Košice
Pamätná tabuľa Mikuláš Jozef Lexmann
V KOŠICIACH PÔSOBIL
DOMINIKÁN PÁTER MIKULÁŠ
JOZEF LEXMANN OP
V R. 1924 – 1950 SA ZASLÚŽIL
O KULTÚRNE A DUCHOVNÉ
POVZNESENIE MESTA.
ZALOŽIL KULTÚRNE CENTRUM
VERITAS.
V R.1944 – 1945 V KRYPTE
DOMINIKÁNSKEHO KOSTOLA
ZACHRAŇOVAL ĽUDSKÉ ŽIVOTY
BEZ OHĽADU NA NÁBOŽENSKÚ
ČI POLITICKÚ PRÍSLUŠNOSŤ.
Mikuláš Jozef Lxmann (28.10.1899 Bobot – 17.7.1952 Králíky, ČR) bpl slovenský katolícky kňaz – dominikán. Na konci druhej svetovej vojny ukrýval ohrozených ľudí pred násilím v krypte dominikánskeho kostola v Košiciach a je zapísaný ako záchranca Židov v Holocaust Memorial Centre v Budapešti. Prvý výsluch v sídle košickej ŠtB zažil už v decembri 1947. 20.2.1948 ho na mesiac zatkli. V rámci akcie K ho v apríli 1950 odviezli z Košíc a vystriedal internačné kláštory v Pezinku, Báči, Podolínci a Králíkách. Zomrel z vyčerpania, asi na mozgovú mŕtvicu.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Mikul%C3%A1%C5%A1_Jozef_Lexmann )
Souřadnice: N48°43'14.7'' E21°15'16.4''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Pavol Gojdič a Vasil Hopko
OTCOM BISKUPOM
PAVLOVI GOJDIČOVI OSBM
THDR. VASILOVI HOPKOVI,
KŇAZOM, ZASVÄTENÝM OSOBÁM,
BOHOSLOVCOM A VERIACIM,
KTORÍ POČAS PRENASLEDOVANIA
V ROKOCH 1950 – 89 ZOSTALI VERNÍ
GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI
JUBILEJNÝ ROK 2000
Vasiľ Hopko (21.4.1904 Hrabské – 23.7.1976 Prešov) bol gréckokatolícky biskup. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov väzenia. Väznený bol v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a Valdiciach. V máji 1964 ho „zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie“ podmienečne prepustili. Po prepustení z väzenia bol internovaný v domácom väzení pod drobnohľadom Štátnej bezpečnosti. Zomrel na následky väznenia 23.7.1976 v Prešove. Pápež Ján Pavol II ho dňa 14.9.2003 vyhlásil v Bratislave za blahoslaveného.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vasi%C4%BE_Hopko )
Pavol Gojdič (17.7.1888 Ruské Pekľany – 17.7.1960 Leopoldov) gréckokatolícky biskup. Počas proticirkevnej akcie tzv. Prešovský sobor bol 28.4.1950 zatknutý a internovaný. Vo vykonštruovanom procese ho odsúdili pre vlastizradu na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17.7.1960.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Petro_Gojdi%C4%8D )
Souřadnice: N48°43'14.6'' E21°15'16.4''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pomník František II. Rákoci
IN SEPVLCRO HVIVS AVITÆ ECCLESIÆ
REQVIESCVNT IN DOMINO OSSA PRINCIPIS
FRANCISCI RÁKÓCZI II.
MATRIS EJVS HEL. ZERINÆ ET FILII JOSEPHI,
NECNON TRIVM FIDELIVM SOCIORVM,
QVOS OMNES, INFAVSTA SORTE PER DVO SÆ-
CVLA PATRIA EXTORRES, GRATA POSTERITAS,
EXTERRA DIVTVR-
NI, EXILII, DEVOTE
RETVLIT ET DIE
29. MENS. OCTOB-
RIS ANNI 1906.
IN HOC LOCO SAC-
RATO, HONESTISSI-
MO CVM EXEQVIA-
RVM CVLTV, AD RE-
QVIE TRANQVIL-
LAM, PIE AC DIGNE
DENVO COLOCAVIT.
SISTE VIATOR!
HONORA TANTORVM
HEROVM MAGNA ME-
RITA ET PRÆCLARAM
MEMORIAM!
MONVMENTVM HOC
POSVIT SENATVS
POPVLVSQVE HVJVS
CIVITATISANNO DOMINI
1938.
Pomník navrhol Sipos Béla a Vojtech Löffler. Text zostavil Wick Béla. Z broznu ho odlial Vojtech Buchner. Odhalený bol 24. júla 1938. Nachádza sa na stene Dómu sv. Alžbety, za ktorou sa nachádza krypta s jeho ostatkami.
Preklad:
V KRYPTE TEJTO STAROBYLEJ KATEDRÁLY ODPOČÍVAJÚ V PÁNU KOSTI KNIEŽAŤA FRANTIŠKA RÁKÓCZIHO II., JEHO MATKY HELENY ZRÍNSKEJ, JEHO SYNA JOZEFA A TROCH VERNÝCH SPOLOČNÍKOV, KTORÝCH VĎAČNÉ POTOMSTVO PO DVESTOROČNOM VYHNANSTVE, UVALENOM NA NICH NEPRIAZNIVÝM OSUDOM PIETNE PRINIESLO ZO ZEME DLHODOBÉHO EXILU A 29.OKTÓBRA 1906 S POHREBNÝMI OBRADMI ZBOŽNE A DÔSTOJNE ULOŽILO NA TOMTO POSVÄTNOM MIESTE NA POKOJNÝ ODPOČINOK.
POSTOJ PÚTNIK! VZDAJ ÚCTU VEĽKÝM ZÁSLUHÁM A SLÁVNEJ PAMIATKE TAKÝCH SLÁVNYCH HRDINOV!
TENTO PAMÄTNÍK POSTAVILA RADA A OBČIANSTVO TOHTO MESTA ROKU PÁNA 1938.
(zdroj: http://www.tabule.cemetery.sk/ ; https://sk.m.wikipedia.org/ )
Souřadnice: N48°43'13.3'' E21°15'29.5'' (Dóm svätej Alžbety)
VPM přidal: Sebastián Langhoffer
Pamätná tabuľa M. I. Kutuzov
Na pamiatku pobytu maršala
M. I. KUTUZOVA, slávneho
ruského vojvodcu v Košiciach
v dňoch 30.XII.1805 – 4.I.1806.
autorom pamätnej tabule je Juraj Bartusz
Souřadnice: N48°43'18.73'' E21°15'27.32'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Obetiam komunizmu
VEČNÁ SLÁVA
POPRAVENÝM, UMUČENÝM
A PRENASLEDOVANÝM
V BOJI PROTI KOMUNIZMU
1945 - 1989
Souřadnice: N48°43'18.73'' E21°15'27.32'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Obetiam fašizmu
NA STROMOCH TEJTO ULICE
BOLI V JANUÁRI 1945 OBESENÍ
ODPORCOVIA FAŠIZMU
ČESŤ ICH PAMIATKE
1945 - 1970
autorom pamätnej tabule je Arpád Račko
Souřadnice: N48°43'18.73'' E21°15'27.32'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Košický vládny program
NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA
V TOMTO DOME NA ÚZEMÍ OSLOBODENOM SLÁVNOU SOVIETSKOU ARMÁDOU
SA DŇA 5. APRÍLA 1945 KONALO PRVÉ ZASADANIE ČESKOSLOVENSKEJ VLÁDY
NÁRODNÉHO FRONTU ČECHOV A SLOVÁKOV, KTORÉ PREROKOVALO A SCHVÁLILO
KOŠICKÝ VLÁDNY PROGRAM
Souřadnice: N48°43'18.73'' E21°15'27.32'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa István Bocskai
BOCSKAI ISTVÁN
Z TOHO DOMU, BÝVALÉHO SÍDLA HORNOUHORSKÉHO HLAVNÉHO KAPITANÁTU,
RIADIL ISTVÁN BOCSKAI V ROKOCH 1604-1606 BOJ ZA SLOBODU
PROTI HABSBURGOVCOM
NA POČESŤ 400. VÝROČIA V ROKU 2004 MIESTNILA
SAMOSPRÁVA ŽUPY HAJDU-BIHAR
E HÁZBÓL, A FELSŐ-MAGYARORSZÁGI FŐKAPITÁNYSÁG EGYKORI SZÉKHÁZÁBÓL
IRÁNYÍTOTTA BOCSKAI ISTVÁN 1604-1606 KÖZÖTT
AZ ORSZÁG SZABADSÁGKÜZDELMET A HABSBURGOK ELLEN
A 400. ÉVFORDULÓ TISZTELETÉRE 2004-BEN ÁLÍTTATTA
A MAGYAR KÖZTÁRSASÁG HAJDU-BIHAR MEGYEI ÖNKORMÁNYZATA
autorom pamätnej tabule je sochár Juraj Bartusz
Souřadnice: N48°43'18.73'' E21°15'27.32'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Obetiam okupácie v roku 1968
21. AUGUSTA 1968
BOLI ZABITÍ ZBRAŇAMI
OKUPAČNÝCH ARMÁD
MICHAL HAMRÁK
JÁN HATALA
JOZEF KOLESÁR
JÁN LÁSZLÓ
LADISLAV MARTONÍK
IVAN SCHMIEDT
Souřadnice: N48°43'18.73'' E21°15'27.32'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Slovenská republika rád
V TEJTO BUDOVE BOLO V ROKU 1919
SÍDLO REVOLUČNEJ VLÁDNEJ RADY
SLOVENSKEJ REPUBLIKY RÁD
JEJ PREDSEDOM BOL ANTONÍN JANOUŠEK
autorom pamätnej tabule je sochár Arpád Račko
Souřadnice: N48°43'18.73'' E21°15'27.32'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
