Ružomberok
Pomník Obetiam 2. svetovej vojny
NA VEČNÚ PAMÄŤ
CHRABRÝM HRDINOM KTORÍ V TOMTO
PRIESTORE - V SEPTEMBRI - OKTÓBRI 1944
V HRDINSKOM BOJI PROTI FAŠISTICKÝM
OKUPANTOM POLOŽILI SVOJE ŽIVOTY
ZA KRAJŠIU BUDÚCNOSŤ NÁŠHO NÁRODA
Vchod do Ludrovskej doliny patril do obranného úseku VI. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku.
Souřadnice: N49°1'28'' E19°19'46''
Pomník přidal: PhDr. Jozef Jambrich, PhD.
Pamätná tabuľa Vladimír Pavel Čobrda
V TEJTO BUDOVE SÍDLIL V R. 1930 – 1931
BISKUPSKÝ ÚRAD VÝCHODNÉHO DIŠTRIKTU
EVANJELICKEJ CIRKVI AUGSBURSKÉHO VYZNANIA.
AKO BISKUP V ŇOM PÔSOBIL
VLADIMÍR PAVEL ČOBRDA,
OSOBNOSŤ SLOVENSKÉHO NÁRODA
I EV. CIRKVI, NA ČELE KTOREJ STÁL OD R. 1934
AKO JEJ GENERÁLNY BISKUP.
POČAS JEHO SLUŽBY FARÁRA
RUŽOMBERSKÉHO ZBORU, 1920 – 1931,
BOL V RUŽOMBERKU POSTAVENÝ
KOMPLEX EVANJELICKEJ FARY, ŠKOLY A KOSTOLA.
V R. 2007 S VĎAKOU EV. CIRKEVNÝ ZBOR
Vladimír Pavel Čobrda (20.7.1880 Smrečany – 2.9.1967 Smrečany) evanjelický kňaz a biskup. Študoval na gymnáziách v B. Bystrici a Sarvaši, kde sa zoznámil s M. R. Štefánikom. V roku 1901 ho z gymnázia vylúčili pre panslavizmus. Bol jeden zo signatárov Martinskej deklarácie 30.10.1918. Bol spoluautor pastierskeho listu z mája 1942, ktorým slovenskí evanjelici odsúdili režim Slovenského štátu a perzekúcie Židov. Za svoje postoje a ilegálnu činnosť v odboji bol od októbra do decembra1944 väznený. Ako 82 ročného komunistický režim uväznil a tri mesiace strávil vo vyšetrovacej väzbe obvinený z vedenia vykonštruovanej skupiny ev. kňazov, ktorá údajne vykonávala protištátnu činnosť. Odsúdený bol na 15 mesiacov, po odvolaní bol prepustený. Vyznamenanie: Čsl. vojnový kríž 1939, Rad T. G. Masaryka II. triedy (in memoriam)
(zdroj: Wikipédia)
Souřadnice: N49°5'4.13'' E19°17'58.74'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa SNP
MOTTO:
„MOR HO“
V TEJTO BUDOVE POČAS
SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO
POVSTANIA V R. 1944 ZASADAL
REVOLUČNÝ OKRESNÝ A MIESTNY
NÁRODNÝ VÝBOR V RUŽOMBERKU
MO – SPB
Souřadnice: N49°4'5.3'' E19°18'40.1'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Ľudovít Hruboň
NA VEČNÚ PAMIATKU HRDINOVI
SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA
ĽUDOVÍTOVI HRUBOŇOVI
JEDNÉMU Z HLAVNÝCH ORGANIZÁTOROV SLOVENSKÉHO
NÁRODNÉHO POVSTANIA V RUŽOMBERKU, KTORÝ BOL
PO ČIASTOČNOM POTLAČENÍ SNP CHYTENÝ NEMECKÝMI
FAŠISTAMI A DŇA 7.12.1944 UMUČENÝ A ZASTRELENÝ
PRI HRBOLTOVEJ. JEHO TELESNÉ POZOSTATKY BOLI PO
OSLOBODENÍ PREVEZENÉ A ULOŽENÉ NA RUŽOMBERSKOM
CINTORÍNE.
JEHO OBEŤ OSTANE NAVŽDY
V PAMÄTI SLOVENSKÉHO ĽUDU.
Ľudovít Hruboň bol počas SNP príslušník 1. čs. partizánskej brigády J.V. Stalina, v septembri 1944 1. čs. armády na Slovensku, od novembra 1944 partizánskej brigády Za slobodu Slovanom. Zúčastnil sa prepadu ružomberskej väznice, pri ktorom boli oslobodení politickí väzni a sovietski zajatci. Bol zajatý nemeckým gestapom, mučený a napokon zastrelený v Hrboltovej pri Ružomberku.
(zdroj: https://rkmagazin.sk/na-ruzomberskom-cintorine-spociva-desattisic-ludi-vyznamne-osobnosti-neraz-v-osarpanych-hroboch/ a
http://ebadatelnavha.vhu.sk/en/research_room?page=7292 )
Rodná obec Ľudovíta Hruboňa – Suľany sa v roku 1960 spojila so susednou obcou Výčapky a ich nový spoločný názov je Hruboňovo.
Ústredná evidencia vojnových hrobov: je evidován, 51099800016
Souřadnice: N49°5'2.72'' E19°18'2.59'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník SNP
MOTTO:
A VOĽ NEBYŤ – AKO BYŤ OTROKOM…!
TÁTO NEMOCNICA SA ZÚČASTNILA
SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA
PROTI NEMECKÝM OKUPANTOM
V ROKU 1944 A DALA MU K DISPOZÍCII
VŠETKY SVOJE SILY A PROSTRIEDKY.
ODKAZU POVSTANIA VERNÍ ZOSTANEME !
Souřadnice: N49°4'36.26'' E19°18'36.83'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Miloš Vesel
GEN. MJR. IN MEMORIAM
MILOŠ VESEL
29.1.1909+22.6.1989
JEDEN Z VÝZNAMNÝCH
ORGANIZÁTOROV SNP
VELITEĽ POSÁDKY PRED
A PO VZNIKU POVSTANIA,
VELITEĽ NEPOKORENÉHO
OBRANNÉHO ÚSEKU OSTRÔ
DO 28.10.1944
sign. Kišáková ´93
Miloš Vesel (29.1.1909 Zvolen – 22.6.1989 Ružomberok) povstalecký veliteľ. V rokoch 1930-32 študoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach, v rokoch 1946-48 na Vysokej škole vojenskej v Prahe. Od roku 1929 vojak v Nite, od roku 1932 dôstojník čsl. resp. slov. armády z povolania. 1946 plk., 10.12.1991 genmjr. in memoriam. Od júna 1941 bol na východnom fronte. Od júla 1944 veliteľ posádky v Ružomberku, spoluorganizátor a účastník SNP. Na jeseň 1944 v neprítomnosti v Bratislave odsúdený na trest smrti, začiatkom roku 1945 bola na jeho chytenie nemeckým velením vypísaná vysoká odmena. Protifašisticky zmýšľajúci dôstojník slovenskej armády, orientovaný na londýnske centrum odboja, od roku 1942 zapojený do prípravy SNP. Dňa 27.8.1944 v spolupráci s partizánmi vstúpil s celou posádkou do boja proti nemeckým jednotkám v Ružomberku. Jej obranný úsek a najmä obrana výšiny Ostrô patrili k najpevnejším až do konca frontových bojov v SNP. Po ústupe do hôr operoval v priestore Vajskovskej doliny v Nízkych Tatrách. Bol zástupcom veliteľa 2. čs. paradesantnej part. brigády a súčasne veliteľ jej 1. práporu. 19.2.1945 na rozkaz gen. Svobodu prešiel s práporom do oslobodeného Brezna a odtiaľ k 4. čs. samostatnej brigáde 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Od 24.2.1945 pokračoval v oslobodzovaní Liptova, stredného Považia, Moravy až do Prahy. Od októbra 1949 bol na zvláštnej dovolenke, 1950 z politických dôvodov predčasne prepustený z armády, v roku 1964 rehabilitovaný. Vyznamenania: 1939 Pamätná medaila za obranu hraníc, 1942 Za zásluhy II. stupňa, 1944 Víťazný kríž 4. triedy, 1945 Čs. vojnový kríž 1939, sov. Za pobedu nad Germanijej, 1946 Čs. vojenská medaila Za zásluhy 1. stupňa, Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad červenej hviezdy, juhosl. Rad červenej hviezdy, 1992 Rad M. R. Štefánika.
(zdroj: Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994)
Souřadnice: N49°4'36.26'' E19°18'36.83'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Obetiam SNP
ČESŤ A SLÁVA HRDINOM
ŽELEZNIČIAROM PADLÝM
ZA SLOBODU OTČINY
V BOJOCH SNP PROTI
FAŠIZMU NA ÚSEKU
RUŽOMBEROK KORYTNICA
Souřadnice: N49°5'5.64'' E19°18'18.76'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník SNP
Stavba úzkokoľajnej železnice s parným pohonom Ružomberok -
Korytnica začala v r. 1907.
Trať s rozchodom 760 MM dlhá 23,564 km, viedla Revúckou dolinou
z Ružomberka do koncovej stanice Korytnica – kúpele.
Prevádzka na trati bola slávnostne otvorená 6. júla 1908.
Počas SNP zohrala táto železnica významnú úlohu. Z vojenskej
nemocnice v Ružomberku sa do poľej nemocnice v Korytnici na pomoc
raneným odvážali lekárske prístroje, lieky, potraviny a vojenský
materiál.
Prevádzka na úzkokoľajnej trati Ružomberok – Korytnica – kúpele sa
skončila 28. septembra 1974.
Lokomotíva U 37 OO6 tu bola umiestnená v r. 1969 pri príležitosti
25. výročia SNP.
R. 2009
Souřadnice: N49°5'5.64'' E19°18'18.76'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Vojtech Kaman
1938
- 1945
„ABOŽE MI ZAHYŇ,
ABO BUĎ SLOBODNÝ!“
ŽELEZNIČIARI
V ODBOJI PADLÝM
ŽELEZNIČIAROM:
KAMAN VOJTECH – PADOL
VÁŠ ODKAZ ŽIJE.
Ústredná evidencia vojnových hrobov: je evidován, 51099800023
Souřadnice: N49°5'5.64'' E19°18'18.76'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Ján Vojtaššák
MSGR.
JÁN
VOJTAŠŠÁK
BISKUP SPIŠSKÝ
ŠTUDOVAL V RUŽOMBERKU
S OTCOM NÁRODA
ODDANÝM PRIATEĽOM
MSGR. ANDREJOM HLINKOM
ZALOŽIL V NAŠOM MESTE
TLAČIAREŇ LEV
ZBAVENÝ SLOBODY
STAL SA MUČENÍKOM
CIRKVI A NÁRODA
POVZNIESOL SLOVENSKO
SPIŠSKÉ BISKUPSTVO
A MESTO RUŽOMBEROK
3. JÚLA 1993
MO MATICE SLOVENSKEJ
MESTO A FARSKÝ ÚRAD
Souřadnice: N49°4'48.65'' E19°18'1.22'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
