Stará Bystrica
Busta M.R. Štefánik
Bez nápisu.
Souřadnice: N49°20'46.2'' E18°56'12.8''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Busta Pribina
bez nápisu
Pribina (800 – 861) bol prvé historicky známe knieža priamych predkov dnešných Slovákov. V rokoch 825-833 bol posledným kniežaťom samostatného Nitrianskeho kniežatstva a asi v rokoch 840-861 prvým kniežaťom Blatenského kniežatstva. V roku 833 dobyl Mojmír, vládca Moravského kniežatstva, Nitrianske kniežatstvo a vyhnal Pribinu do cudziny. Ten utiekol aj s družinou k markgrófovi „východných oblastí“. Pre spory s Ratbodom utiekol do Bulharska a neskôr do Slavónska. V roku 839 alebo 840 dostal od Ľudovíta Nemca do správy Panónske kniežatstvo a jeho hlavné mesto Blatnohrad dal prestavať na obrovskú pevnosť. Pribina padol v bojoch Karolmana s Rastislavom za nevyjasnených okolností.
/zdroj: Wikipédia)
Souřadnice: N49°20'46'' E18°56'12.8''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Busta Ľudovít Štúr
Poznámka:
Ľudovít Štúr (29.10.1915 Uhrovec – 12.1.856 Modra) politik, básnik, publicista, jazykovedec a kodifikátor spisovnej slovenčiny. Počas revolúcie v rokoch 1848-49 sa ako člen Slovenskej národnej rady zúčastnil zimnej výpravy slovenských dobrovoľníkov. Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom.
(zdroj: Slovenský biografický slovník V. Martin 1992)
Souřadnice: N49°20'46.1'' E18°56'17.3'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Busta Svätopluk
Poznámka:
Svätopluk I (okolo 830 – 894) bol od 50. rokov 9. storočia kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a Rastislavovým spoluvládcom a od roku 871 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy (podľa niektorých zdrojov mal titul rex, čo znamená kráľ). Pochádzal z rodu Mojmírovcov.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Sv%C3%A4topluk_I._(Ve%C4%BEk%C3%A1_Morava )
Souřadnice: N49°20'46.1'' E18°56'17.3''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Busta Andrej Hlinka
Poznámka:
Andrej Hlinka (27.9.1864 Černová – 16.8.1938 Ružomberok) rímskokatolícky kňaz, politik a vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. Za kňaza bol vysvätený 19.6.1889. V roku 1905 bol spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany. V politickom procese bol v roku 1906 odsúdený na dva roky väzenia a peňažnú pokutu. Trest si odpykával vo väzení v Segedíne. Počas väzby ho odsúdili na ďalší rok a pol väzenia. Celkový trest bol upravený na 2 roky a 9 mesiacov. Po prvej svetovej vojne bol účastníkom a spoluzakladateľom Slovenskej národnej strany, ktorá sa 30.10.1918 vyslovila za vznik česko-slovenského štátu. Obnovená bola Slovenská ľudová strana, ktorej predsedom bol až do svojej smrti. Základným bodom programu bola autonómia Slovenska v rámci Česko-slovenskej republiky. V roku 1919 podnikol tajnú cestu na mierovú konferenciu v Paríži, za čo bol po návrate zaistený na sedem mesiacov v Česku pre pokus o vlastizradu. V roku 1920 bol zvolený za poslanca NZ. Prežil niekoľko pokusov o atentát. Po Hlinkovej smrti boli založené dve masové organizácie: Hlinkova garda a Hlinkova mládež, s ktorými však ako presvedčený národný demokrat nemal ani po duchovnej stránke nič spoločné.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hlinka )
Souřadnice: N49°20'46.1'' E18°56'17.3''
VPM přidal: Ladislav Barabás
