Spolek pro vojenská pietní místa

Hrob Ján Janček

Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom
Poznámka:

Ján Janček (2.2.1881 Ružomberok – 4.10.1933 Bratislava, poch. v Ružomberku) politik, podnikateľ. V marci 1915 ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády prešiel na ruskú stranu, v zajateckých táboroch v Samarkande a Taškente rozvíjal národnouvedomovaciu prácu. Od roku 1916 organizátor čsl. légií v Rusku. Člen delegácie, ktorú v marci 1917 prijal minister zahraničných vecí Miľukov, na zjazde légií v Kyjeve zvolený za člena odbočky Čsl. národnej rady v Rusku. Koncom roku 1917 vyslaný so Z. Fierlingerom do USA, aby tam pomáhal rozvíjať čsl. národnooslobodzovacie hnutie a stmeliť slov. krajanské organizácie. Tajomník Slovenskej ligy, člen odbočky Čsl. nár. rady v USA, signatár Pittsburskej dohody. Vyznamenaný Čsl. medailou a medailou Za víťazstvo.
(zdroj: Slovenský biografický slovník II. Martin 1987)

Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Vojtech Donner

Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín
Poznámka:

Vojtech Donner (26.4.1901 Ružomberok – 8.11.1945 Štrbské pleso, poch. V Ružomberku) architekt. Počas 2. svetovej vojny bol deportovaný do nemeckého koncentračného tábora, po jej skončení sa vrátil s podlomeným zdravím a predčasne zomrel. Patril k významným židovským architektom.
(zdroj: Wikipédia)
Podľa textu na náhrobníku V. Donner zomrel v roku 1946, podľa Wikipédie a ďalších prameňov to bolo v roku 1945.

Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Ladislav Hanus

Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín
Poznámka:

Prof. Ph.Dr. Ladislav Hanus, DrCs. h.c. (26.2.1907 Liptovský Mikuláš – 7.3.1994 Ružomberok) rímskokatolícky kňaz, historik umenia a filozof. V rokoch 1951-52 sa skrýval pred štátnou bezpečnosťou (Liptov, Žilina, Kysuce). Na jeseň 1952 bol chytený, tvrdo vypočúvaný a na základe vykonštruovaných a nepravdivých obvinení, vedených proti katolíckej cirkvi, odsúdený na 16 rokov väzenia za údajnú velezradu. Vo väzení bol fyzicky a psychicky týraný. Na slobodu bol prepustený na podmienku v roku 1965.
(zdroj: Wikipédia)

Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Viktor Bystričan a Jakub Joudal

Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín
Poznámka:

Viktora Bystričana a Jakuba Joudala zastrelil na dnešnom námestí Slobody počas národnostnej roztržky nadporučík Pavol Korvín. Boli to posledné obete prvej svetovej vojny v Ružomberku.
(zdroj: Monografia mesta Ružomberok. Martin, 2009)
Na náhrobníku je priezvisko Jouda, ostatné zdroje majú Joudal.

Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Ignác Grebáč-Orlov

Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín
Poznámka:

Ignác Grebáč (pseud. Orlov) (25.1.1888 Námestovo – 26.4.1957 Ružomberok) spisovateľ, redaktor, politik. Do roku 1911 študoval teológiu v Spišskej Kapitule, v rokoch 1914-18 kurát na ruskom fronte. Funkcionár HSĽS, ktorú zastupoval aj v parlamente, spolupracovník A. Hlinku.
(zdroj: Slovenský biografický slovník II. Martin 1987)

Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Róbert Dúbravec

Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín
Poznámka:

Róbert Dúbravec (25.4.1898 Liptovská Teplá – 19.8.1934 Ružomberok) maliar, spisovateľ, učiteľ. V rokoch 1914-18 študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Ešte pred skončením štúdia, ako 17-ročný musel nastúpiť v roku 1915 do rakúsko-uhorskej armády. Maturoval 28.4.1918 (ako vojak).
(zdroj: https://www.ruzomberok.sk/download_file_f.php?id=1138448 )

Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Eugen Budínsky a Vojtech Budinský-Krička

Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín
Poznámka:

Eugen Budínsky (pôv. Budaváry) (3.12-1906 Ružomberok – 14.8.1942 Kropatkin, Rusko, poch. Ružomberok) major pechoty, pobočník ministra národnej obrany. V rokoch 1925-27 absolvoval VA v Hraniciach. Dôstojník čsl. armády z povolania, od 1.1.1932 spravodajský dôstojník I. kategórie p. pl. v Jelšave. Do slov. armády vstúpil ako kpt. pechoty. Po začiatku ťaženia proti ZSSR odoslaný na front od 27.6. do 13.8.1941. Opätovne odoslaný na front 21.3.1942 ako mjr. pech., veliteľ II/20 pr. RD. Padol 4.8.1942 pri Kropatkine v Krasnodarskej oblasti. In memoriam povýšený 1.7.1942 na pplk. pech.
(zdroj: http://www.vhu.sk/data/files/568.pdf )

Prof. PhDr. Vojtech Budinský-Krička, DrSc. (24.7.1903 Ružomberok – 5.1.1993 Košice, poch. Ružomberok) archeológ, univerzitný profesor. V roku 1951 ho komunisti uväznili a prepustili ho až v roku 1954. Zaoberal sa hlavne pravekom Východného Slovenska a osídlením Slovanov.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vojtech_Budinsk%C3%BD-Kri%C4%8Dka )

Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Mikuláš Markus

Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín
Poznámka:

Mikuláš Markus (27.6.1897 Málinec – 31.1.1967 Ružomberok) generálporučík. V októbri 1915 odvedený a pridelený k 29. poľnému jágerskému pr. v Lučenci, kde bol odoslaný do ŠDPZ. 11.7.1916 odoslaný na ruský front. V septembri 1917 bol ťažko ranený, do 13.6.1918 v nemeckom ošetrení. V júni 1918 odoslaný na taliansky front. Ako por. v zálohe sa 25.5.1919 prihlásil do čsl. armády a pôsobil na rôznych miestach v rozličných pozíciách. V roku 1938 skončil v Banskej Bystrici. Deň po vzniku Slovenského štátu prevzal velenie 10. div. v B. Bystrici. V roku 1939 sa zúčastnil ťaženia Slovenskej armády v Poľsku. Po napadnutí ZSSR v júni 1941 odišiel s p. pl. 3 na východný front. Na východnom fronte bol aj v rokoch 1942-43. Po návrate z poľa pôsobil v Trenčíne, kde nadviazal styk s J. Golianom, ktorý ho zapojil do prípravy SNP. V lete 1944 pôsobil na vých. Slovensku, kde sa kontaktoval s part. skupinami. 12.9.1944 sa hlásil v B. Bystrici, kde prevzal velenie nad TS „Muráň“. Celú jeseň 1944 sa zúčastňoval bojov na strednom Slovensku. 26.3.1945 bol v Košiciach prijatý do čsl. armády. Stal sa veliteľom 4. čsl. samostatnej brigády 1. čsl. arm. zboru v ZSSR, s ktorou sa zúčastnil záverečných bojov vojny. 1.6.1945 bol povýšený na brig. generála. Vykonával rôzne vysoké funkcie v armáde. Neskôr bol politicky prenasledovaný a pôsobil v lesníctve. Vyznamenanie: Pamätná medaila so štítkom „Javorina – Orava“, Za hrdinstvo 3. stupňa, nem. Das Verdienstkreuz des Ordens von Deutschen Adler 2. Stufe mit Schwerter, Pamätný odznak 2. st., nem. Eisenes Kreuz 2. Klasse, nem. Eisenes Kreuz 1. Klasse, Za hrdinstvo 2. stupňa, Pamätný odznak 1. stupňa. rum. Coroana Romaniei cu Spade in Gradul de Comandor cu panglica de „Virtute Militara“, Vojenský víťazný kríž III. triedy, Čsl. voj. kríž 1939, Čsl. voj. medaila Za zásluhy I. stupňa, Rad SNP I. triedy, Čsl. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, sov. Za pobedu nad Germanijej v Velikoj Otečestvennoj vojne, rum. Ordinul „Steaue Romanei“ cu Spade in Gradul de „Comandor“ cu panglica „Virtute Militara“, poľ. Krzyż Partyzancki (?), poľ. Krzyż Walecznych
(zdroj: https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf )

Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Miloš Vesel

Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín
Poznámka:

Miloš Vesel (29.1.1909 Zvolen – 22.6.1989 Ružomberok) povstalecký veliteľ. V rokoch 1930-32 študoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach, v rokoch 1946-48 na Vysokej škole vojenskej v Prahe. Od roku 1929 vojak v Nite, od roku 1932 dôstojník čsl. resp. slov. armády z povolania. 1946 plk., 10.12.1991 genmjr. in memoriam. Od júna 1941 bol na východnom fronte. Od júla 1944 veliteľ posádky v Ružomberku, spoluorganizátor a účastník SNP. Na jeseň 1944 v neprítomnosti v Bratislave odsúdený na trest smrti, začiatkom roku 1945 bola na jeho chytenie nemeckým velením vypísaná vysoká odmena. Protifašisticky zmýšľajúci dôstojník slovenskej armády, orientovaný na londýnske centrum odboja, od roku 1942 zapojený do prípravy SNP. Dňa 27.8.1944 v spolupráci s partizánmi vstúpil s celou posádkou do boja proti nemeckým jednotkám v Ružomberku. Jej obranný úsek a najmä obrana výšiny Ostrô patrili k najpevnejším až do konca frontových bojov v SNP. Po ústupe do hôr operoval v priestore Vajskovskej doliny v Nízkych Tatrách. Bol zástupcom veliteľa 2. čs. paradesantnej part. brigády a súčasne veliteľ jej 1. práporu. 19.2.1945 na rozkaz gen. Svobodu prešiel s práporom do oslobodeného Brezna a odtiaľ k 4. čs. samostatnej brigáde 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Od 24.2.1945 pokračoval v oslobodzovaní Liptova, stredného Považia, Moravy až do Prahy. Od októbra 1949 bol na zvláštnej dovolenke, 1950 z politických dôvodov predčasne prepustený z armády, v roku 1964 rehabilitovaný. Vyznamenania: 1939 Pamätná medaila za obranu hraníc, 1942 Za zásluhy II. stupňa, 1944 Víťazný kríž 4. triedy, 1945 Čs. vojnový kríž 1939, sov. Za pobedu nad Germanijej, 1946 Čs. vojenská medaila Za zásluhy 1. stupňa, Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad červenej hviezdy, juhosl. Rad červenej hviezdy, 1992 Rad M. R. Štefánika.
(zdroj: Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994)

Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Ondrej Voskár

Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín, sektor 8B, hrob č. 6
Poznámka:

Ondrej Voskár (13.11.1897 Riečka – 19.6.1976 Ružomberok) účastník prvého a organizátor druhého odboja. Od roku 1915 vojak rak.-uh. armády, v novembri nasadený na ruský front, v septembri 1916 pri Lucku prebehol do ruského zajatia, v júli 1917 vstúpil do čsl. légií v Rusku. S gen. Husákom odišiel do Francúzska a bojoval aj pri Verdune a Vouziers. V roku 1918 absovoval guľometný a granátový kurz v St. Yrieix-la-Perche. V roku 1919 veliteľ roty úderného práporu slov. Dobrovoľníckych jednotiek, neskôr preradený k 8. hraničiarskeho práporu. Počas mobilizácie 1921 veliteľ čaty, od roku 1934 kpt. v zálohe. V rokoch 1925-38 absolvoval kurzy záložných dôstojníkov čsl. armády. Počas tzv. Homolovho puču v marci 1939 veliteľ podporného pluku, nasadený však nebol. Počas maďarskej agresie po 14. marci 1939 veliteľ pluku. V rokoch Slovenskej republiky organizoval protifašistický odboj. Od leta 1944 spolupracoval s partizánmi v Nízkych Tatrách. Od augusta 1944 predseda RNV v Ružomberku. Po ústupe povstaleckých jednotiek spolupracoval pri záchrane hotovosti Národnej banky a odovzdal ju SNR. Od novembra 1944 sa ukrýval na Prašivej a v podhorských dedinách. Po oslobodení prívrženec Demokratickej strany, po februári 1948 sa z politického života stiahol. Vyznamenanie: franc. Vojnový kríž, Čs. vojnový kríž 1914-1918 s jednou lipovou ratolesťou, druhý Čs. vojnový kríž 1914-1918, Rad SNP I. triedy
(zdroj: Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994

Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás