Spolek pro vojenská pietní místa

Pomník M. R. Štefánik

Umístění: Trenčín, gen. M. R. Štefánika, na začiatku parku gen. M.R. Štefánika
Poznámka:

Pomník má aj funkciu slnečných hodín.

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°53'46.9'' E18°02'48.2''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pamětní deska Ján Jiskra z Brandýsa

Umístění: Trenčín, gen. M. R. Štefánika, severná strana hradného brala, vedľa hotela Elizabeth
Poznámka:

V rokoch 1915 – 1916 bol na hradnej skale pri Hoteli Tatra vytesaný reliéf Víťaznej Hungárie, symbol hrdinstva bývalého Uhorska spojený s maďarským textom, podľa návrhu sochára Michala Karu. Z dôvodu ideovej nezlučiteľnosti s politickou líniou novej republiky bol v roku 1921 pôvodný reliéf pretesaný reliéfom Jána Jiskru z Brandýsa, ako symbol bratstva dvoch národov. Jeho autorom je akad. sochár František Ducháč - Vyskočil spolu s Kamenárskou školou z Hořic. (www.visittrencin.sk)

Ján Jiskra z Brandýsa
Ján Jiskra (z Brandýsa), (čes. Jan Jiskra (z Brandýsa), nem. transkr. Johann Giskra (von Brandeis), ang. transkr. John Giskra, maď. transkr. Giskra János) (* asi 1400 – † asi 1469) bol český vojvodca, stratég a diplomat. Na čele bývalých husitov dlhý čas pôsobil na Slovensku, kde hájil záujmy Habsburgovcov vo vzťahu k uhorskému trónu.

Pôvod
Podľa legendy sa Ján Jiskra narodil v Brandýse nad Orlicí. V skutočnosti pochádzal pravdepodobne z východnej Moravy.
V 13. storočí sa rod pánov z Brandýsa rozdelil na dve vetvy, českú a moravskú. V r. 1274 získali bratia Jindřich a Vintíř od Olomouckého biskupstva zem neďaleko Přerova, na Severnej Morave, spojenú s vazalstvom. V 14. storočí rozsiahly majetok prilákal Vintířových synov Milotu a Beneša z Brandýsa vstúpiť do služieb mocných pánov z Kravař.
Alšík z Brandýsa, Milotov syn, bol členom rodiny v r. 1372. Nie je známe či Alšík mal deti, ale vieme, že bol ženatý, lebo spolu so svojou manželkou Anežkou v r. 1391 obdaroval kláštor vo Fulneku nejakým darom. Predpokladá sa, že Alšík je otcom Jána Jiskru, ktorého narodenie sa datuje do roku 1400.

Život
V mladosti sa naučil vojenské umenie v Taliansku (niektoré pramene uvádzajú, že sa zúčastnil námorných bitiek na strane Benátčanov) a osvojil si aj husitskú bojovú taktiku. Po bitke pri Lipanoch (30. mája 1434) bojoval pri Belehrade na čele žoldnierov naverbovaných z bývalých husitských bojovníkov (prevažne táboritov) v službách cisára Žigmunda proti Turkom.
Po smrti Žigmunda Luxemburského v roku 1437 nastúpil na trón Albrecht Habsburský, ktorý však už v októbri roku 1439 zomrel. Jeho manželka Alžbeta Luxemburská bola tehotná a vo februári 1440 sa jej narodil syn Ladislav, zvaný Pohrobok. V Uhorsku nastala zaujímavá situácia, pretože v máji 1440 nechala Alžbeta korunovať za uhorského kráľa malého Ladislava a v júli 1440 bol s podporou šľachty korunovaný za uhorského kráľa poľský kráľ Vladislav III., ktorý v Uhorsku vládol ako Vladislav I. Alžbeta s malým Ladislavom ušla z Uhorska a na ochranu záujmov neplnoletého kráľa najala českého katolíckeho šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa. Ako sa čoskoro ukázalo, nemohla si vybrať lepšie.

Jiskra a Slovensko
V roku 1440 ho kráľovná Alžbeta poverila obranou nástupníckych práv syna Ladislava Pohrobka proti novozvolenému uhorskému kráľovi Vladislavovi Jagelovskému. Ján Jiskra s asi päťtisícovým žoldnierskym vojskom, skladajúcim sa prevažne z bývalých husitských bojovníkov, za krátky čas obsadil stredoslovenské banské mestá, Spiš a časť východného Slovenska, a tak znemožňoval kráľovi Vladislavovi spojenie s Poľskom. Medzi jeho strategické ťahy patrilo ovládnutie Kremnice a tým aj kremnickej mincovne, kde v mene Ladislava Pohrobka dal raziť kvalitné dukáty, čo jeho vláde zabezpečovalo stabilitu.
Vladislav, ktorý všetky svoje sily vrhal do boja proti Turkom, žil s Jiskrom v ustavične predlžovanom prímerí. Po smrti kráľovnej Alžbety sa stal hlavným kapitánom (veliteľom) vojska kráľa Ladislava Pohrobka (1442). Po porážke v bitke pri Varne (1444), od ktorej sa kráľ Vladislav stal nezvestným (alebo padol), bol Jan Jiskra jedným zo siedmich kapitánov spravujúcich Uhorsko. Jeho územie sa rozprestieralo na dnešnom Slovensku, s hlavným sídlom na zvolenskom hrade a v Košiciach.
Po zvolení Jána Huňadyho za miestodržiteľa Uhorska (1446) bol s ním Jiskra v ustavičnom vojnovom stave, iba občas prerušovanom vzájomne dohodnutými prímeriami. V roku 1449, dve míle severne od Košíc, porazil maďarské vojsko. Preto bol v januári 1450 zvolaný do Budína snem, na ktorom uzatvorili mier a Ján Jiskra sa zaviazal svojim podpisom (31. marec 1450) tieto podmienky dodržiavať. No mier nemal dlhé trvanie. Už v nasledujúcom roku dosiahol najväčšie víťazstvo nad Huňadym v bitke pri Lučenci (7. september 1451), po ktorej uzavreli mier.
Keď Ladislav Pohrobok nastúpil po dosiahnutí plnoletosti na trón, uhorský snem (aj pod vplyvom Henricha Celského) pozbavil Jána Jiskru dovtedajšieho postavenia. V obhajobe kráľovských nástupníckych práv po jeho boku bojoval Peter Aksamit, ktorý bol viac naklonený pôvodným husitským myšlienkam. Ten ešte v roku 1448 vytvoril na Slovensku vojenský spolok „Bratríci“. Od čias vzniku spolku pomáhal Jiskrovi, ale bratríci tvorili akúsi samostatnú spoločnosť. Ján Jiskra odišiel z Uhorska a jeho vojská sa pridali k bratríkom. V roku 1454 ho povolali naspäť, aby paralyzoval bratrícke hnutie; sčasti sa mu to aj podarilo.
Po nastúpení Mateja I. Korvína (1458) odišiel do Poľska, aby tam pomohol uzavrieť mier medzi poľským kráľom a Rádom nemeckých rytierov a ponúkol pomoc na získanie uhorského trónu Kazimírovi IV. Jagellovskému, ktorý ju však neprijal. V roku 1460 sa usiloval o zmierenie s Matejom Korvínom, lebo Korvín chcel vojensky zlikvidovať jeho dŕžavu. V apríli 1462, po dohode Mateja Korvína s cisárom Fridrichom III. prijal Matej Jiskru do svojich služieb, povýšil ho na baróna, daroval mu hrad Solymos s majetkami v Aradskej a hrad Lippa v Temešvárskej stolici. Jan Jiskra sa potom zúčastnil na bojoch proti Turkom a ich spojencom (valašský vojvoda Štefan Veľký); v januári 1467 rokoval z poverenia Mateja so sultánom Mehmedom II. o mieri v Istanbule.
Ján Jiskra strávil s prestávkami na Slovensku 22 rokov. Ako úspešný vojvodca mal porozumenie aj pre potreby svojich vojakov.
Nebol husitom, ako sa to o ňom niekedy mylne tvrdí, ale katolík, a bol vždy v priateľskom pomere s protihusitskými kruhmi českej šľachty, na čele ktorých bol Oldřich z Rožmberka. Aeneas Silvius Piccolomini (neskorší pápež Pius II.) ho zaradil do svojich životopisov slávnych mužov tých čias (De viris illustribus).

Smrť
Dátum, miesto a príčina jeho smrti sú zatiaľ neznáme. Naposledy sa ako živý spomína v majetkovej listine zo dňa 22. októbra 1468. V kráľovskej listine zo dňa 6. februára 1471, sa Jiskra spomína už ako zosnulý, niekedy v dobe medzi uvedenými dátummi zomrel. (zdroj: wikipédia)

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°53'48.6'' E18°02'41.4''
Pomník přidal: Peter Pavlík

Nápis na pamiatku víťazstva rímskych légií

Umístění: Trenčín, gen. M. R. Štefánika, hradná skala v miestach za hotelom Tatra
Poznámka:

Překlad:
"Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej."
Ide o najstaršie do dnešných dní dochované VPM na území Slovenska. Rímsky nápis na hradnej skale v meste Trenčín je jednou z prvých písomných pamiatok dokumentujúcich osídlenie územia a okolia mesta.Nápis je vytesaný do skaly pod Trenčianskym hradom (bývalá osada Laugaricio). Nápis hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugariciu z roku 179 po Kr. Je to najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná na pôvodnom mieste. Nápis je možné vidieť z terasy hotela Tatra pod hradným bralom.V poslednom roku vojny s Germánmi prenikli detašované oddiely II. pomocnej légie (II legio Adiutrix) z posádky v Aquincu (dnešná Budapešť) údolím Váhu až k Laugariciu (dnešný Trenčín). Svoju prítomnosť zaznamenali uvedeným latinským nápisom. Identifikáciu legáta Marka Valeria Maximiana (ako aj pravosť nápisu na hradnej skale) potvrdil nález v meste Zana v Alžírsku (Diana Veteranorum v rímskej provincii Numidii). V polovici 20. storočia tu bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s votívnym nápisom opisujúcim jeho bohatú kariéru v rímskej armáde. Práve v tomto opise sa spomína epizóda z jeho života, počas ktorej bol veliteľom rímskych oddielov, ktoré prezimovali v osade Laugaricio v zadunajskom barbariku.Presné datovanie nápisu umožnil jednak nález zo Zany, a jednak samotný text nápisu. Je venovaný „víťazstvu cisárov“. Pravdepodobne išlo o cisára Marka Aurelia (161-180) a jeho syna Commoda, ktorí zvíťazili nad Germánmi.

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Feďo Vrábel

Pamätná tabuľa Ján Prháček

Umístění: Trenčín, Hlavná 10, na kultúrnom dome v časti Zlatovce

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°54'8.2'' E18°0'51.5''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Hrob Ľudovít Dohnány

Umístění: Trenčín, Horný Šianec, približne v strede evanjelického cintorína
Poznámka:

Ľudovít Dohnány (Dahnányi) kultúrny pracovník, publicista, právnik (24.6.1830 Dolné Držkovce – 16.12.1896 Trenčín). Príslušník štúrovského národného politického hnutia, účastník všetkých troch výprav slovenských dobrovoľníkov v slovenskom povstaní 1848-49. V roku 1861 vystupoval na memorandovom zhromaždení v Martine.
Zdroj: Slovenský biografický slovník I. Martin 1986

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník vojákům Rudé a Rumunské armády

Umístění: Trenčín, Hviezdoslavova, Dům armády

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Petr Tichý

Pomník Obetiam 1. svetovej vojny

Umístění: Trenčín, Istebnícka, pred domom č. 15 v časti Istebník

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°54'13.7'' E18°1'49.7''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pamätná tabuľa Ľudovít Dohnány

Umístění: Trenčín, Jaselská 2, na budove knižnice
Poznámka:

v revolúcii 1848-49 pôsobil v slovenskom dobrovoľníckom zbore vo funkcii poručíka

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník Obetiam SNP a fašizmu

Umístění: Trenčín, Kubranská 20, pred materskou školou

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°53'35.8'' E18°04'41.5''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pamätná tabuľa Alexander Dubček

Umístění: Trenčín, Legionárska 28, fakultná nemocnica, brána

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás