Rakša
Pamätná tabuľa Ján Ursíny
BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIE,
BEZ DEMOKRACIE NIET SLOBODY.
TU SA NARODIL 11.10.1896
JÁN URSÍNY
POLITIK, PODPREDSEDA VLÁDY ČSR,
PRVÝ PREDSEDA DEMOKRATICKEJ STRANY,
JEDEN Z HLAVNÝCH ORGANIZÁTOROV SNP.
TU AJ ZOMREL 8.1.1972
Ján Ursíny (11.10.1896 Rakša – 8.1.1972 Rakša) v prvej ČSR bol poslancom parlamentu. Organizátor a jeden z priamych iniciátorov SNP. Po vypuknutí SNP 29.8.1944 ako zástupca SNR spolu s L. Novomeským účastník delegácie v Londýne na rokovaniach s E. Benešom a neskôr v Moskve. Od apríla 1945 bol predsedom Demokratickej strany. Po voľbách v roku 1946 bol podpredsedom prvej čsl. vlády. Vo vykonštruovanom procese bol odsúdený na 7 rokov väzenia, prepustený v roku 1953, rehabilitovaný v roku 1964. Vyznamenania: Rad SNP I. tr., Rad T.G.Masaryka II. tr. in memoriam
Souřadnice: N48°52'51.9'' E18°52'55.9''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Michal Miloslav Hodža
Tu sa narodil 22. septembra 1811
MICHAL MILOSLAV HODŽA,
kňaz, spisovateľ, básnik,
veľký skúmateľ zákonov jazyka slovenského.
Umrel v Tešíne 26. marca 1870
22. septembra 1911.
Michal Miloslav Hodža (22.9.1811 Rakša – 26.3.1870 Těšín) národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik a jazykovedec. Počas revolúcie 1848-49 mal veľkú zásluhu na uskutočnení schôdze národovcov 10.-12. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši, ktorá v prítomnosti Štúra a Hurbana schválila 14 bodov Žiadostí slovenského národa. Po vyhlásení stanného práva odišiel do Prahy, kde sa zúčastnil na Slovenskom zjazde a zapojil sa do letných príprav na ozbrojené povstanie. Stal sa členom Slovenskej národnej rady a bol aktívnym účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav v rokoch 1848-49 po boku cisárskych vojsk.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_Miloslav_Hod%C5%BEa )
Souřadnice: N48°52'5'' E18°53'1''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Michal Miloslav Hodža
So spomienkou na
MICHALA MILOSLAVA HODŽU
významného turčianského rodáka,
pri príležitosti 200. výročia
jeho narodenia
venuje s úctou
Žilinský samosprávny kraj
25. septembra 2011
Michal Miloslav Hodža (22.9.1811 Rakša – 26.3.1870 Těšín) národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik a jazykovedec. Počas revolúcie 1848-49 mal veľkú zásluhu na uskutočnení schôdze národovcov 10.-12. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši, ktorá v prítomnosti Štúra a Hurbana schválila 14 bodov Žiadostí slovenského národa. Po vyhlásení stanného práva odišiel do Prahy, kde sa zúčastnil na Slovenskom zjazde a zapojil sa do letných príprav na ozbrojené povstanie. Stal sa členom Slovenskej národnej rady a bol aktívnym účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav v rokoch 1848-49 po boku cisárskych vojsk.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_Miloslav_Hod%C5%BEa )
Souřadnice: N48°52'5'' E18°53'1''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob 11 neznámych partizánov
11 NEZNÁMYM
PARTIZÁNOM
KTORÍ PADLI V SNP
A SÚ POCHOVANÍ
NA TOMTO MIESTE.
Centrální evidence válečných hrobů: je evidován
Souřadnice: N48°52'52.86'' E18°52'48.79'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrobka Ján Ursíny
RODINNÁ HROBKA
Familie
st. JÁNA URSINI
5ho mája 1895.
Máme příbytek věčný v nebesích.
5. Kor. 5. r.
Ján Ursíny (11.10.1896 Rakša – 8.1.1972 Rakša) v prvej ČSR bol poslancom parlamentu. Organizátor a jeden z priamych iniciátorov SNP. Po vypuknutí SNP 29.8.1944 ako zástupca SNR spolu s L. Novomeským účastník delegácie v Londýne na rokovaniach s E. Benešom a neskôr v Moskve. Od apríla 1945 bol predsedom Demokratickej strany. Po voľbách v roku 1946 bol podpredsedom prvej čsl. vlády. Vo vykonštruovanom procese bol odsúdený na 7 rokov väzenia, prepustený v roku 1953, rehabilitovaný v roku 1964. Vyznamenania: Rad SNP I. tr., Rad T.G.Masaryka II. tr. in memoriam
Souřadnice: N48°52'52.86'' E18°52'48.79'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
