Spolek pro vojenská pietní místa

Kamene zmiznutých - Ernest Waldmann

Autor: Ladislav Barabás, 23.05.2022

Ernest Waldmann (10.10.1902 Bátorove Kosihy – 27.6.1944 Mauthausen) rabín v Komárne a Lučenci, neskôr hlavný rabín. V júni 1944 deportovaný do Osvienčimu, odtiaľ do Mauthausenu a tam zavraždený.
(zdroj: https://www-jewiki-net.translate.goog/wiki/Liste_der_Stolpersteine_im_Nitriansky_kraj?_x_tr_sl=de&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=sc )

Pomník Aradskí mučeníci

Autor: Ladislav Barabás, 30.09.2009

Dňa 6. októbra 1849 bolo v rumunskom meste Arad popravených 13 dôstojníkov a generálov maďarskej armády, ktorí sa vzdali ruskej armáde v boji o nezávislosť v rokoch 1848-49. János Lenkey a Ignác Török boli generálmi brániacimi komárňanskú pevnosť. Popravení sú známi ako aradskí mučeníci.
Autormi pomníka sú János Nagy a Boldizsár Ryšavý.

Pomník Ladislav Pohrobok

Autor: Ladislav Barabás, 30.09.2009

Ladislav Pohrobok (*22.2.1990 Komárno +23.11.1457 Praha) bol uhorský kráľ Ladislav V a český kráľ Ladislav I. Narodil sa štyri mesiace po smrti svojho otca, preto dostal prídomok Pohrobok (lat. Posthumus). Koncom roka 1457 počas príprav na sobáš s Magdalénou, dcérou francúzskeho kráľa Karola VII Ladislav náhle zomrel. Dlho sa špekulovalo o tom, že ho otrávili, ale výskumy z 20. storočia ukázali, že zomrel s najväčšou pravdepodobnosťou na leukémiu.
(zdroj: Wikipédia)

Kamene zmiznutých - rodina Paszternák

Autor: Ladislav Barabás, 23.05.2022

Pomník János Esterházy

Autor: Ladislav Barabás, 11.09.2012

Pomník Lajos Kossuth

Autor: Ladislav Barabás, 11.09.2012

Lajos Kossuth (19.9.1802 Monok – 20.3.1894 Turín) bol maďarský právnik a politik, bojovník za etnickú čistotu Uhorska a nezávislosť Uhorska od Rakúska, vodca maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849. Dňa 11.8.1849 odstúpil vedenie obrany generálovi Artúrovi Görgeymu a ešte pred porážkou maďarskej armády ušiel z Uhorska. Zomrel v talianskom Turíne.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom pomníka je Ferenc Gyurcsek.

Pomník Žigmund Luxemburský

Autor: Ladislav Barabás, 11.09.2012

Žigmund Luxemburský (14.2.1368 Norimberg - 9.12.1437 Znojmo) bol brandenburský markgróf, uhorský, český a rímsky kráľ. Bol významný európsky politik vrcholného stredoveku. Počas svojej vlády bojoval proti Turkom, uhorským magnátom, proti husitom i Benátkam. Ako prvý vytvoril podunajské súštátie, ktoré pozostávalo z uhorského a českého kráľovstva a nemeckej ríše a zrejme malo byť hrádzou proti osmsnskej expanzii.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDigmund_(Sv%C3%A4t%C3%A1_r%C3%ADmska_r%C3%AD%C5%A1a )

Autorom sochy je Peter Gáspár.

Pomník Ľudovít I.

Autor: Ladislav Barabás, 30.09.2009

Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (5.3.1326 Visegrád – 10.9.1382 Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s Benátkami o Dalmáciu a Dubrovník, ktoré získal v roku 1358. V rokoch 1348-1350 viedol vojnu o Neapolsko, ktoré dobyl, ale po vypuknutí morovej epidémie musel ustúpiť. Dočasne si podrobil aj Valašsko, Bosnu, Srbsko a Bulharsko, kde potlačil sektu bogomilov. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti Litovcom a dobyl Červenú Rus, ktorú pripojil k Uhorsku. V roku 1374 začal vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom Muratom I. Zomrel v roku 1382 v Trnave.
(zdroj: Wikipédia)

Autorom pomníka je sochár Lajos Győrfi.

Pomník Belo IV.

Autor: Ladislav Barabás, 30.09.2009

Belo IV. (1206-1270) bol uhorským kráľom z rodu Arpádovcov. Na trón zasadol už ako 8-ročný. Dňa 11.4.1241 utrpelo jeho vojsko pri rieke Slaná katastrofálnu porážku v bitke s Mongolmi. Len s vypätím posledných síl sa mu podarilo utiecť. Jeho bratranec Fridrich II Babenberský ho nevpustil do Viedne a obral ho o cennosti a časť uhorského územia. Nakoniec sa zachránil v Dalmácii. Po odtiahnutí Mongolov bola krajina v zúboženom stave. Kráľ odmenil viacerých šľachticov za pomoc, pozval do krajiny cudzincov a dal budovať kamenné hrady. Zaplietol sa do niekoľkých konfliktov, z ktorých sa pre neho skončil víťazne len jeden. Bojovať musel aj proti vlastnému synovi Štefanovi, ktorému podľahol. Zomrel 3.5.1270 na Zajačom ostrove v Budapešti.
(zdroj: Wikipédia)

Autorkou sochy je Rozália Darázsová.

Pomník Matej Korvín

Autor: Ladislav Barabás, 11.09.2012

Matej Korvín (23.2.1443 Kluž -.4.1490 Viedeň) bol v rokoch 1458-90 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa. Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov a jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III., dobyl Sliezsko, Lužicu a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa. Dobyl aj Dolné Rakúsko. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana. Za svoju prvoradú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ.
(zdroj: Wikipédia)

Autorkou sochy je Emőke Szilva.