Čadca

17. novembra, Matičné námestie, Námestie Slobody

Hrob Gejza Mravec

Autor: Petr Kudláček, 09.09.2023
Umístění: Čadca, 17. novembra, Centrálný cintorín, sektor 4, hrob 666
Nápis:
GEJZA
MRAVEC
ČETAŘ POL. PIL. LETEC
NAR 15. JAN. 1908
TRAGICKY ZAHYNUL
2. MÁJA 1933
ODPOČÍVAJ V POKOJI!
Poznámka:

Pilot čet. Gejza Mravec od 10. letky LP3 zemřel 2.5.1933 při srážce letadel nad letištěm Nitra na Slovensku.
Více na stránkách Wikipedie; v článku Letecké nehody vojenských strojů České a Československé republiky. https://cs.wikipedia.org/wiki/Leteck%C3%A9_nehody_vojensk%C3%BDch_stroj%C5%AF_%C4%8Cesk%C3%A9_a_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_republiky


Souřadnice: N49°26'10.39'' E18°47'1.39''
Pomník přidal: Petr Kudláček

Pomník Peter Jilemnický

Autor: Ladislav Barabás, 10.07.2012
Umístění: Čadca, Matičné námestie, pred domom kultúry
Nápis:
bez nápisu

sign. S. Biroš
Poznámka:

Peter Jilemnický (18.3.1901 Kyšperk, dnes Letohrad – 19.5.1949 Moskva) bol komunistický slovenský spisovateľ, novinár a učiteľ českého pôvodu. Vojenskú službu vykonával v rokoch 1921-23 v Rimavskej Sobote a Banskej Bystrici. 12.7.1926 bez povolenia úradov emigroval do ZSSR, kde pôsobil v družstve Interhelpo. Do vlasti sa vrátil v roku 1929. Roku 1938 ako český učiteľ odchádza nie celkom dobrovoľne do Česka, kde sa zapájal do ilegálnej činnosti KSČ. 27.10.1942 ho zatklo Gestapo, bol odsúdený na osem rokov nútených prác a prevezený do pracovného tábora Griebo pri Coswigu, neskôr do tábora Dessau. Od roku 1948 bol kultúrnym atašé československého veľvyslanectva v Moskve. Vyznamenaný bol radom SNP I. triedy.
(zdroj: Wikipédia)

Autorom pomníka je sochár Stanislav Biroš.


Souřadnice: N49°26'20.72'' E18°47'8.99'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pamätná tabuľa Obetiam 2. svetovej vojny

Autor: Ladislav Barabás, 10.07.2012
Umístění: Čadca, Námestie Slobody 30, na budove Mestského úradu Čadca, vľavo od vchodu
Nápis:
V BOJI PROTI FAŠIZMU, ZA OSLOBODENIE VLASTI
I NÁŠHO MESTA, POLOŽILI SVOJE ŽIVOTY

BALÁŽ ŠTEFAN Z ČADCE 1913-1944
GÁBRIŠ JOZEF Z HORELICE 1900-1944
KONEČNÝ DANIEL Z OSTRAVY 1903-1944
NOVOTÁRSKY LADISLAV Z ČADCE 1885-1944
PEROVSKÝ ŠTEFAN Z NITRY 1918-1944

„KTO ŽIJE V SRDCIACH ĽUDU, NEUMIERA“

Souřadnice: N49°26'18.89'' E18°47'23.86'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pamätná tabuľa Janko Kráľ

Autor: Ladislav Barabás, 10.07.2012
Umístění: Čadca, Námestie Slobody 30, Mestský úrad Čadca
Nápis:
JANKO KRÁĽ
1822 - 1876
ŠTÚROVSKÝ BÁSNIK, NÁRODNÝ BUDITEĽ
PÔSOBIL V ČADCI V ROKOCH
1854 - 1859
TAKÝ SLOVENSKÝ, AKO LEN MOŽNO, TAKÝ EURÓPSKY
A SVETOVÝ AKO MÁLOKTORÝ SLOVÁK PO ŇOM.
Poznámka:

Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš - 23.5.1876 Zlaté Moravce) často označovaný ako básnik-burlivák, bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. V roku 1848 po prvých impulzoch revolúcie burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom. Ľudové povstanie, ktoré vyvolal bolo potlačené v marci 1848, po jeho chytení a mučení ho spolu s J. Rotaridesom odviedli do väzenia v Šahách, neskôr až do januára 1849 v Pešti, kde ho odsúdili na smrť. Údajne na zásah bána J. Jelačiča ho po 10 mesiacoch väzenia prepustili na slobodu. V marci 1849 bol v Liptovskom Mikuláši, kde velil dobrovoľníkom a národnej garde. V septembri 1849 sa znovu zúčastnil revolučných bojov v Krupine ako kapitán slovenských dobrovoľníkov. Po skončení revolúcie pôsobil v štátnej službe na rôznych miestach, naposledy v Zlatých Moravciach, kde i zomrel v chudobe.
(zdroj: Wikipédia)


Souřadnice: N49°26'18.89'' E18°47'23.86'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás