Piešťany
Pomník J. Bučko, A. Barica a Š. Dlháň
NA PAMIATKU PRENASLEDOVANÝCH EVANJELICKÝCH
A. V. KŇAZOV TOTALITNÝMI REŽIMAMI
Z NICH V PIEŠŤANOCH PÔSOBILI
JOZEF BUČKO ALEXANDER BARICA ŠTEFAN DLHÁŇ
A ÚČASTNÍKOV VŠEOBECNEJ PASTORÁLNEJ KONFERENCIE,
KTORÁ PRIJALA V ROKU 1949 PIEŠŤANSKÝ MANIFEST.
BLAHOSLAVENÍ PRENASLEDOVANÍ PRE SPRAVODLIVOSŤ,
LEBO ICH JE KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ. Mt. 5, 10
Jozef Bučko (3.3.1907 Slatina nad Bebravou – 6.5.1945 Ebensee, Rakúsko) zúčastnil sa na protifašistickom odboji v Martine. Po zajatí jednotkou Sicherheitsdienst odvlečený do KT Mauthausen a Ebensee, kde zahynul.
Alexander Barica (4.6.1911 Vrútky – 1.8.2003 Martin) prenasledovaný fašistickou i komunistickou totalitou. Komunisti ho odsúdili na 18 mesiacov väzenia a 5 rokov zákazu vykonávať kňazskú činnosť.
(zdroj: https://www.pic-piestany.sk/o-meste/vyznamne-osobnosti/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0172092 )
Štefan Dlháň (26.4.1921 Babinec – 17.4.1986 Pribylina) prvý piešťanský evanjelický farár po znovuobnovení cirkevného zboru. Prenasledovaný komunistickým režimom.
(zdroj: https://www.ecav.sk/archiv/archiv-2013/dlhan-stefan-1921-1986 )
Souřadnice: N48°35'32.46'' E17°49'59.52'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Anton Srholec
PAS – Pocta Antonovi Srholcovi
Byť desaťročia trestaný, mučený, sledovaný, obviňovaný z obťažovania detí,
zo spolupráce s ŠTB a Pacem in Terris…
Byť podvádzaný jedinou celoživotnou milenkou, cirkvou…
Prežiť na úplnom okraji, v údolí ľudských priepastí, odstrčený a dusený
netalentovaným priemerom..
Nepremeniť sa na sebastrednú ukrivdenosť, ale na rozdávajúcu lásku...
Ten zázrak sa celých 86 rokov pred uhýbajúcimi očami Slovenska dial. Ale
kto chcel, videl. Dobrý Boh neobjal svojho syna Antona Srholca až po smrti, ale už
tu.
(Použité úryvky textu Š. Hríba, .týždeň 2/2016)
Prečo?
V časoch, keď sa heroizujú a glorifikujú nacistickí kolaboranti a
stavajú pamätníky komunistickým vlastizradcom a vrahom, vzdajme poctu
jednému z nás, ktorý nás všetkých prevýšil. Bol jedným z nás, no ako sám hovorí:
„Nebyť viac Slovákom, ale lepším Slovákom.“ Nesmie v našej pamäti zhrdzavieť
meno tohto Božieho Slováka.
Je našou povinnosťou šíriť Srholcovo dielo budúcim generáciám, ktoré
nazažijú jeho fyzickú prítomnosť, ale kontaktom a poznaním jeho tvorby sa
dotknú Boha.
Nesmieme dopustiť, aby meno Antona Srholca zhrdzavelo na smetisku
bezvýznamných, malých mien, a preto by mu malo patriť čestné miesto medzi
velikánmi slovenského národa, ktorí viedli ľud k lepším a šťastnejším
zajtrajškom.
O čo ide?
PAS – Pocta Antonovi Srholcovi je objekt. Inštalovaný by mal byť na
mieste, kde ho budú môcť ľudia vidieť, prejsť sa, zastaviť a kontemplovať
Motív vychádza z iniciál mena Antona Srholca.
Materiál tvorí zahrdzavený kov (železo) ako zahrdzavený a ťažký údel
človeka, ako zhrdzavené mreže cely, cez ktoré pozerá nevinný človek na
(ne)slobodný svet, do ktorého patrí, aby naplnil svoje poslanie a šiel cestou,
ktorú mu predurčil Boh.
Iniciály prechádzajú do kresťanského kríža, ktorý je úzko spätý s menom
a životom nášho Antónia. Neskutočne ťažký ale nepoškvrnený kríž je bielej
farby. Biela, ako čistá nepošpinená viera naplnená nielen dotykom človeka so
zemou, ale aj jej odkazom a posolstvom na veky.
Iniciály spolu s krížom, ich vzájomným prepojením,tvoria symbol ryby.
Ryba – Ichthys, ako symbol ranného kresťanstva. Ichthys z gréckeho ryba sa dá
čítať ako slovo zložené z prvých písmen slovného spojenia: Ježiš Kristus, Boží
syn, Spasiteľ v originále Iésús Christos Theú Hulós, Sótér.
Rybám je v evanjeliách pripisovaný symbolický význam. Niekoľko
Ježišových žiakov bolo rybárov. Poveril ich slovami: „Urobím z vás rybárov
ľudí.“ V Matúšovi 13:47-50 Ježiš prirovnáva Božie rozhodnutie, kto vystúpi na
nebesia a kto sa prepadne do pekla, k rybárom triediacim svoj úlovok:
ponechávajú si tie dobré ryby a zlé odhadzujú preč.
...keď kresťan stretol na ulici cudzinca, nakreslil do hliny jeden z oblúkov
ryby. Ak cudzinec dokreslil druhý, obaja veriaci vedeli, že sú v dobrej
spoločnosti. Ježišova ryba sa stala modernou ikonou kresťanstva.
Anton Srholec je najlepším rybárom ľudí na Slovensku.
12.6.2017, Piešťany
Pomník vytvoril piešťanský výtvarník Pavol Bratranec.
Souřadnice: N48°35'32.46'' E17°49'59.52'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Yisachar Schlomo Teichtal
Táto plaketa je pamiatkou na rabína
Yisachar Schlomo Teichtal.
Slúžil ako rabín a hlava rabínskeho súdu
židovskej komunity v Piešťanoch až do jeho
deportácie do Osvienčimu v roku 1944.
Nech jeho meno a židovská komunita
ostane vo večnej pamäti.
Pamätná žulová plaketa je venovaná ortodoxnému židovskému rabínovi Yisachar Shlomo Teichtalovi, od 16. decembra 2016 sa nachádza sa v parčíku na bývalom Teplickom cintoríne.
Yisachar Shlomo Teichtal sa narodil v rodine známych rabínov a židovských vodcov v roku 1885 v Maďarsku. Od roku 1921 pôsobil ako rabín v Piešťanoch. Zostal tu aj po roku 1938, keď sa začalo prenasledovanie židovského obyvateľstva a zažil deportácie mnohých svojich priateľov a susedov. V roku 1942 sa mu podarilo utiecť do Budapešti, kde dokončil svoju knihu Eim HaBanim Semeicha (Radostná matka detí). V nej prezentuje názor, že židovský národ môže dospieť k vykúpeniu iba v prípade zjednotenia sa a návratu do Izraela. To bolo v rozpore s ortodoxným učením a Yisachar Shlomo Teichtal bol jedným z mála európskych rabínov, ktorí túto myšlienku presadzovali. Robil to zrejme aj na základe hrôz, ktoré videl počas deportácií židovských obyvateľov z Piešťan.
Po príchode nacistov v roku 1944 do Maďarska sa aj tu začali deportácie židov, rabín Teichtal sa preto vrátil späť na Slovensko v domnienke, že tu bude bezpečnejšie. Nacisti ho však tu vypátrali a spolu s rodinou deportovali do koncentračného tábora Osvienčim. Zavraždený bol 24. januára 1945 vo vlaku prevážajúceho väzňov do koncentračného tábora Mauthausen.
(zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Yissachar_Shlomo_Teichtal )
Souřadnice: N48°35'34.86'' E17°49'58.66''
Pomník přidal: Lubomir Streicher
