Skalica
Pomník Ľudovít Veľký
REX LUDOVICUS I. MAGNUS
A.D. MCCCLXXII
CIVITAS LIBERA REGIA SKALICÆ
KRÁĽ ĽUDOVÍT I. VEĽKÝ
SLOBODNÉ KRÁĽOVSKÉ MESTO SKALICA
V. PLEKANEC
Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (5.3.1326 Visegrád – 10.9.1382 Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s Benátkami o Dalmáciu a Dubrovník, ktoré získal v roku 1358. V rokoch 1348-1350 viedol vojnu o Neapolsko, ktoré dobyl, ale po vypuknutí morovej epidémie musel ustúpiť. Dočasne si podrobil aj Valašsko, Bosnu, Srbsko a Bulharsko, kde potlačil sektu bogomilov. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti Litovcom a dobyl Červenú Rus, ktorú pripojil k Uhorsku. V roku 1374 začal vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom Muratom I. Zomrel v roku 1382 v Trnave.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom pomníka je Vladimír Plekanec.
Souřadnice: N48°50'45.82'' E17°13'45.19'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Mirko Nešpor a Vladimír Clementis
V TEJTO BUDOVE BOLO UMIESTENÉ GYMNÁZIUM, KTORÉ ZA 300 ROKOV
SVOJHO TRVANIA VYCHOVALO NÁRODU VEĽA VÝZNAMNÝCH OSOBNOSTÍ:
VLADIMÍR CLEMENTIS
INŽ. MIRKO NEŠPOR
1965.
Mirko Nešpor – obeť fašizmu
Vladimír Clementis – obeť komunizmu
Souřadnice: N48°50'45.82'' E17°13'45.19'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Oslobodenie Slovenska
TU SA VRÁTILA
DO RÚK ĽUDU
SPRÁVA VECÍ
OSLOBODENÉHO
SLOVENSKA
6.XI.1918
Skalická radnica bola prvým sídlom slovenskej vlády (tzv. Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska)
Souřadnice: N48°50'45'' E17°13'41''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa duchovných osôb Skalice
NA PAMIATKU TÝCH DUCHOVNÝCH OSÔB, KTORÉ SA V SKALICI NARODILI,
TU PRACOVALI A SVOJOU ČINNOSŤOU MESTO PRESLÁVILI.
ThDr. KARDINÁL J. ČERNOCH, F. V. SASINEK, Dr. L. OKÁNIK, E.J. CUBÍNEK OFM, P. BLAHO ST, J.K. VIKTORIN, ThDr. J. ŠÁTEK, PhDr. J. BUCHTA, J. BRÁNECKÝ
VĎAČNÝ SKALIČANIA
Ján Buchta (22.9.1922 Skalica . 9.6.1972 Skalica) jezuitský kňaz. Po násilnej likvidácii kláštorov, v roku 1950 bol internovaný v Podolínci.
(zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220609025 )
Ľudovít Horváth (7.11.1907 Skalica – 10.5.1985 Plavecký Štvrtok, poch. V Skalici) kňaz, trpiteľ za vieru. Za kňaza bol vysvätený 25.2.1934. Od 27.12.1949 bol uväznený. Vo vykonštruovanom procese ho odsúdili na 10 rokov väzenia, konfiškáciu majetku a pokutu 20.000 Kčs. Vo väzniciach v Leopoldove, Mírove, Valdiciach a inde strávil desať rokov.
(zdroj: http://www.priestornet.com/2017/11/statocny-knaz-ludovit-horvath.html )
Emanuel Jozef Cubínek (14.5.1913 Oravská Polhora – 30.12.1965 Svätý Jur) konateľ, náboženský spisovateľ, básnik a mučeník. Po likvidácii kláštorov v roku 1950 bol internovaný v jasovskom kláštore. V noci z 30. na 31.12.1965 bol zákerne zavraždený profesionálne cieleným výstrelom z pištole. Predpokladá sa, že hlavným dôvodom vraždy bolo jeho zásadné odmietnutie spolupráce s ŠtB. Prípad nie je doteraz vyšetrený.
(zdroj: https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=cubinekemanueljozefofm )
Jozef Karol Viktorin (12.3.1822 Zavar – Budatešť-Budín, poch. Visegrád, Maďarsko) katolícky kňaz, publicista a literárny organizátor. Národne a slovansky orientovaný už počas štúdií udržiaval styky s J. Palárikom, Ľ. Štúrom, J. M. Hurbanom, A. Radlinským a ďalšími. Po policajnej prehliadke bytu sa dostal pred vojenský súd v Bratislave a bol preložený do maďarského prostredia. Od mája do decembra 1848 bol väznený v Bratislave za účasť v protimaďarskom odboji. Vyznamenanie: Rad sv. Anny II. stupňa.
(zdroj: Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994)
Souřadnice: N48°50'47.5'' E17°13'53.5''
VPM přidal: Ladislav Barabás