Spolek pro vojenská pietní místa

Hrob Valér Vavro

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor D, hrob č. 65
Poznámka:

Valér Vavro (3.1.1911 Piešťany – 24.5.1992 Piešťany) sochár. Dňa 1.10.1941 narukoval do slovenskej armády a v hodnosti strelníka a bol pridelený k cvičnej pionierskej rote v Novom Meste nad Váhom. Neskôr sa stal členom Oddielu armádnych výtvarníkov. 15.3.1943 bol premiestnený k pešiemu pluku 1 a pridelený k pomocnej rote MNO. Od 1.7.1943 do 30.11.1943 bol frekventantom školy pre dôstojníkov zálohe. 1.1.1944 bol menovaný za poručíka v zálohe.
(zdroj: http://www.vhu.sk/data/att/12507.pdf )

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Jozef Nedorost

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor D, hrob č. 141
Poznámka:

Jozef Nedorost zahynul pri havárii lietadla počas predvádzania letu pri príležitosti dňa čsl. armády v Piešťanoch, Lietadlo M-1C pilotoval vojenský pilot Ján Melicháč
(zdroj: https://www.google.com/search?q=j%C3%A1n+melich%C3%A1%C4%8D&oq=j&aqs=chrome.0.69i59l3j69i57j0i433i512j69i60l3.2473j0j7&sourceid=chrome&ie=UTF-8 )

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Anton Muržic

Umístění: Piešťany, Žilinská, v pravej časti cintorína, sektor H, hrob č. 194
Poznámka:

Generálporučík Anton Muržic sa narodil 3.6.1926 vo Vrbovom.
Po skončení reálneho gymnázia v Piešťanoch ho v októbri 1945 prijali na Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Po jej absolvovaní sa stal 17.8.1947 vojakom z povolania v hodnosti poručíka a nastúpil k protitankovému delostreleckému pluku 206 vo Frenštáte pod Radhošťom, kde bol 1. dôstojníkom palebnej batérie.
Na konci decembra 1947 bol vyslaný do kurzu v meračskom delostreleckom oddiele 402 v Příbrame. V januári 1948 sa vrátil do Frenštátu pod Radhošťom, kde v pluku vykonával funkciu veliteľa plukovnej meračskej školy. Od apríla do októbra 1948 pôsobil ako veliteľ vymeriavacej skupiny na južnej Morave. Následne ho vyslali do aplikačnej školy v Delostreleckom učilišti v Olomouci. Po jej ukončení do konca februára bol premiestnený k delostreleckému pluku 14 v Dvoroch u Karlových Varov, v ktorom pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa počtárskej školy.
Od začiatku marca 1949 sa jeho novým pôsobiskom stal protitankový delostrelecký pluk 203 v Rokycanoch. Najskôr zastával funkciu veliteľa palebnej batérie, od novembra 1950 veliteľa plukovnej školy. Medzitým bol k 1.10.1950 povýšený do hodnosti nadporučíka.
V apríli 1951 ho vyslali do kurzu veliteľov plukov, organizovaného v rámci Delostreleckého učilišťa v Hraniciach na Morave, kde ho k 1.5. toho roka povýšili na kapitána. Po skončení kurzu v septembri 1951 bol premiestnený do novovytvorenej Školy na dôstojníkov raketometného delostrelectva v zálohe v Liberci, kde až do novembra 1953 pôsobil ako jej veliteľ.
Na štábneho kapitána bol povýšený 17.10.1952 a po zrušení tejto hodnosti ho 24.6.1953 previedli do hodnosti majora. Od novembra 1953 vykonával funkciu zástupcu veliteľa 209. protitankového delostreleckého pluku v Lešanoch. V októbri nasledujúceho roka sa stal zástupcom veliteľa 41. delostreleckého pluku v Brezne. V tamojšej posádke zotrval aj po zrušení útvaru, respektíve po jeho reorganizácii na 31. ťažkú delostreleckú brigádu v októbri 1956. Najskôr opäť vykonával funkciu zástupcu veliteľa tejto brigády a v októbri 1957, po povýšení na podplukovníka k 1.7. toho roka, ho poverili velením brigády.
Na konci augusta 1958 sa vrátil do Hraníc na Morave, kde pôsobil ako zástupca náčelníka Delostreleckého učilišťa. V čase od októbra 1959 do augusta 1960 absolvoval Akademický zdokonaľovací kurz pozemného delostrelectva vo VAAZ v Brne.
Od marca 1961 pôsobil v Liptovskom Mikuláši, kde bol ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa Technického učilišťa. V tom roku si doplnil všeobecné vzdelanie zložením maturitnej skúšky na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Liptovskom Mikuláši a následne v októbri 1963 začal študovať na Fakulte delostreleckej a rádiolokačnej VAAZ v Brne, špecializácia veliteľsko-štábna, protivzdušnej obrany. Na konci decembra 1966 bol vymenovaný za náčelníka Technického učilišťa a v júli 1967 úspešne zavŕšil štúdium na VAAZ zložením štátnej záverečnej skúšky a získaním titulu Ing. Krátko potom, k 1.10.1967, bol povýšený do hodnosti plukovníka. Na konci roka 1969 absolvoval dvojmesačný kurz pedagogiky a psychológie na Vojenskej politickej akadémii V.I.Lenina v Moskve.
Po zrušení Technického učilišťa sa od septembra 1973 stal náčelníkom novozriadenej Vysokej vojenskej technickej školy Československo-sovietskeho priateľstva, ktorá pripravovala veliteľské a technické kádre protilietadlového raketového vojska PVOŠ, vojska protivzdušnej obrany pozemného vojska, rádiotechnického a spojovacieho vojska.
Dňom 1.10.1973 ho prezident republiky ČSSR vymenoval do hodnosti generálmajora. Od februára do apríla 1975 absolvoval Vyšší akademický kurz vo Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR K.J.Vorošilova v Moskve.
K 1.5.1983 bol povýšený na generálporučíka. Počas výkonu veliteľských funkcií a štúdia pôsobil v rokoch 1971 – 1989 ako poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR.
Vo februári 1987 ukončil svoju službu v Liptovskom Mikuláši a odišiel do Bratislavy, čo bolo spojené s jeho pridelením k Zväzarmu a následným zvolením za predsedu Slovenského ústredného výboru tejto organizácie. V novej funkcii pôsobil až do 1.1.1990, keď prešiel do kádrovej dispozície. Dňom 30.4.1990 bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania a nasledujúcim dňom preložený do zálohy.
Zomrel 10.3.2017 v Piešťanoch.
(zdroj: https://www.kgsr.sk/zomreli-clenovia-kg-sr/genpor-dr-h-c-ing-anton-murzic/ )

Souřadnice: N48°36'20.7'' E17°49'49.8''
VPM přidal: Ľubomír Streicher
Doplnění informací: Ľubomír Streicher

Hrob Igor Angelovič

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor F, hrob č. 70
Poznámka:

pplk. Igor Angelovič - starší dôstojník veliteľstva MOSR, zahynul pri leteckom nešťastí vojenského lietadla AN 24 pri maďarskej obci Hejce dňa 19.1.2006. Pri havárii zhynulo 42 osôb. Lietadlo sa vracalo z misie KFOR v Kosove.
(zdroj: https://www.ustreps.sk/posledna-rozlucka-s-prislusnikmi-ozbrojenych-sil-vo-stvrtok-v-presove/?pg=7 )

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Štefan Vavro

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor B, hrob č. 348
Poznámka:

fotografia vojaka v uniforme

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Věroslav Brychta

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor D, hrob č. 39
Poznámka:

Věroslav Brychta sa narodil 25.3.1935 v obci Vracov, okr. Hodonín.
Věroslav v roku 1952 ukončil jedenásťročnú strednú školu s maturitou v Hodoníne, dňa 25.8.1952 nastúpil na základnú vojenskú službu a po absolvovaní Leteckého technického učilišťa v Liptovskom Mikuláši sa stal od 28.8.1955 vojakom z povolania na letisku Piešťany. Následne pôsobil v útvaroch Trenčín (1959-62), Přerov (1962-65), Zvolen (1965-68), Uganda (1967-70) a Košice (1970-92). Počas jeho vojenského zaradenia zastával mnoho technických funkcií – od technika roja pre leteckú výzbroj až po inžiniera letky. V rokoch 1956-57 absolvoval TTK (Takticko-technický kurz). V rokoch 1967–70 pôsobil ako vojenský letecký expert v Ugande. V rokoch 1973-74 absolvoval štúdium Vybraných vysokoškolských predmetov na VA Antonína Zápotockého v Brne a v roku 1980 absolvoval 1-ročný kurz vojenskej pedagogiky a psychológie na VVLŠ SNP. Následne takmer 18. rokov vykonával rôzne učiteľské funkcie až po náčelníka skupiny pre zahraničné kurzy VVLŠ, kde v roku 1991 nastúpil aj jeho syn Ladislav.
Od roku 1978 zastával veliteľsko-štábne funkcie na Vysokej vojenskej leteckej škole v Košiciach – ako náčelník štábu školského pluku, staršieho dôstojníka fakulty, metodika školy, náčelníka laboratória vedecko-metodickej práce, náčelníka Vedecko-metodického pracoviska, náčelníka Vedecko-psychologického pracoviska a od roku 1991 staršieho dôstojníka VPP.
Od roku 1956 slúžil v posádke Piešťany, tu si našiel aj svoju celoživotnú partnerku Jaroslavu Gabovičovú, s ktorou vychovali tri deti - synov Pavla, Ladislava a dcéru Jaroslavu.
Službu v  Československej ľudovej armáde ukončil dňa 30.11.1992 v najvyššej dôstojníckej hodnosti ako plukovník.
Zomrel 24.8.1995 v Košiciach, vo veku 60. rokov.
(zdroj: „Služebně pracovní charakteristika....“)

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Doplnění informací: Ľubomír Streicher

Hrob Miroslav Masár

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor E, hrob č. 58
Poznámka:

Miroslav Masár *9.3.1936 Kalnica +28.8.2021

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Anton Šupa

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín sektor H, hrob č. 293
Poznámka:

pplk. Ing. Anton Šupa (13.1.1932 Bučany – 28.1.2023 Piešťany)

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás

Hrob Štefan Ocvirk

Umístění: Piešťany, Žilinská, ľavá časť cintorína, sektor D, hrob č. 38
Poznámka:

Štefan Ocvirk sa narodil 26. decembra 1920 v obci Koterbachy (v súčasnosti Rudňany).
V lete 1938 sa v rámci akcie 1000 nových pilotov zapísal do elementárneho pilotného výcviku organizovaného Masarykovou leteckou ligou na letisku v Spišskej Novej Vsi, ktorý úspešne ukončil (už v rámci leteckého oddelenia Hlinkovej gardy) v novembri 1939.
Do slovenskej brannej moci narukoval v januári 1940. Absolvoval základný vojenský výcvik a následne bol zaradený k leteckému výcviku v Leteckej škole v Piešťanoch a Trenčianskych Biskupiciach. V auguste 1941 výcvik úspešne ukončil, bol povýšený na slobodníka a menovaný pilotom letcom. V septembri 1941 bol zaradený do stíhacieho kurzu. Dňa 10. apríla 1942 sa pri akrobacii na stroji Avia Bš.122 pri Zamarovciach dostal do plochej vývrtky ale došlo k technickému problému, ktorý pilot riešil vyskočením na padáku, ktorý sa mu však roztrhol a neplnil svoju funkciu. Štefan Ocvirk sa zachránil len šťastnou náhodou, keď pri obci Kostolná padol do kopy hnoja a túto haváriu prežil len s viacerými zlomeninami. Stíhací výcvik v rámci školy ukončil v máji 1942 a v júni 1942 bol zaradený k 11. letke. Pôsobil aj ako inštruktor pešieho výcviku v rámci Leteckej školy.
V apríli 1943 bol zaradený do preškoľovacieho kurzu na lietadlá Messerschmitt Bf 109E, po ktorého absolvovaní odišiel v júni 1943 na východný front k letke 13. v rámci jej tzv. II. frontovej garnitúry. Na letisku Sarabuz na Kryme najskôr piloti absolvovali preškolenie na modernejšie stroje Messerschmitt Bf 109G a následne na letisku Anapa vystriedali pilotov I. frontovej garnitúry. Počas tohto nasadenia dosiahol čtk. Štefan Ocvirk 5 potvrdených zostrelov sovietskych lietadiel. Dvakrát mal vážnu haváriu pri pristávaní (v Anape a Bagerove), avšak vyviazol z nich bez zranenia. V auguste 1943 bol menovaný poľným pilotom letcom. Na Slovensko sa vrátil v novembri 1943.
V januári 1944 bol povýšený na rotníka a stal sa členom pohotovostnej letky, tvorenej príslušníkmi letky 13. Vzhľadom na hrozbu spojeneckých bombardovacích náletov bolo jej úlohou chrániť vzdušný priestor hlavného mesta Slovenska, ako aj zbrojárskych tovární na Považí. Dňa 14. júna 1944 sa Š. Ocvirk počas poplachového letu proti Američanom oddelil od 8-člennej skupiny slovenských Bf 109G-6 a ocitol sa až nad Budapešťou, kde musel pre nedostatok paliva pristáť.
Dňa 26. júna 1944 vzlietol rtk. Štefan Ocvirk na stroji Messerschmitt Bf 109G-6 v skupine ôsmich stíhačiek pohotovostného roja veliteľa npor. J. Puškára. Skupina plánovala zaútočiť na spojenecké bombardéry, avšak ešte počas stúpania do operačného priestoru nad Bratislavou sa roztrhala. Po priblížení k bombardovaciemu zväzu boli jednotlivé dvojice napadnuté presilou doprovodných amerických stíhačov. Messerschmit Štefana Ocvirka bol v súboji zasiahnutý, padol do vývrtky, ktorú sa mu však podarilo vybrať a s poškodeným strojom núdzovo pristál bez podvozku v Piešťanoch. Traja slovenskí piloti v tomto boji zahynuli (J. Puškár, G. Lang, Š. Jambor).
Po vypuknutí Povstania odišiel z Piešťan na povstalecké územie ako pešiak v rámci skupiny stot. I. Haluzického. Od 1. októbra 1944 sa stal členom Kombinovanej letky, kde absolvoval bojové lety na strojoch Messerschmitt Bf 109E a Avia B-534. Tesne pred potlačením Povstania preleteli npor. V. Kriško a rtk. Štefan Ocvirk na provizórne letisko pri Donovaloch ľahké kuriérne a cvičné stroje (Fiesler Fi 156, Praga E-39, Focke-Wulf Fw 44), ktoré mali slúžiť na evakuáciu generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Keďže títo útek od svojich jednotiek odmietli, lietadlá boli pred príchodom Nemcov znehodnotené. Štefan Ocvirk ustúpil s ostatnými do hôr, neskôr sa však vrátil do Piešťan a pokračoval v službe v slovenskej armáde.
Po vojne vstúpil do čs. armády, v máji 1945 bol zaradený k 2. čs. stíhaciemu leteckému pluku (neskôr Letecký pluk 2), kde lietal na strojoch Lavočkin La-5FN a La-7. Krátko slúžil aj v rámci Bezpečnostného letectva v Leteckej hliadke SNB vo Vajnoroch. Po absolvovaní Školy pre učiteľov lietania v Olomouci pôsobil od roku 1947 ako letecký inštruktor v 2. výcvikovej letke Leteckej vojenskej akadémie v Pardubiciach. Po dôstojníckom štúdiu na LVA dosiahol v júni 1950 hodnosť poručíka letectva. Následne absolvoval Vojenskú technickú akadémiu v Brne a slúžil vo viacerých leteckých jednotkách. Po čistkách v armáde bol v roku 1958 prepustený v hodnosti kapitána letectva do zálohy. V rokoch 1961-1971 pracoval ako dispečer leteckej dopravy v Piešťanoch, pričom v noci 21.8.1968 znemožnil pristávaniu lietadiel okupačnej armády tým, že nechal „obsadiť“ pristávaciu dráhu letiska autocisternou na prepravu benzínu. Za tento „hrdinský“ čin bol v čase normalizácie odmenený okamžitou výpoveďou osobne doručenou v deň svadby svojho syna Ľudovíta.
„Slovenské letecké eso“ - kap. Štefan Ocvirk, zomrel dňa 25.1.1990 v Piešťanoch, kde je aj pochovaný.

Vyznamenania:
nemecké – Železný kríž II. tr., Frontová letecká spona pre stíhačov – strieborná;
rumunské – Virtutea Aeronautică la croix dor – Cruce de Aur;
slovenské – Za hrdinstvo 3. st.;
československé – Československý vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Rád SNP II. triedy, Pamätná medaila pri príležitosti 20. výročia SNP, za priamu účasť v SNP.
(zdroj: https://www.letka13.sk/osobnosti-leteckej-historie/ii-svetova-vojna/stefan-ocvirk/)

Fotografie S. Ocvirka v uniformě byla poskytnuta Archivem Múzea SNP

Souřadnice: N48°36'16.37'' E17°49'54.41''
VPM přidal: Ľubomír Streicher
Doplnění informací: Peter Baláž

Hrob Štefan Orviský

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor B, hrob č. 340
Poznámka:

fotografia vojaka v uniforme

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás