Nitrianska Blatnica

Pomník Obetiam 1. a 2. svetovej vojny

Autor: Ladislav Barabás, 10.08.2013
Umístění: Nitrianska Blatnica, pri hlavnej ceste oproti domu kultúry
Nápis:
ZOZNAM PADLÝCH V I. SVETOVEJ VOJNE

1. PAVOL BABIC, 2. JOZEF BAČKÁDY, 3. PAVOL BAČKÁDY, 4. VINCENT BAKIČ, 5. KAROL BELKA, 6. IMRICH BOLLA, 7. JÁN BOLLA, 8. PETER BOLLA, 9. ONDREJ ČIERNY, 10. KAROL DUSIL, 11. JÁN FUKSÍK, 12. MICHAL FUKSÍK, 13. JÁN GAJDOŠÍK, 14. KAROL GRÁC, 15. JOZEF GREŽO, 16. MICHAL HAUPTFOGEL, 17. ŠTEFAN HOLÚBEK, 18. JOZEF HRNČIARIK, 19. JURAJ HUDEC, 20. ŠTEFAN HUDEC, 21. JOZEF CHROMÝ, 22. ŠTEFAN CHROMÝ, 23. ŠTEFAN JAKUBEK, 24. JÁN JANKOVIČ, 25. FRANTIŠEK KAMENÍK, 26. JÁN KAMENÍK, 27. PAVOL KOČAJDA, 28. MICHAL KOLKA, 29. JOZEF KOLKA, 30. JOZEF KREIZINGER, 31. MICHAL KÚDELA, 32. HERMAN LAUFER, 33. JÁN LEDNICKÝ, 34. FRANTIŠEK LÍŠKA, 35. ŠTEFAN MAJTÉNY, 36. JÁN MANAS, 37. KAROL MARTON, 38. JÁN MASARYK, 39. JÁN MASRNA, 40. JÁN NAIC, 41. ONDREJ NEMEC, 42. JOZEF ORAVEC, 43. ŠTEFAN OSÚCH, 44. ONDREJ PADO, 45. JÁN PAGÁČ, 46. PAVOL PAVLÍK, 47. FRANTIŠEK RAPANT, 48. JÁN RIHÁL, 49. JOZEF SUMMER, 50. PAVOL ŠPÁNIK, 51. PAVOL TOMAŠOVIĆ, 52. JOZEF URBÁNEK, 53. JOZEF VINCENCI, 54. JÁN VINCÚR, 55. PETER ZELINKA, 56. ANTON ZEMAN, 57. JOZEF ŽITŇAN

ZOZNAM PADLÝCH V II. SVETOVEJ VOJNE

KAROL BAČKÁDY, JÁN GAVURA, ALOJZ KOLNÍK, MICHAL ORAVEC, JÁN STANČEK

OBČANIA ŽIDOVSKÉHO PÔVODU

ROD. ADLEROVÁ, ROD. BURGOVÁ, ROD. KRAMMEROVÁ, ROD. ROSENBAUMOVÁ, ROD. SCHÖNFELDOVÁ, ROD. WELTHEIMEROVÁ, ROD. SCHLÜSEROVÁ, ROD. LAUFEROVÁ, ROD. STEINEROVÁ

PAMIATKE PADLÝCH
I. A II. SVETOVEJ VOJNY

KTO V SRDCIACH ŽIJE-NEUMIERA.
Poznámka:

Každý čin, ktorý by prekážal záujmom vedenia vojny, mohol byť potrestaný zastrelením. Do zbrane boli povolané ročníky 1882 - 1893. Postupne boli ľudské rezervy Rakúsko-Uhorska vyčerpané, a preto v roku 1918 museli obliecť uniformy všetci chlapi uznaní za schopných, narodení v rokoch 1865 - 1900. Približne tri štvrtiny mužského obyvateľstva vo veku od 18 do 50 rokov slúžilo v armáde. Do vojska nastúpili aj záložníci z Blatnice. Slúžili v honvédskych útvaroch nitrianskeho pešieho pluku alebo delostreleckej brigády, väčšina však nastúpila do oddielov spoločnej cisársko-kráľovskej armády. Za cisára, kráľa a vlasť bojovali v Karpatoch a na haličských rovinách proti Rusku, na Balkáne proti Srbom i Čiernohorcom. V máji 1915 vznikol nový front na hraniciach s Talianskom a v nasledujúcom roku aj s Rumunskom. Dodatočné odvody ešte viac preriedili mužské obyvateľstvo. Do vojska museli nastúpiť aj tí, čo mali telesné vady. Doma zostali len chlapci a starci. Jeseň roku 1918 bola veľmi búrlivá. V októbri sa vyhladovaná armáda monarchie začala rozpadať. Demoralizovaní vojaci masovo opúšťali svoje jednotky. Dohromady 57 chlapov položilo svoje životy „na oltár vlasti.“ Medzi nimi učitelia Jozef Vincenci a po ňom aj Jozef Oravec.

Keď vezmeme do úvahy suché štatistiky zistíme, že straty boli mimoriadne vysoké. V rámci celého Uhorska pripadalo priemerne 28 mŕtvych na 1000 obyvateľov. V Nitrianskej Blatnici bol ale priemer bezmála dvojnásobne prekročený (obec mala 1150 obyvateľov). To znamená, že jednotky v ktorých naši vojaci bojovali, boli zvyčajne nasadzované na najnebezpečnejšie frontové úseky.

Najväčšia tragédia sa odohrala po vypuknutí SNP, keď 9. septembra 1944 v popoludňajších hodinách obsadili obec príslušníci Einsatzkomanda spolu s gardistami z Topoľčian a po prehľadaní domov odvliekli ukrytých židov, zväčša ženy, deti, starcov. Niekoľkým sa podarilo ujsť, ale ostatných naložili na nákladné auto a odvliekli do Topoľčian. Ich životy sa skončili na návrší medzi Topoľčanmi a Nemčicami, kde si spolu s ďalšími takto pochytanými židmi museli sami vykopať hrob a všetci boli zastrelení. Bol medzi nimi aj starý lekár Dr. Adler, ktorého s úctou spomínajú ešte dnes žijúci pamätníci. Medzi zavraždenými bol aj Ernest Feldman z Piešťan, ktorý mal v Nitrianskej Blatnici zubnú ordináciu.

Vypuknutie Slovenského národného povstania 28. augusta 1944 privítali všetci, ktorí nesúhlasili s politikou štátu a svoje presvedčenie museli skrývať. Keď počas SNP prechádzali obcou povstaleckí vojaci z Piešťan smerom na Topoľčany, pripojili sa k nim aj Blatničania. Do SNP sa zapojili Alexander Kašný, Ladislav Vašina, Anton Čierny, Ján Vašina, Eta Vašinová, Rudolf Kováč, Anton Gašpar, Vojtech Bačkády, Ján Rybanský, Ján Stanček st., Jozef Mihalík, František Ondrejka, Štefan Pagáč, Štefan Zeman, Jozef Hudeček, Anton Michalík, Jozef Hlavačka, Ján Gavura, Alexander Vašina a ďalší. V bojoch pri Uhrovci padol pekár Ján Gavura, na neznámom mieste zahynul Ján Stanček ml.. V bojoch na Dukle padol Karol Bačkády a ťažko zranený bol Ján Chromý.

Koncom marca 1945 opustili obec poslední nemeckí vojaci, ktorí tu boli niekoľko dní ubytovaní. Front sa nezadržateľne blížil. Nitrianska Blatnica bola oslobodená jednotkami 53. armády generálporučíka Managarova 2. Ukrajinského frontu maršala Malinovského 2. apríla 1945. Obec, našťastie, nebola pri prechode frontu výraznejšie poškodená a ani z miestnych obyvateľov neprišiel nikto o život. Až po oslobodení, pri neopatrnom zaobchádzaní s nájdenou výbušninou, zahynuli tri deti a niekoľko ľudí utrpelo zranenie.
(zdroj: www.nitrianskablatnica.sk, monografia: Nitrianska Blatnica 1185-2010)

Autor: akad. sochár Vladimír Môťovský, projektant: Ing. Jozef Viceľ


Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°33'16.3'' E17°58'17.2''
Pomník přidal: Peter Pavlík