Veľký Meder

Komárňanská, Námestie Bélu Bartóka, Námestie hrdinov, Stará, sv. Štefana, Svätého Štefana, Tichá

Vojenský hřbitov Obětí 1. světové války

Autor: Ladislav Barabás, 03.08.2013
Umístění: Veľký Meder, Tichá, srbský cintorín
Nápis:
SRBSKÝ VOJENSKÝ CINTORÍN
1914 - 1918
POCHOVANÝCH 5153 OBETÍ

СРБСКО ВОJНО ГРОБъЕ
1914 - 1918
САХРАНъЕНО 5153 ЖРТАВА

NA TOMTO MIESTE ODPOČÍVA 5153 SRBSKÝCH MUČENÍKOV A VOJAKOV,
KTORÍ ZAHYNULI V ZAJATÍ V TÁBORE VEĽKÝ MEDER
V R. 1914-1918
NA VEČNÚ SLÁVU!
VEĽKÝ MEDER, 2003 SRBSKÝ NÁROD

НА ОВОМ МЕСТУ ПОЧИВА 5153 СРПСКИХ МУЧЕНИКА И ВОЈНИКА
КОЈИ СУ ЖИВОТ ИЗГУБИЛИ У ЗАТОЧЕНИШТВУ У ЛОГОРУ ВЕЛИКИ МЕЂЕР
1914-1918
ВЕЧНА СЛАВА!
ВЕЛИКИ МЕЂЕР, 2003 СРПСКИ НАРОД
Poznámka:

Okrem bojových polí zostali vojnové hroby aj pri zajateckých táboroch – jeden z nich na území Slovenska sa nachádza aj v chotári mesta Veľký Meder. Do tohto zajateckého tábora boli prví vojnoví zajatci transportovaní už v októbri 1914 a ich celkový počet dosiahol 24 000. Mnohí zomreli na následky chorôb, hlavne rôznych epidémií.
Na cintoríne vo Veľkom Mederi v hromadných hroboch je pochovaných 5464 srbských a čiernohorských vojakov, 240 talianskych a 72 ruských vojakov.
V období medzi dvomi svetovými vojnami a potom až do šesťdesiatich rokov 20. storočia bolo o cintorín dobre postarané. Avšak v nasledujúcom časovom úseku sa o hroby kompetentní prestali zaujímať a časť cintorína, kde boli pochovaní talianski vojaci sa zrušila a mesto na tejto časti cintorína povolilo zástavbu. Tá časť cintorína, kde boli pochovaní Srbi, Čiernohorci a Rusi začala pustnúť a chátrať.
Zmena nastala až v roku 2001 a následne v roku 2004, keď začali prvé rokovania o uzatvorení medzivládnej dohody medzi Srbskou republikou a Slovenskou republikou o starostlivosti o vojnové hroby. Už v tomto čase za účinnej pomoci Veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave a zastupiteľstva mesta Veľký Meder sa začali práce na obnove hrobov a cintorína. Po schválení oboma vládami bola dohoda "o vojnových hroboch" 13. októbra 2008 slávnostne podpísaná predsedami vlád Slovenskej republiky a Srbskej republiky v Belehrade a 9. septembra 2009 nadobudla platnosť.
Primárnu starostlivosť o srbský cintorín, zabezpečuje mesto Veľký Meder čiastočne aj zo svojho rozpočtu. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, poskytuje mestu každoročne na základe ich písomnej žiadosti finančný príspevok, ktorý je určený najmä na úpravu vojnového cintorína a jeho bezprostredného okolia.
Veľmi dobrú spoluprácu má mesto aj s Veľvyslanectvom Srbskej republiky v SR. Jeho zástupcovia pravidelne každý rok navštívia srbský cintorín, aby tu vzdali hold svojim krajanom.

Prvá svetová vojna mala pre Srbsko a srbský národ veľmi tragické následky. Až 30 percent obyvateľov Srbska bolo usmrtených, hospodárstvo bolo vydrancované a zničené, srbské vojenské cintoríny boli husto rozosiate po teritóriu severnej Afriky a celej Európy. Okrem bojových polí zostali hroby aj pri zajateckých táboroch – najväčší z nich sa nachádzal práve vo Veľkom Mederi. Mnohí zomreli na následky epidémií a 5 464 ich bolo pochovaných vo vojenskom cintoríne, zriadenom v chotári mesta.
( zdroj: www.valka.cz, Veľkomederský hlásnik 2/2010 )

KOVIJANIĆ R.: Veľkomederské údolie smrti na hroboch 6000 srbských mučeníkov. Bratislava 1936.
K cintorínu: "Koncom októbra 1914 začal zúriť škvrnitý týfus. Po krátkom čase epidémia sa veľmi rozšírila, takže denne umieralo i vyše 100 ľudí. Mŕtvych hromadne pochovávali, hádzali do vozíkov mŕtve telá a tak ich odvážali na cintorín..." (s. 35).

(K dispozícii sú len sekundárne citácie k tejto knihe)
(zdroj: www.valka.cz, Peter Wittgruber)


Souřadnice: N47°51'53.9'' E17°45'55.6''
Pomník přidal: Peter Pavlík

‹ ›