Spolek pro vojenská pietní místa

Kenotaf László Mátis

Umístění: Dolný Štál, cintorín, za polovicou ľavej časti
Poznámka:

László Mátis je uvedený aj na pamätnej tabuli na dome smútku

Souřadnice: N47°56'28.3'' E17°43'14.8''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Kenotaf Kálmán a Gyula Németh

Umístění: Dolný Štál, cintorín, predná ľavá časť
Poznámka:

Kálmán a Gyula Németh majú svoje mená na pamätnej tabuli obetiam druhej svetovej vojny

Souřadnice: N47°56'29.8'' E17°43'14.9''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Kenotaf Mihály Németh

Umístění: Dolný Štál, cintorín
Poznámka:

jeho meno je aj na pamätnej tabuli obetiam 2. svetovej vojny

Souřadnice: N47°56'7.76'' E17°42'55.01'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník Obetiam 1. a 2. svetovej vojny

Umístění: Dolný Štál, Hlavná, na rohu ulíc Hlavná a Smotanová, za rímsko-katolíckym kostolom
Poznámka:

Interpretácia čísel vysekaných do kamenných stĺpov nie je jednoznačná. Pri číslach 14 a 18 ide jednoznačne o začiatok a koniec I. svetovej vojny: 1914 - 1918. Číslo 45 znamená koniec II. svetovej vojny: rok 1945. Problematické je prvé číslo. Z väčšej vzdialenosti vyzerá ako 43, čo by mohol byť začiatok II. svetovej vojny (na pomníkoch sa spravidla uvádzajú roky 1939, 1940 a 1941). Pravá polovica osmičky je výraznešia ako ľavá a vyzerá to, akoby niekto dodatočne urobil z trojky osmičku. Číslo 48 by mohlo znamenať revolučný rok 1848, alebo rok 1948, kedy bola časť obyvateľov maďarskej národnosti vysídlená na základe tzv. Benešových dekrétov. Oficiálne je to pomník Obetiam 1. a 2. svetovej vojny.
Sochár János Nagy číslo 43 vysvetlil s tým, že v roku 43 mala vojna najviac obetí.

Souřadnice: N47°56'0.2'' E17°42'46''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Doplnění informací: Ing. Zuzana Domonkosová

Pomník Štefan I.

Umístění: Dolný Štál, Hlavná, parčík na križovatke HlavnáxMostová
Poznámka:

Štefan I sa narodil okolo roku 979 ako Vajk, zomrel 15.8.1038. Meno Štefan dostal až po prijatí kresťanstva. O nástupníctvo po otcovi, uhorskom veľkokniežati Gejzovi musel bojovať s Kopáňom, ktorého porazil okolo roku 1000. Následne vpadol do Sedmohradska a pripojil ho k svojmu územiu. Boje na juhovýchode využil poľský Piastovec Boleslav Chrabrý a do roku 1018 ovládol značnú časť Slovenska. Štefan musel bojovať aj proti Bavorom a Bulharom. Na Vianoce roku 1000 pápež povolil korunováciu Štefana za kráľa. Na popud Ladislava I. bol Štefan v roku 1083 v katolíckej cirkvi vyhlásený za svätého.
(zdroj: https://www.zsphorova.sk/dejepis/uhorsko/stefan1.html )
Na vrchole pomníka je mýtický vták turul.

Souřadnice: N47°55'59.09'' E17°42'45.47'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník Matej Korvín

Umístění: Dolný Štál, Mateja Korvína 2, pred obecným úradom
Poznámka:

Matej Korvín (23.2.1443 Kluž -.4.1490 Viedeň) bol v rokoch 1458-90 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa. Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov a jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III., dobyl Sliezsko, Lužicu a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa. Dobyl aj Dolné Rakúsko. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana. Za svoju prvoradú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ.
(zdroj: Wikipédia)

Souřadnice: N47°56'19.82'' E17°42'57.24'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás