Komárno
Pomník Žigmund Luxemburský
bez nápisu.
Žigmund Luxemburský (14.2.1368 Norimberg - 9.12.1437 Znojmo) bol brandenburský markgróf, uhorský, český a rímsky kráľ. Bol významný európsky politik vrcholného stredoveku. Počas svojej vlády bojoval proti Turkom, uhorským magnátom, proti husitom i Benátkam. Ako prvý vytvoril podunajské súštátie, ktoré pozostávalo z uhorského a českého kráľovstva a nemeckej ríše a zrejme malo byť hrádzou proti osmsnskej expanzii.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDigmund_(Sv%C3%A4t%C3%A1_r%C3%ADmska_r%C3%AD%C5%A1a )
Autorom sochy je Peter Gáspár.
Souřadnice: N47°45'29.41'' E18°7'45.23'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Ľudovít I.
Poznámka:
Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (5.3.1326 Visegrád – 10.9.1382 Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s Benátkami o Dalmáciu a Dubrovník, ktoré získal v roku 1358. V rokoch 1348-1350 viedol vojnu o Neapolsko, ktoré dobyl, ale po vypuknutí morovej epidémie musel ustúpiť. Dočasne si podrobil aj Valašsko, Bosnu, Srbsko a Bulharsko, kde potlačil sektu bogomilov. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti Litovcom a dobyl Červenú Rus, ktorú pripojil k Uhorsku. V roku 1374 začal vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom Muratom I. Zomrel v roku 1382 v Trnave.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom pomníka je sochár Lajos Győrfi.
Souřadnice: N47°45'29.41'' E18°7'45.23'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Belo IV.
REX BELA IV
Belo IV. (1206-1270) bol uhorským kráľom z rodu Arpádovcov. Na trón zasadol už ako 8-ročný. Dňa 11.4.1241 utrpelo jeho vojsko pri rieke Slaná katastrofálnu porážku v bitke s Mongolmi. Len s vypätím posledných síl sa mu podarilo utiecť. Jeho bratranec Fridrich II Babenberský ho nevpustil do Viedne a obral ho o cennosti a časť uhorského územia. Nakoniec sa zachránil v Dalmácii. Po odtiahnutí Mongolov bola krajina v zúboženom stave. Kráľ odmenil viacerých šľachticov za pomoc, pozval do krajiny cudzincov a dal budovať kamenné hrady. Zaplietol sa do niekoľkých konfliktov, z ktorých sa pre neho skončil víťazne len jeden. Bojovať musel aj proti vlastnému synovi Štefanovi, ktorému podľahol. Zomrel 3.5.1270 na Zajačom ostrove v Budapešti.
(zdroj: Wikipédia)
Autorkou sochy je Rozália Darázsová.
Souřadnice: N47°45'29.41'' E18°7'45.23'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Matej Korvín
MATHIAS REX
Matej Korvín (23.2.1443 Kluž -.4.1490 Viedeň) bol v rokoch 1458-90 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa. Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov a jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III., dobyl Sliezsko, Lužicu a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa. Dobyl aj Dolné Rakúsko. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana. Za svoju prvoradú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ.
(zdroj: Wikipédia)
Autorkou sochy je Emőke Szilva.
Souřadnice: N47°45'29.41'' E18°7'45.23'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Ján Huňady
HUNYADI JÁNOS
Ján Huňady (1387-1407 Hunedoara – 11.8.1456 Zemun) sedmohradský šľachtic, vynikajúci vojvoda, jedna z najvýznamnejších osobností 15. storočia. Bol otcom Mateja Korvína a Ladislava Huňadyho a známym bojovníkom proti Turkom. V roku 1437 viedol so svojím banderiálnym vojskom protihusitskú výpravu do Čiech. Od roku 1441 bol sedmohradským vojvodom, temešským županom a belehradským kapitánom. Na Slovensku bojoval proti Jánovi Jiskrovi. V rokoch 1448-1452 bol regentom Uhorska.
(zdroj: Wikipédia)
Souřadnice: N47°45'29.41'' E18°7'45.23'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Karol I. Róbert
Poznámka:
Karol I. Róbert z Anjou (1288 Neapol –16.7 1342 Vyšehrad) bol uhorský kráľ v rokoch 1301/1308 – 1342. Uhorskí magnáti mu prvýkrát odovzdali korunu v roku 1301, ale aj napriek tomu bol korunovaný viackrát, pretože svätoštefanskú korunu mali jeho protivníci. Až v roku 1308 ho Uhorský snem vyhlásil za kráľa a v roku 1309 ho korunovali náhradnou korunou. Najmocnejší veľmoži ho však nepodporovali. Začalo obdobie sporov s Matúšom Čákom Trenčianskym, Omodejovcami a inými. Po ich porážke v bitke pri Rozhanovciach (12.6.1312) získal podporu mnohých ďalších šľachticov, ale až smrť Matúša Čáka v roku 1321 mu otvorila bránu k zjednoteniu Uhorska. Karol I. uskutočnil veľa politických a ekonomických reforiem a Uhorsko sa za jeho vlády stalo jednou y najvýznamnejších európskych mocností.
(zdroj: Wikipédia)
Sochu vytvorila: Rozália Darázs
Souřadnice: N47°45'29.41'' E18°7'45.23'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Artúr Görgei
bez nápisu
Artúr Görgei (30.1.1818 Toporec – 21.5.1916 Budapešť) uhorský vojvodca, generál a politik. Vojenskú školu absolvoval v rakúskom Tulne, neskôr sa stal členom cisárskej osobnej stráže vo Viedni. V druhej polovici mája 1848 sa pripojil k národnej garde (honvédi). Bol najvýznamnejším generálom maďarskej revolúcie 1848-49 avšak jeho vzťah a konflikty s Lajosom Košutom ovplyvnili priebeh vojny za nezávislosť i jeho vojenskú kariéru. Keď maďarské vojská pod jeho vedením zložili zbrane, práve on bol považovaný za zradcu Maďarov. Po bitke pri Világoši, keď uhorská armáda vedená Görgeim kapitulovala bolo veľa maďarských vzbúrencov i generálov popravených. Görgei nebol popravený ale bol väznený 18 rokov. Vďaka amnestii bol v roku 1867 prepustený a dožil v Maďarsku. Počas Slovenského povstania viedol jednotku národnej gardy v bojoch proti slovenským dobrovoľníkom.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom pomníka je sochár Gábor Mihály.
Souřadnice: N47°45'29.41'' E18°7'45.23'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Mária Terézia
Poznámka:
Mária Terézia (13.5.1717 Viedeň – 29.11.1780 Viedeň) uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa. Pričinila sa o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva, zreorganizovala armádu. Pokračujúci konflikt s Pruským kráľovstvom viedol k sedemročnej vojne, ktorá prebiehala v
rokoch 1756-63 a skončila neúspechom habsburskej monarchie.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%A1ria_Ter%C3%A9zia )
Souřadnice: N47°45'29.41'' E18°7'45.23'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Ondrej II.
II. ANDREAS
REX
Ondrej II. (1177 – 21.9.1235) ako kráľ patril k najneschopnejším arpádovským panovníkom. Svedčí o tom 14 vojenských výprav do Haliče, ktoré sa občas skončili i úspechom, ale haličskí bojari vždy Ondrejovu nadvládu zvrhli. Roku 1211 Ondrej II. požiadal Rád nemeckých rytierov o pomoc proti prenikajúcim Kumánom, začo im prisľúbil pozamky v Sedmohradsku. Ani piata križiacka výprava, ktorej bol Ondrej vodcom, sa neskončila úspešne. Uhorská šľachta svojho kráľa nenávidela a počas jednej z výprav zavraždili kráľovnú Gertrúdu. V roku 1222 vydal Zlatú bulu, v ktorej prisľúbil, že nebude svojvoľne rozdávať majetky cudzincom. Namiesto upokojenia situácie však tento dokument priniesol len ďalšie spory. Po smrti bol pochovaný v cisterciánskom kláštore Igris, no jeho hrob i kláštor zničili Turci.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ondrej_II._(Uhorsko) )
Souřadnice: N47°45'29.41'' E18°7'45.23'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Belo III.
III. BELA
REX
sign. Bartusz 2005
Belo III. (1148 Ostrihom – 23.4.1196 Stoličný Belehrad) uhorský kráľ z dynastie Arpádovcov. Počas jeho panovania nadobudli na intenzite výboje Uhrov do ruskej Haliče. V roku 1188 Belo úplne obsadil Halič, pričom vyhnal knieža Vladimíra Jaroslaviča a vymenoval svojho syna Ondreja za kráľa dobytého územia. Krátko nato Vladimír získal s poľskou a nemeckou podporou svoje kniežatstvo späť. Belo viackrát zasahoval s bavorskou podporou aj proti českému kniežaťu Václavovi II.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Belo_III. )
Autorom sochy je Juraj Bartusz.
Souřadnice: N47°45'29.41'' E18°7'45.23'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
