Piešťany
Pamätná tabuľa Ľudovít Winter
V TOMTO DOME ŽIL A PRACOVAL
ĽUDOVIT
WINTER
BUDOVATEĽ
PIEŠŤANSKÝCH TERMÁLNCH
KÚPEĽOV
A TVORCA ICH SVETOVÉHO MENA
sign. L. POLLÁK 1990.
Ľudovít Winter (1.11.1870 Šahy – 15.9.1968 Piešťany) podnikateľ, budovateľ piešťanských kúpeľov. Po vzniku Slovenského štátu Winterovci čelili perzekúciám. Tie vyvrcholili v roku 1944, keď skrývajúceho sa Ľ. Wintera našli a deportovali do zberného tábora v Seredi a odtiaľ do Terezína. V čase oslobodenia mal 75 rokov. Po znárodnení kúpeľov komunistickým režimom žil v ústraní a chudobe, mal dokonca zakázaný vstup na Kúpeľný ostrov.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%BDudov%C3%ADt_Winter )
Souřadnice: N48°35'24.14'' E17°50'8.7'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa renovácia Kolonádového mosta
TENTO MOST BOL POSTA
VENÝ ROKU 1932 V AP
RÍLI 1945 HO ZNIČILI FA
ŠISTICKÉ VOJSKÁ ROKU
1956 BOL OBNOVENÝ
ABY SLÚŽIL PRACUJÚCIM.
ЭТОТ МОСТ БЫЛ ПОСТРО
ЕН В 1932 Г. В АПРЕЛЕ 1945
Г. БЫЛ РАЗРУШЕН ФАШИС
ТСКИМИ ВОЙСКАМИ В
1956 Г. БЫЛ РЕМОНТИРО
ВАН ЧТОБЫ СЛУЖИЛ
ТРУДЯЩИМСЯ.
DIESE IM JAHRE 1932 GEBAU
TE UND IM APRIL 1945 VOM
FASCHISTISCHEN HEERE ZER
STÖRTE BRÜCKE IST IM JAH
RE 1956 ERNEUERT UND
DEN WERKTÄTIGEN ZUR VER
FÜGUNG GESTELLTWORDEN.
THIS BRIDGE WAS BUILT IN
THE YEAR 1932 IN APRIL
1945 DESTROYED BY THE
FASCIST ARMY AND IN THE
YEAR 1956 RENOVATED FOR
THE BENEFIT AND HEALTH
OF THE WORKING-CLASS.
L. L. P. 1960
Souřadnice: N48°35'24.14'' E17°50'8.7'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Kamene zmiznutých - Mária Schulzová
- + o skupině VPM (Kameny zmizelých)
- Projekt Kameny zmizelých (Stolpersteine)
http://www.stolpersteine.com/ - Zobrazit všechna VPM ve skupině
- Projekt Kameny zmizelých (Stolpersteine)
TU ŽILA
MÁRIA SCHULZOVÁ
ROD. WINTEROVÁ
NAR. 1907
DEPORTOVANÁ 5.1.1945
ZAVRAŽDENÁ V MÁJI 1945
V BERGEN-BELSENE
Souřadnice: N48°35'25'' E17°50'8.4''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník vojákům Rumunské armády
MARÍLE UNÍTĂŢÍ ROMÂNE CARE
AU LUPTAT PENTRU ELÍBERAREA
POPORULUÍ PRÍETEN CEHOSLOVAC
ARMATA Ia ROMÂNĂ
CU.
Corpurile IV și VII Armată
Divizia 2a Infanterie, Divizia 10a Infanterie, Divizia 19a Infanterie, Divizia 2a Vânători Munte, Divizia 3a Vânători Munte, Divizia Ia Gardă, Divizia 9a Cavalerie
ARMATA IVa ROMÂNĂ
CU.
Corpurile II și VI Armată
Divizia 3a Infanterie, Divizia 6a Infanterie, Divizia 9a Infanterie, Divizia 11a Infanterie, Divizia 18a Infanterie, Divizia 21a Infanterie, Divizia Ia Cavalerie, Divizia 8a Cav. Purtată
CORPUL AERIAN ROMÂN
SI
DIVIZIA Ia ANTIAERIANĂ.
VEĽKÉ RUMUNSKÉ ARMÁDY
KTORÉ BOJOVALY O OSLOBODENIE
BRATSKÉHO ČESKOSLOVENSKÉHO
NÁRODA
I. RUMUNSKÁ ARMÁDA
IV a VII armádny sbor
2. pešia divízia, 10. pešia divízia, 19. pešia divízia, 2. horská divízia, 3. horská divíza, I. gardová divízia, 9. jazdecká divízia
IV RUMUNSKÁ ARMÁDA
II a VI armádny sbor
3. pešia divízia, 6. pešia divízia, 9. pešia divízia, 11. pešia divízia, 18. pešia divízia, 21. pešia divízia, I. jazdecká divízia, 8. jazd. prenosná divízia
RUMUNSKÉ LETECKÉ PERUTE
A
I. PROTILIETADLOVÁ DIVÍZIA
Účasť rumunských vojsk na oslobodzovaní bývalého Československa v záverečnej etape druhej svetovej vojny v Európe bola daná dohodou o prímerí z 12. septembra 1944. Rumunské jednotky 1. rumunskej armády, 4. rumunskej armády a samostatného rumunského leteckého zboru sa podieľali na oslobodzovaní územia Slovenska v období od 18. decembra 1944 až do 30. apríla 1945. Rumunské jednotky sa zúčastnili troch útočných vojenských operácií Červenej armády (budapeštianskej, stredoslovenskej a bratislavsko-brnianskej), v rámci ktorých boli postupne oslobodzované predovšetkým časti južného a stredného Slovenska. Jednotky bojovali v zostave vojsk 2. ukrajinského frontu maršala ZSSR Malinovského a slovenským územím postupovali v operačnej podriadenosti veliteľov sovietskych armád. 20 rumunských letiek zabezpečovalo vzdušný priestor operujúcich rumunských armád, prevádzalo taktický a operačný prieskum bojísk a narušovalo železničné a cestné komunikácie nepriateľa. Ofenzíva rumunských armád sa takmer vždy týkala frontálnych útokov na nemecké a maďarské pozície, ktoré boli vo väčšine prípadov v náročnom hornatom a zalesnenom kraji. Celkom sa v období 5 mesiacov zúčastnilo v bojoch okolo 240 000 rumunských vojakov. Ich straty predstavovali okolo 60 000 padlých, ranených a nezvestných, čo znamenalo približne 25 % nasadeného stavu. (zdroj: http://www.prezident.sk/?prihovor-prezidenta-sr-ivana-gasparovica-pri-dekorovani-clenov-narodnej-asociacie-vojnovych-veteranov-velvyslanectvo-sr-v-rumunsku-bukurest-4-4-2008)
Pomník padlým rumunským vojakom (Žilinská cesta) - kultúrna pamiatka. Dielo rumunského autora E. Ciuca pripomína veľký podiel rumunského vojska na oslobodení Piešťan v apríli 1945. Postavili ho ešte v tom istom roku. (zdroj: http://www.piestany.sk/index.php?id=262)
Eugen Ciucă (*27.2.1913-†26.9.2005).(zdroj: wikipédia)
Pôvodne sa na pomníku nachádzala aj tabuľka so slovenským prekladom rumunského textu, ale v súčasnej dobe na pomníku chýba. Jej fotografiu je možné si pozrieť na:
http://www.abpiestany.sk/index.php/dalsiespravy/35-region/241-piestany.html.
Souřadnice: N48°36'31.5'' E17°50'0.7''
Pomník přidal: Peter Pavlík
Pomník výročie vzniku ČSR
VÝROČIE 100 ROKOV VZNIKU
PRVEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY
28. októbra 1918 – 28. októbra 2018
„Pravda víťazí“
Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník československým letcom 1939-45
VENOVANÉ PAMIATKE
LETCOM
V ČESKOSLOVENSKOM
ZAHRANIČNOM
A DOMÁCOM ODBOJI
1939 - 1945
Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Otto Smik
Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa letcom Slovenských vzdušných zbraní
7. JÚNA 1939
ODLETELO Z PIEŠŤANSKÉHO LETISKA DO POĽSKA
OSEM PRÍSLUŠNÍKOV LETECKÉHO PLUKU
SLOVENSKÝCH VZDUŠNÝCH ZBRANÍ
S ÚMYSLOM ZAPOJIŤ SA DO RODIACEHO SA
ČESKOSLOVENSKÉHO ZAHRANIČNÉHO ODBOJA.
SVOJU LÁSKU K DOMOVINE A ODHODLANIE ZBAVIŤ JU OKOV NESLOBODY
TÝMTO SPÔSOBOM PREJAVILI:
IMRICH GABLECH, FRANTIŠEK KNOTEK, JOZEF HRALA, JÁN LAZAR, ĽUDOVÍT IVANIČ, JOSEF ŘEHÁK, JOZEF KAŇA, KAREL VALACH
NA BOJISKÁCH DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY V ZÁPASE PROTI FAŠIZMU
SPLNILI DO POSLEDNÉHO PÍSMENA SLOVÁ VOJENSKEJ PRÍSAHY.
DVAJA Z NICH,
JOZEF HRALA A KAREL VALACH,
SA DO OSLOBODENEJ VLASTI NEVRÁTILI, LEBO POLOŽILI NA OLTÁR VLASTI
NAJVÄČŠIU OBEŤ – VLASTNÝ ŽIVOT.
ČESŤ ICH PAMIATKE!
Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Lubomír Šilhánek
LETEC MJR.
LUBOMÍR ŠILHÁNEK
*6.V.1932 TRAGICKY ZAHYNUL 16.III.1970
KAŽDÝ ČLOVEK VIE, KDE SVOJ DOMOV MÁ, LEN PILOT
NIKDY NEVIE, KEDY HO OSUD OD RODINY ODVOLÁ
SPI SLADKO TATIČKO NÁŠ DRAHÝ
Pilot mjr. Lubomír Šilhánek zemřel 16.3.1970 při letecké nehodě u obce Trkov, okr. Příbram.
Další na stránkách Wikipedie; Letecké nehody vojenských strojů České a Československé republiky. https://cs.wikipedia.org/wiki/Leteck%C3%A9_nehody_vojensk%C3%BDch_stroj%C5%AF_%C4%8Cesk%C3%A9_a_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_republiky
Souřadnice: N48°36'18.9'' E17°49'52.6''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Doplnění informací: Petr Kudláček
Hrob Rudolf Nedorost
TU ODPOČÍVA V KRISTU PÁNU
RUDOLF
NEDOROST
ŽIAK LET. PILOTNEJ ŠKOLY
*26.IX.1927,
†17.X.1946.
SVITLO OKTÓBROVÉ RÁNO, KEDY SI NAPOSLEDY VZLIETOL
DO VÝŠIN MLHAVÝCH OBLAKOV A VIACEJ SA NEVRÁTIL
SVOJIM MILÝM.
ZA VLASŤ SA ĽAHKO UMIERÁ. ČESŤ PAMIATKE JEHO.
Pilotní žák Rudolf Nedorost zahynul 17.10.1946 při letecké nehodě u Hrdibořic, okr. Prostějov.
Další na stránkách Wikipedie; Letecké nehody vojenských strojů České a Československé republiky. https://cs.wikipedia.org/wiki/Leteck%C3%A9_nehody_vojensk%C3%BDch_stroj%C5%AF_%C4%8Cesk%C3%A9_a_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_republiky
Souřadnice: N48°36'18'' E17°49'51.6''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Doplnění informací: Petr Kudláček
