Spolek pro vojenská pietní místa

Pomník M. R. Štefánik

Autor: Quito Astronomical Observatory, 06.02.2024

Odhalenie pamätnej tabule, pôvodne umiestnenej vo vstupnej hale observatória, inicioval vtedajší veľvyslanec ČSFR dr. Július Štangl. Pamätná tabuľa bola slávnostne odhalená 19.7.1990 k 110. výročiu narodenia M. R. Štefánika. V roku 1995 k nej pribudla bronzová busta, ktorú ako osobný dar akademického sochára Viliama Lovíšku, priviezla expedícia Františka Kelleho. (busta je dvojička s bustou v Passa Quatro).
Tento pamätník pripomína pôsobenie Milana Rastislava Štefánika v rokoch 1913 – 1914 v Ekvádore, nachádza sa na mieste jeho poslednej veľkej astronomickej stopy, spájajúcej už astronóma a diplomata, ale aj spolutvorcu rozvoja (modernizácie) tejto hvezdárne.
Keď v novembri 1913 Štefánik prišiel do ekvádorského hlavného mesta Quita, vstúpil súčasne prvýkrát na dráhu diplomata, s hlavnou úlohou zabezpečiť vybudovanie stanice pre bezdrôtovú telegrafiu na niektorom z galapážskych ostrovov, aby boli vlnovo dosiahnuteľné z Tahiti a tým mohla vzniknúť tzv. stredne silná stanica aj tam. Prvý kontakt, ktorý v Quite získal, bol riaditeľ tunajšej hvezdárne Luis Gonzalo Tufiño. Medzi oboma čoskoro vznikol priateľský vzťah, o.i. aj preto, že Luis Gonzalo Tufiño študoval v Paríži, a obaja mali rovnaký záujem – povzniesť tunajšiu hvezdáreň. Nie príliš vybavená hvezdáreň mala program blízky Štefánikovi – výskum Slnka. V jeho ekvádorskom denníku je zapísané: "Hvezdáreň dosť biedna. Meteorologická stanica úplná... Kupola praktická". Spolu s Luisom Tufiñom vypracoval projekt rozvoja hvezdárne (a tiež jej funkcie ako meteorologickej stanice) vrátane rozpočtu a vedeckého programu (spolupráca s hvezdárňami na mape oblohy od 10° do 40°, pozorovanie Slnka, štúdium planét a Mesiaca, štúdium dvojhviezd a komét) a vydal štúdiu dvojhviezd a komét. Uspel - a tamojším ministrom školstva bol vyzvaný, aby zakúpil za 21 000 dolárov prístroje pre hvezdáreň. Francúzsky vyslanec (Štefánik) mohol do Paríža hlásiť toto: „Pán Štefánik bol práve poverený ekvádorskou vládou zorganizovať na účet menovanej vlády observatórium v Quite a vytvoriť sieť bezdrôtovej telegrafie a meteorologických staníc na celom území Ekvádoru, počítajúc do toho aj ostrovy“. Personálne malo pomôcť Francúzsko – na tri roky tu mal byť francúzsky technik, ktorý by vyškolil miestnu obsluhu. Štefánik sa vydal do Francúzska pripraviť vybavenie pre quitskú hvezdáreň. Keď Ekvádor v januári 1914 opúšťal, myslel si, že len na krátky čas. Jeho misia sa doteraz javila ako úspešná. Politicky pripravil pôdu na získanie ostrovčeka Floriána, mal jasnú víziu quitskej hvezdárne i budúcej rádiotelegrafickej siete. Mal tiež so sebou priviesť odbornú obsluhu rádiotelegrafickej stanice, ktorá by preškolila budúci miestny personál. Medzitým v Paríži došlo na vysokých politických miestach k personálnym zmenám, a Štefánik stratil podporu pre budovanie telegrafnej siete v Oceánii. Ešte sa odhodlal na vybudovanie hvezdárne v Maroku (tiež krajiny pod francúzskym vplyvom), tam ho však zastihla správa o mobilizácii. Nastúpil k svojmu pluku. Prestal byť astronómom a stal sa vojakom a politikom, úzko spojeným so vznikom samostatného Československa.
(zdroj: https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/146455/Rozhledy_087-2012-1_5.pdf )