Trenčianska Turná

Cintorínska, nezařazeno

Pomník Obetiam 1. svetovej vojny

Autor: Ladislav Barabás, 25.09.2013
Umístění: Trenčianska Turná, malý parčík pár metrov od hlavnej cesty v časti Hámre
Nápis:
NA PAMIATKU 10 ROČNÉHO TRVANIA R.Č.S.

VENUJEME NAŠIM PADLÝM
VO SVETOVEJ VÁLKE
1914 – 1918

ŠTEFAN MAHRÍK, JÁN MAHRÍK, JÁN BLAŠKO, ŠTEFAN FÁBIK, ONDREJ ŠPANKO

Souřadnice: N48°50'53.2'' E18°2'39.9''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník Obetiam 1. a 2. svetovej vojny

Autor: Ladislav Barabás, 25.09.2013
Umístění: Trenčianska Turná, pred Základnou školou s materskou školou Samuela Timona
Nápis:
NA VEČNÚ PAMÄŤ
OBETIAM VOJNY

1965

V I. SVETOVEJ VOJNE PADLI:

Š. BOČÁK 30 R., Š. DANKO 21 R., Š. FÁBIK 20 R., J. FERO 24 R., O. GABRIŠ 25 R., A. GAŠPAR 22 R., Š. HORŇÁK 23 R., J. HULAJ 18 R., Š. HULAJ 35 R., J. HUSÁR 19 R., Š. HÚDEK 45 R., J. IZRAEL 30 R., O. JEŽÍK 30 R., J. LAZO 26 R., O. MAJČÍK 30 R., O. MIKOLÁŠEK 22 R., Š. MIKOLÁŠEK 22 R., M. MIKULA 23 R., J. MIKUTEL 36 R.

M.ONDRIŠKA 23 R., J. OPATOVSKÝ 25 R., Š. PORUBAN 30 R., J. PREKOP 24 R., M. PREKOP 28 R., M. SANTA 40 R., Š. SANTA 41 R., J. SIVÁK 22 R., Š. SVRBÍK 40 R., Š. ŠVAJDLENA 22 R., J. VANKO 24 R., Š. VAVRUŠ 30 R.

V II. SVETOVEJ VOJNE PADLI:

J. HALABRÍN 23 R., Š. JEŽÍK 45 R., J. ORAVEC 30 R.

29. AUGUSTA 1965

Souřadnice: N48°50'59.6'' E18°1'16.8''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník Obetiam bitky pri Hámroch

Autor: Ladislav Barabás, 05.12.2013
Umístění: Trenčianska Turná, parčík vedľa hlavnej cesty v časti Hámre
Nápis:
PRO LIBERTATE

V TÝCHTO MIESTACH SA 3.8.1708
STRETLI HABSBURSKÉ VOJSKÁ
GENERÁLA HEISTERA
A KURUCKÉ VOJSKÁ
FRANTIŠKA II. RÁKOCZIHO
V ROZHODUJÚCEJ BITKE.
PADLO V NEJ
VYŠE 3 TISÍC BOJOVNÍKOV,
KTORÝCH NA BOJISKU
POCHOVALI
DO MASOVÝCH HROBOV. 1983.
Poznámka:

Bitka pri Trenčíne správnejšie bitka pri Hámroch alebo bitka pri Trenčianskej Turnej bolo bojové stretnutie armád Františka II. Rákociho s cisárskou armádou pod vedením generála Siegberta Heistera 3. augusta 1708. Najintenzívnejšie boje prebiehali v severnej časti Hámrov (dnes časť Trenčianskej Turnej), ale celé bojisko sa nachádzalo medzi obcami Soblahov, Mníchova Lehota a Trenčianska Turná, ako aj v priestoroch trenčianskeho chotára. Kurucká armáda v boji utrpela ťažké straty bola nútená sa vzdať svojich pôvodných plánov. Bitka bola začiatkom postupnej likvidácie povstania Františka II. Rákociho.

Predohra bitky
V roku 1708 sa František II. Rákoci rozhodol zorganizovať výpravu svojich vojsk do Sliezska. Plánoval pripraviť cestu pre to, aby mohol pruský kráľ Fridrich Wilhelm nastúpiť na Uhorský kráľovský trón. Tým by sily jeho povstania posilnili aj sliezske protestantské stavy. Jeho armáda začala postupovať údolím Váhu a pri Trenčíne plánovala prejsť na Moravu. Trenčín však bol v tej dobe v rukách posilnenej cisárskej posádky. Rákoci sprvu jeho dobytie vôbec neplánoval aby neoslaboval svoje sily. Pod vplyvom ostatných kuruckých veliteľov však začal mesto obliehať. V tej istej dobe sa o Rákociho pohyboch dozvedel hlavný veliteľ cisárskych vojsk v Uhorsku generál Siegbert Heister. Ten, aby urýchlil činnosť svojich vojsk, sám velil čelu svojich jazdeckých jednotiek, ktoré rýchlo prenikali do týchto priestorov.

Bitka
Nad ránom 3. augusta 1708 po namáhavom nočnom pochode sa cisárske vojská ocitli zoči voči 14-tim až 15-tim tisícom kuruckých vojakov, posilnených 12 delami. Na pravom krídle kuruckých vojsk, medzi Mníchovou Lehotou a Soblahovom zaujalo bojové postavenie ľahké jazdectvo a časť pechoty pod vedením Laurinca Pekriho. Stred bojovej zostavy, ktorý sa nachádzal pri obci Hámry (dnes súčasť Trenčianskej Turnej), sa skladal z delostrelectva pod vedením plukovníka de la Motteho, a bol krytý nemeckým jazdectvom ako aj poľskými a nemeckými karabiniermi. Ľavé krídlo Rákoci vojska, nachádzajúce sa medzi Trenčianskou Turnou a Hámrami tvoril zvyšok pechoty. Pred týmto postavením sa nachádzal neprehľadný terén, cez ktorý sa tiahla priekopa. Keď zo severozápadu sa približujúci Heister zistil silu a pomerne výhodné postavenie kuruckých vojsk, rozhodol sa pre ústup k Trenčianskemu hradu. V momente, keď dal príkaz na takýto manéver spustilo na jeho jednotky paľbu kurucké delostrelectvo. A vpred vyrazili aj Pekriho jazdecké jednotky, aby vpadli do tyla preskupujúcich sa cisárskych vojsk.
Terén pred týmito oddielmi však nebol vhodný na útok. Vo zvlnenom teréne sa tam rozprestierali dva vedľa seba stojace umelé rybníky, oddelené niekoľko metrov širokou nasypanou hrádzou. Pekri najprv rozvinul útok, po tom čo jeho jazdci klusom prešli po hrádzi na druhý breh rybníkov. V dôsledku nepriaznivého terénu však nemohli zaútočiť všetci a tým využiť v plnej miere svoje výhody. Medzitým Pekriho upozornili, aby sa radšej opäť stiahol späť za rybníky. Kým sa jeho jazdci klusom presúvali po hrádzi naspäť vznikol v ich zostavách zmätok. Cisársky veliteľ Ján Pálfi využil tento okamih a prešiel do protiútoku. Nerozvinuté a spola ustupujúce kurucké jazdectvo sa dalo na panický útek.
V strede a na ľavom krídle Rákociho vojska zatiaľ kurucká pechota odolávala náporu cisárskych žoldnierov, útek pravého krídla však vniesol aj do jej radov neistotu. Rákoci sa v tej chvíli sám pokúsil zapôsobiť na svojich kolísajúcich vojakov a zapojil sa do boja. Pri preskakovaní jednej z priekop, pravdepodobne niekde v tesnom okolí dnešnej obce Hámry, však spadol z koňa a stratil vedomie. Medzi vojskom sa okamžite rozšírila panická správa o jeho smrti. Aj jednotky, ktoré dosiaľ bojovali sa dali na útek. Heisterovo jazdectvo v priebehu nasledujúcich troch hodín rozbilo kurucké jednotky, ktoré mali pôvodne trojnásobú prevahu. Padlo okolo 3000 kuruckých vojakov, asi 500 bolo zajatých, kurucké vojsko stratilo všetky do bitky nasadené delá. Obete v Heisterovom vojsku sa pohybovali do 200 osôb.
Počas boja vyhorela celá obec Hámry a časti obcí Trenčianska Turná a Mníchová Lehota. Bola to najväčšia vojenská bitka v celej histórii trenčianskeho regiónu a západného Slovenska.

Následky
V bitke pri Trenčíne utrpeli kuruci ťažkú porážku. Ukázalo sa, že ich vojsko má podstatne menšiu bojaschopnosť ako nepriateľ. Heister so svojou armádou ďalej prenasledoval porazených Rákociho vojakov a obsadil slovenské banské mestá. Ďalej získal Nitru, začal obliehať Nové Zámky. Do konca roka stratili povstalci celé západné Slovensko. Na stranu cisárskych vojsk prešiel aj významný kurucký veliteľ L. Očkaj. Rákociho vojsko muselo onedlho ustúpiť aj z Tekova, Hontu aj z mesta Zvolen. Začiatkom roku 1709 aj z Liptova.
V decembri 1708 sa ešte Rákoci pokúsil na sneme v Blatnom Potoku, ktorý sa konal bez mnohých jeho bývalých prívržencov, o poslený pokus na záchranu svojho upadajúceho vojska. Situáciu chcel zachrániť tým, že prisľúbil všetkým poddaným vo svojom vojsku slobodu a pridelenie pôdy v prípade, že zotrvajú v boji až do konca. Toto uznesenie však už nemalo žiadny ohlas medzi jednoduchým obyvateľstvom, ktoré sa predtým v hojnom počte pridávalo k jeho vojsku. Teraz boli kuruci nenávidení prinajmenšom rovnako ako cisárski labanci. Poddaní, unavení z bojov, a otrávení z prísľubov ktoré nik neplnil, opúšťali rady Rákociho vojska.
Protivníci: kurucká armáda Františka II. Rákociho ˂---˃ Habsburská cisárska armáda, Srbi
Velitelia: František II. Rákoci, de la Motte, Laurinc Pekri ˂---˃ Sigbert Heister, Ján Pálfi
Sila: do 15 000 jazdcov a pešiakov 12 kanónov ˂---˃ asi 5000 jazdcov a pešiakov, 3000 Srbov
Straty: 3000 mŕtvych, 500 zajatých, 12 diel ˂---˃ 200 mŕtvych
(zdroj: Wikipédia)


Souřadnice: N48°50'53.2'' E18°2'39.7''
Pomník přidal: Peter Pavlík

Pamätné tabule Obetiam 2. svetovej vojny

Autor: Ladislav Barabás, 25.09.2013
Umístění: Trenčianska Turná, na ľavej strane obecného úradu
Nápis:
NA VEČNÚ PAMÄŤ
JOZEFOVI ORAVCOVI
KTORÝ TRAGICKY ZAHYNUL
PRI OSLOBODENÍ TRENČÍNA
HRDINSKOU SOVIETSKOU ARMÁDOU.
DŇA 15. APRÍLA 1945

NA VEČNÚ PAMÄŤ
JOZEFOVI HALABRÍNOVI,
KTORÝ PADOL V BOJI ZA SLOBODU
V SLÁVNOM SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ
DŇA 4. SEPT. 1944 PRI TELGARTE.

NA VEČNÚ PAMÄŤ
ŠTEFANOVI JEŽÍKOVI
KTORÝ TRAGICKY ZAHYNUL
PRI OSLOBODENÍ NAŠEJ OBCE
DŇA 6. APRÍLA 1945

Souřadnice: N48°51'0.9'' E18°1'20.2''
Pomník přidal: Peter Pavlík

Hrob Ľuboš Belák

Autor: Ľubomír Streicher, 27.12.2022
Umístění: Trenčianska Turná, Cintorínska, na cintoríne v blízkosti domu smútku, sekcia A, hrob č. 284
Nápis:
pplk. Ing.
Ľuboš Belák
1. 6. 1969
19. 1. 2006
Let životom s Tebou, bol krásny...
S láskou Ľubica
Poznámka:

Lietadlo Antonov An – 24 Vzdušných síl Slovenskej republiky narazilo 19. januára 2006 za priaznivých meteorologických podmienok, do zalesneného kopca Borsó pri obci Hejce v Maďarsku, len 3 km od slovenských hraníc a približne 20 km od letiska Košice. Pri havárii lietadla zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec. Lietadlo privážalo slovenských príslušníkov síl KFOR, z polročnej misie v Kosove.
Pri tejto ojedinelej a najväčšej leteckej havárii zahynul aj náčelník oddelenia objasňovania a dokazovania trestnej činnosti na veliteľstve VP MO Trenčín - pplk. Ing. Ľuboš Belák.
(Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Leteck%C3%A9_ne%C5%A1%C5%A5astie_slovensk%C3%A9ho_An-24#:)


Souřadnice: N48°51'14.1'' E18°1'10.6''
Pomník přidal: Ľubomír Streicher
Doplnění informací: Ľubomír Streicher