Ivanka pri Dunaji
Mohyla M. R. Štefánika
NA TOMTO MIESTE
ZAHYNUL
DŇA 4. MÁJA 1919
ČSL. MINISTER A GENERÁL
DR. MILAN R. ŠTEFÁNIK
A JEHO SPRIEVOD
KRÁĽOVSKÝ ITALSKÝ
NPOR. I. MANCINELLI-SCOTTI,
SERŽ. H. MERLINO A
STRELEC G. AGGINUTI.
:NA VEČNÚ PAMÄŤ:
Kultúrna pamiatka postavená v roku 1923
Rekonštruovaná v roku 1928
podľa projektu Dušana S. Jurkoviča
Renovovaná v rokoch 1988-1992
podľa projektov Ing. arch. Gašparca a Ing. Iormu
Milan Rastislav Štefánik (* 21. júl 1880, Košariská, okres Myjava, Rakúsko-Uhorsko – † 4. máj 1919, Most pri Bratislave, ČSR) bol slovenský astronóm, politik, generál francúzskej armády. V rokoch 1914 – 1918 organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku a v roku 1918 protisovietsku intervenciu na Sibíri. Taktiež bol členom Národnej rady v Paríži a prvý česko-slovenský minister vojny. Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko. Na rodnú vlasť sa Štefánik veľmi tešil, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca (1913). Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450 (č. 11 495), sprevádzaný dvoma talianskymi letcami, poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom, a mechanikom-rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom. Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo, pretože keď sa už blížilo k miestu pristátia, náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji v kat.území obce Most pri Bratislave. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča. (zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Rastislav_%C5%A0tef%C3%A1nik)
Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika je pamätné miesto v katastrálnom území obce Most pri Bratislave, symbolická mohyla na mieste, kde tragicky zahynul Milan Rastislav Štefánik s talianskou posádkou v dôsledku zrútenia lietadla, v ktorom všetci spoločne leteli z talianskeho Terstu na Slovensko. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. (zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mohyla_gener%C3%A1la_Milana_Rastislava_%C5%A0tef%C3%A1nika)
Priezvisko talianskeho mechanika-rádiotelegrafistu je na mohyle v Ivanke pri Dunaji uvedené ako Agginuti, na Bradle ako Aggiunti.
Centrální evidence válečných hrobů: je evidován, SVK40055
Souřadnice: N48°10'16.7'' E17°13'49.6''
Pomník přidal: Peter Pavlík
Pomník Antonín Valeš
Zde zahynul ve službách vlasti
četař polní pilot
VALEŠ ANTONÍN
na letounu B-21.63 letky 31
let. pl. 3 gen. letce M.R.Štefánika
*21.IV.1902 †16.XII.1926
Čest budiž jeho památce!
Nápis na informačnej tabuli:
Pamätník pripomína miesto tragickej leteckej havárie, ku ktorej došlo 16. decembra 1926. V tento deň plnil úlohy leteckého výcviku vo vzdušnom priestore neďaleko Bratislavy s lietadlom Avia B 21 (výrobné číslo 63) čatár poľný pilot letec Antonín Valeš (narodený v roku 1902 v Týnci – dnes Panenský Týnec, okr. Louny, Česká republika), príslušník stíhacej letky 31 dislokovanej na vajnorskom letisku. Letka bola organizačne začlenená do II. perute s veliteľstvom vo Vajnoroch podriadenej Leteckému pluku 3 “Generála letca M.R. Štefánika“ so sídlom veliteľstva v Nitre.
Počas letu sa približne vo výške 700 m vznietilo v lietadle palivo. S horiacim strojom sa pilot pokúsil núdzovo pristáť. Vo výške asi 5 m nad zemou v chotári vtedajšej Bratislavskej Ivánky (dnes Ivanka pri Dunaji) z lietadla vyskočil, pričom sa ťažko zranil. V Divíznej nemocnici 9 v Bratislave, kam ho po havárii dopravili sa podrobil operácii, pri ktorej mu amputovali dolnú končatinu. V ten istý deň však na následky viacpočetných zranení zomrel. Pochovali ho 23. decembra 1926 s vojenskými poctami na cintoríne v Panenskom Týnci.
Projekt obnovy pamätníka iniciovali a v roku 2011 uskutočnili členovia Slovenského leteckého zväzu generála Dr. M.R. Štefánika – pobočka Bratislava s významnou finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Letových prevádzkových služieb Slovenskej republiky, š.p. a priateľov leteckej histórie z Ivanky pri Dunaji.
Souřadnice: N48°10'10.7'' E17°13'39.2''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník M. R. Štefánik
Poznámka:
- sign. MILAN KUCHŤÁK 2014
- [] - text uvedený v této závorce se na pomníku nevyskytuje, slouží k přechodu do sekce "Jména z pomníků"
Souřadnice: N48°11'27.1'' E17°15'40.4''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Ľudovít Štúr a Janko Matúška
PO ODVOLANÍ ĽUDOVÍTA ŠTÚRA
Z KATEDRY BRATISLAVSKÉHO EVANJELICKÉHO LÝCEA
SA 23 ŠTUDENTOV ROZHODLO NA PROTEST
DOKONČIŤ ŠTÚDIUM V LEVOČI.
NA TÝCHTO MIESTACH SA 5. MARCA 1844
PIESŇOU JANKA MATÚŠKU
NAD TATROU SA BLÝSKA
S ODCHÁDZAJÚCIMI DRUHMI LÚČILI
BRATISLAVSKÍ PRIATELIA.
MAREC 2014
Ľudovít Štúr (29.10.1915 Uhrovec – 12.1.856 Modra) politik, básnik, publicista, jazykovedec a kodifikátor spisovnej slovenčiny. Počas revolúcie v rokoch 1848-49 sa ako člen Slovenskej národnej rady zúčastnil zimnej výpravy slovenských dobrovoľníkov. Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom.
(zdroj: Slovenský biografický slovník V. Martin 1992)
Janko Matuška (10.1.1821 Dolný Kubín – 11.1.1877 Dolný Kubín) spisovateľ. V revolúcii 1848-49 organizoval spolu s C. Zochom, J. Bencúrom a S. Novákom slovenské povstanie na Orave. Na jar 1849 sa pred maďarskými gardami A. Görgeya dlhší čas skrýval v slovensko-poľskom pohraničí, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví. Je autorom slovenskej hymny. Vznika ako reakcia proti prudkému maďarizačnému tlaku a inkvizičnému postupu proti slovenským študentom.
(zdroj: Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990)
Souřadnice: N48°11'27.3'' E17°15'38.9''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Martin Hauskrecht
TU ODPOČÍVA V KRISTU PÁNU
MARTIN
HAUSKRECHT
*13.V.1910 †16.VI.1944
KTORÝ SVOJU MLADÚ
DUŠU ODOVZDAL PÁNOVI
PRI BOMBARDOVANÍ
BRATISLAVY
ODPOČÍVAJ V POKOJI.
Martin Hauskrecht je uvedený aj na pamätnej tabuli obetiam bombardovania závodu Apollo v podniku Slovnaft.
Souřadnice: N48°11'12.12'' E17°15'6.95'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ludvík Ivančík
nápis je prakticky nečitateľný
Ludvík Ivančík, narodený 12.10.1914 v Kráľovej pri Senci pôsobil v závode Apollo ako finančný inšpektor a zahynul pri bombardovaní, zrejme 16.6.1944. Je pochovaný vpravo od Martina Hauskrechta, ktorý je tiež obeťou bombardovania Apolky.
Souřadnice: N48°11'12.12'' E17°15'6.95'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Příprava dat: Ferdinand Mihálik
Hrob Rudolf Letenay
Tu v Kristu Pánu odpočíva
RUDOLF
LETENAY
*11.VII.1928, †23.VIII.1944.
TVOJ JE POKOJ -
NAŠA JE BOĽASŤ.
Rudolf Letenay sa mal dňa 28.8.1944 hlásiť ako vojak v Banskej Bystrici, kde vrcholili prípravy na vypuknutie SNP. Zahynul však v Ivanke pri Dunaji pri dopravnej nehode.
Zdroj: Ivanské noviny, 2015 (IV)
Souřadnice: N48°11'6.3'' E17°14'53.9''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob František Javorka
RODINA
JAVORKOVÁ
FRANTIŠEK 1909 - 1944
František Javorka zahynul pri odstraňovaní následkov bombardovania bratislavskej rafinérie Apollo.
Zdroj: Ivanské noviny, 2007 (II)
Souřadnice: N48°11'6.7'' E17°14'54.6''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Obětem 1. a 2. světové války
vlevo:
1914 - 1918
ANTALIČ K., BELAY K., BELAČIČ A., BUCALA E., CADURSKÝ J., ĎURĎOVANSKÝ S., FAŠUNG Š., FISTER Š., GERGEL Š., GREGOROVIČ K., JASLOVSKÝ J., JEŽ M., JURÁČEK J., KARIKA Š., KNAPP J., KOŠŠ L., KOSIBA J., KOVÁČ BOLLO A., KRÁL J., LENHARČÍK J., LUKNÁR K., LUKNÁRJ., LUŽA T., LUŽA P., MIKLOŠ Š., MOSTBAUER Š., MÚČKA F., NAGY A., ŠMIDA F. st., ŠMIDA F. ml., ŠTIGLIC J., ŠTIGLIC F., ŠTIGLIC M., SVITNIČ J., TAKÁČ Š., TAKÁČ
J., VÁCLAV L., VÁCLAV M., VENDL L., VESELSKÝ J., VESELSKÝ J., VITÁLOŠ P.
vpravo:
1939 - 1945
VALČEK J., TOMAŠOVIČ F., KOŠIBA M., TAKÁČ G., KUCHINKA J., PROKEŠ Š.
Souřadnice: N48°11'22.88'' E17°15'33.19'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Bc. Samuel "koba" Jablonka
Pomník Ľudovít Štúr
V TOMTO KAŠTIELI
VODCA SLOVÁKOV
ĽUDOVÍT ŠTÚR
TAJNE NAVŠTEVOVAL SRBSKÉHO PANOVNÍKA
MICHALA OBRENOVIČA, KTORÝ TU ŽIL
V ROKOCH 1853 – 1958 V EXILE
SPOLOČNE SNÍVALI SEN O SLOBODE
SVOJICH NÁRODOV A NAPĹŇALI HO ČINMI
Z VĎAČNOSTI OSADILI OBČANIA IVANKE V ROKU 1995
Ľudovít Štúr (29.10.1915 Uhrovec – 12.1.856 Modra) politik, básnik, publicista, jazykovedec a kodifikátor spisovnej slovenčiny. Počas revolúcie v rokoch 1848-49 sa ako člen Slovenskej národnej rady zúčastnil zimnej výpravy slovenských dobrovoľníkov. Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom.
(zdroj: Slovenský biografický slovník V. Martin 1992)
Souřadnice: N48°11'22.88'' E17°15'33.19'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
