vojska. Bol aj účastníkom Memorandového zhromaždenia.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Jozef Telgársky
PhDr. JOZEF
TELGÁRSKY
1919 – 1998
spisovateľ, bibliograf,
riaditeľ Národnej knižnice
Matice slovenskej
Jozef Telgársky (27.3.1919 Hrabušice – 10.9.1998 Bratislava, poch v Martine) spisovateľ a bibliograf. Ako vedúceho knižnice Matice slovenskej v roku 1959 bol pre údajnú protištátnu činnosť aj v súvislosti s prácou na projekte prvej slovenskej encyklopédie na základe vykonštruovaných dôvodov zatknutý a odsúdený na trest odňatia slobody na 2 a pol roka. Po amnestovaní v roku 1960 pracoval ako robotník. V roku 1967 bol rehabilitovaný.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás