Trnava
Pamätná tabuľa Ľudovít Veľký
NA TOMTO MIESTE STÁLA
KRÁĽOVSKÁ KÚRIA KDE DŇA
10: SEPTEMBRA 1382 ZOMREL
KRÁĽ ĽUDOVÍT I. (VEĽKÝ)
VENUJE MESTO SZOMBATHELY
SZOMBATHELY VÁROS AJANDÉKA
1998.
Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (5.3.1326 Visegrád – 10.9.1382 Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s Benátkami o Dalmáciu a Dubrovník, ktoré získal v roku 1358. V rokoch 1348-1350 viedol vojnu o Neapolsko, ktoré dobyl, ale po vypuknutí morovej epidémie musel ustúpiť. Dočasne si podrobil aj Valašsko, Bosnu, Srbsko a Bulharsko, kde potlačil sektu bogomilov. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti Litovcom a dobyl Červenú Rus, ktorú pripojil k Uhorsku. V roku 1374 začal vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom Muratom I. Zomrel v roku 1382 v Trnave.
(zdroj: Wikipédia)
Souřadnice: N48°22'46.49'' E17°35'9.71'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Zdenka Schelingová
Na Starom cintoríne v Trnave
v rokoch 1955 – 1979
bolo prvé miesto odpočinku
blahoslavenej Zdenky Schelingovej
milosrdnej sestry sv. Kríža
*24.12.1916 v Krivej na Orave
+31.7.1955 v Trnave,
blahorečenej 14.9.2003
Svätým Otcom Jánom Pavlom II.
pri jeho 3. návšteve Slovenska
obeť komunistického režimu
Souřadnice: N48°23'18.24'' E17°34'36.77'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pomník Obetiam 2. svetovej vojny
NA VEČNÚ PAMÄŤ
Tým, ktorí zomreli,
aby národ žil.
1939 – 1945
Filo Michal, 1914-1945, Hudec Viliam 1924-1945, Jankovič Viliam 1910-1945, Kotvas Štefan 1925-1945, 7. príslušníkov ČA 1945, Šúry Ján 1914-1944, Zvolenský Vít 1927-1944, Ďalák Fedor 1921-1943, Štefák Ignác 1921-1944
Souřadnice: N48°21'2.8'' E17°36'25.6''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pomník Obetiam 1. svetovej vojny
POMNÍK PADLÝCH
VO SVETOVEJ VOJNE
1914 – 1918
1914
Kuchar Ján 41 r. Sloboda Ján 25 r.
1915
Baláž František 33 r. Bočko František 38 r. Bočko Ján 26 r. Brestovanský Štefan 24 r. Brestovanský Štefan 29 r. Haršáni František 21 r. Jankovič Michal 34 r. Kováčik Ján 39 r. Šúry Jozef 33 r. Tibenský Jozef 36 r. Horváth František 30 r. Záhorec František 23 r.
1916
Sekera Jozef 21 r. Zvolenský Jozef 40 r.
1917
Benkovský Štefan 48 r. Martinus Michal 29 r. Štrbo František 26 r. Štrbo Jozef 28 r.
1918
Horváth Dominik 22 r. Hrušovský František 30 r.
Ďaleko od rodných chát,
v cudzine položili svoje mladé životy
a z ich krvi vyrástla naša sloboda.
Sláva ich pamiatke. Ó Pane, smiluj sa nad nimi.
Souřadnice: N48°21'3.5'' E17°36'26.2''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Obetiam komunizmu
Spomienka na mužov z Trnavy a okolia,
ktorí boli v rokoch 1950 – 1954
ako politicky nespoľahliví
komunistickým režimom povolaní
do Pomocných technických práporov
– vojenských táborov nútených prác.
Boli to prevažne kňazi, bohoslovci, rehoľníci
a synovia roľníkov a živnostníkov.
Konfederácia politických väzňov Slovenska, 2015.
Souřadnice: N48°22'37.3'' E17°34'59.6''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Andrej Hlinka
OTCOVI SLOVENSKÉHO
NÁRODA A PREDSEDOVI
SPOLKU SV. VOJTECHA
1920 – 1938
ANDREJOVI
HLINKOVI
VĎAČNÍ SLOVÁCI
sign. W. Schiffer
Andrej Hlinka (27.9.1864 Černová – 16.8.1938 Ružomberok) rímskokatolícky kňaz, politik a vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. Za kňaza bol vysvätený 19.6.1889. V roku 1905 bol spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany. V politickom procese bol v roku 1906 odsúdený na dva roky väzenia a peňažnú pokutu. Trest si odpykával vo väzení v Segedíne. Počas väzby ho odsúdili na ďalší rok a pol väzenia. Celkový trest bol upravený na 2 roky a 9 mesiacov. Po prvej svetovej vojne bol účastníkom a spoluzakladateľom Slovenskej národnej strany, ktorá sa 30.10.1918 vyslovila za vznik česko-slovenského štátu. Obnovená bola Slovenská ľudová strana, ktorej predsedom bol až do svojej smrti. Základným bodom programu bola autonómia Slovenska v rámci Česko-slovenskej republiky. V roku 1919 podnikol tajnú cestu na mierovú konferenciu v Paríži, za čo bol po návrate zaistený na sedem mesiacov v Česku pre pokus o vlastizradu. V roku 1920 bol zvolený za poslanca NZ. Prežil niekoľko pokusov o atentát. Po Hlinkovej smrti boli založené dve masové organizácie: Hlinkova garda a Hlinkova mládež, s ktorými však ako presvedčený národný demokrat nemal ani po duchovnej stránke nič spoločné.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hlinka )
Autorom pamätnej tabule je sochár Wiliam Schiffer (1920 – 2017).
Souřadnice: N48°22'37.2'' E17°35'5.1''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamětní deska Obětem 1. světové války a 100. výročí vzniku ČSR
Zasvitlo - predsa. Časy sa už menia.
Mlčania už puká pečať;
nad hrobom slovo zavznelo vzkriesenia,
ruku podáva bratu brat! Botto.
Pamiatke za naše oslobodenie padlých
bratov dňa 13. novembra 1918. venuje:
Roduverné obecenstvo Trnavy a okolia.
Hoja. Trnava.
Pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa bola
znovusadená pamätná tabuľa vonovaná padlým
žandárskym strážmajstrom Františkovi Benešovi,
Jozefovi Neplechovi a Františkovi Vlčekovi,
ktorí zahynuli pri bránení novovzniknutého štátu.
Česť ich pamiatke!
13.11.2018
Souřadnice: N48°48'59.15'' E17°9'9'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Mgr. Jaroslav Krídlo
Pomník Obetiam revolúcie 1848
1848
NEMEKŐ
TETTEITEK HIRDEMETIK
DICSŐSÉGTEKET.
AZ 1848-IK ÉVI
DECEMBER 16.IKI NAGYSZOMBATI
ÜTKÖZETBEN ELVÉRZETT
HONVÉDEK EMLÉKENEK
E VÁROS ÉS VIDÉKE.
1871.
Dňa 16. decembra 1848 cisárske vojsko, ktoré viedol podmaršál Baltazár Šimunić vytlačilo z Trnavy oddiely maďarskej gardy – honvédov. Na strane cisára bojovali aj slovenskí dobrovoľníci.
Na dnešnom námestí SNP, kde sa uskutočnila bitka bol postavený pomník na počesť padlých honvédov. Po vzniku ČSR bol 28. októbra 1922 pomník preložený na cintorín.
(zdroj: https://mino55.blog.pravda.sk/2021/01/05/bojiska-na-slovensku-trnava/ )
Souřadnice: N48°22'47.42'' E17°34'22.73'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob Dezider Kalina
MULTIS ILLE BONIS
FLEBILIS OCCIDIT.
HORACIUS.
DEZIDER KALINA
GENERALMAJOR
*7.II.1908 †31.VII.1954
R. I. P.
Kišš-Kalina Dezider (Kišš je pôv. priezvisko) – V roku 1935 absolvoval štúdium na Teol. fak. KU v Prahe, od r. 1935 dôstojník-vojenský kurát, 1943-44 zástupca prednostu personálneho odd. od apríla 1944 aj prednosta informačnej kancelárie Ministerstva nár. obrany v Bratislave, po r. 1945 v hodnosti plk. pôsobil v rozličných vojenských funkciách v Bratislave, Trenčíne a Žiline, 1950 gen. mjr., 1950 z armády prepustený z ideologických dôvodov.
Organizátor ilegálneho protifašistického hnutia. Jeden zo štyroch podplukovníkov (okrem neho J. Golian, M. Vesel a M.Ferjenčík), ktorý v priebehu roku 1943 získal prominentné postavenie v odboji v armáde, v skupine mal na starosti spojenie s emigrantskou vládou v Londýne. Po začatí SNP so skupinou vojakov odišiel na povstalecké územie, od 1.9.1944 veliteľ 1. pešieho pluku 1. obrannej oblasti, od 15.9. prednosta 1. odd. Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. V príprave SNP patril k tým vyšším dôstojníkom, ktorí mali najbližšie ku komunistom, v povstaleckej B. Bystrici medzi prvými vstúpil do KSS.
R. 1945 vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939 a Za zásluhy 1. st.
Zdroj: Slovenský biografický slovník III. Martin, 1989.
Souřadnice: N48°22'55.7'' E17°34'33.4''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hroby vojakov Červenej armády
КРАСНОАРМЕЕЦ
КОЗЛЕНКО
ИВАН
ФЕДОРОВИЧ
РОЖДЕНИЯ 1907 года
КРАСНОДАРСКИЙ КРАЙ,
МОСТОВСКОИ Р -Н,
СТ.БИСЛИНЕЕВСКАЯ,
ПОГИБ, ПРИ, ИСПОЛНЕНИИ
СЛУЖЕБНЫХ
ОБЯЗАННОСТЕЙ
9 ИЮНЯ 1945 г.
ВС-НТ ЕРЙII ГРИГОРИЙ
АНТОНОВИЧ
РОЖДЕИЯ 1921 г. КУРСКОЙ ОБЛАСТИ
ВАЛУЙСКОГО Р-НА
ПОГИБ ПРИ ИСПОЛНЕНИЙ
СЛУЖЕБНЫХ ОБЯЗАННОСТЕЙ
17 го ИЮИЯ 1945 года.
ИНЖИНЕР -
ИСПЫТАТЕЛЬ
НИКОЛАЙ
МИХАИЛОВИЧ
АНДРЕЕВ
РОЖДЕНИЯ 1912 ГОДА
ГОРОД МОСКВА
ПОГИБ ПРИ ИСПОЛНЕНИЙ
СЛУЖЕБНЫХ ОБЯЗАННОСТЕЙ
5 ИЮЛЯ 1945 года.
Souřadnice: N48°22'52.1'' E17°34'29.5''
VPM přidal: Ladislav Barabás
