Gemer

Pomník Matej Korvín

Autor: Ladislav Barabás, 23.04.2011
Umístění: Gemer, vedľa kostola
Nápis:
MÁTYÁS KIRÁLY
AZ IGAZSÁGOS
MÁTYÁS KIRÁLY A TRÉFÁT FÖLÖTTE KEDVELÉ,
MÁTYÁS KIRÁLY FELÁLL S INT A SZŐLŐHEGY FELÉ:
IM DOLGOZOTT A MUNKÁS, MÍG VIGADÁNK, URAK!
NE VÁLTANÓK FEL ŐKET, HOGY ŐK VIGADJANAK?
Poznámka:

Matej Korvín (23.2.1443 Kluž -.4.1490 Viedeň) bol v rokoch 1458-90 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa. Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov a jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III., dobyl Sliezsko, Lužicu a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa. Dobyl aj Dolné Rakúsko. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana. Za svoju prvoradú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ.
(zdroj: Wikipédia)


Souřadnice: N48°40'59.99'' E20°7'0.01'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pamätná tabuľa Sándor Petőfi

Autor: Ladislav Barabás, 23.04.2011
Umístění: Gemer, kaštieľ
Nápis:
PETŐFI SÁNDOR
1845.V.28.
"GÖMÖRÖN MEGHÁLTUNK"
Poznámka:

Sándor Petőfi, pôv. Alexander Petrovič (1.1.1823 Malý Kereš - 31.7.1849 Segesvár) maďarský básnik slovenského pôvodu, jedna z najvýraznejších postáv revolúcie v roku 1848. Na jeseň 1848 bol v armáde ako vojnový korešpondent. Keď do priebehu revolúcie zasiahlo Rusko prihlásil sa do oddielov maďarskej armády generála Bema. Posledný raz ho videli pri Segesvári 31. júla 1849. O konci jeho života kolujú dve verzie: 1. padol v boji pri Segesvári, 2. ako vojnový zajatec bol odvlečený do Ruska a ešte istý čas žil na Sibíri.
(zdroj: Wikipédia)


Souřadnice: N48°27'0.25'' E20°18'58.07'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pamätná tabuľa Janko Kráľ

Autor: Ladislav Barabás, 23.04.2011
Umístění: Gemer, základná škola
Nápis:
NA LATINSKOM GYMNÁZIU
V GEMERI V ROKOCH 1616 - 1861 VYUČOVALI
A ŠTUDOVALI TIETO VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI

UČITELIA

ŠTUDENTI

JANKO KRÁĽ

PAMÄTNÁ TABUĽA BOLA
ODHALENÁ DŇA 27.5.2000
S FINANČNOU PODPOROU
NADÁCIE MATICE SLOVENSKEJ
A OBCE GEMER
MIESTNY ODBOR
MATICE SLOVENSKEJ TORNAĽA

A SAJÓGÖMÖRI LATIN
EVANGÉLIKUS GIMNÁZIUMBAN
1616 - 1861 KÖZÖTT
EZEN NEVES SLOVÁK
SZEMÉLYISEGÉK TANULTAK
ÉS TANÍTOTTAK.
AZ EMLÉKTÁBLÁT 2000.5.27-EN LEPLEZTÉK
LE A MATICA SLOVENSKÁ
ÉS SAJÓGÖMÖR KÖZSÉG ANYAGI TÁMOGATÁSÁVAL
Poznámka:

Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš - 23.5.1876 Zlaté Moravce) často označovaný ako básnik-burlivák, bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. V roku 1848 po prvých impulzoch revolúcie burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom. Ľudové povstanie, ktoré vyvolal bolo potlačené v marci 1848, po jeho chytení a mučení ho spolu s J. Rotaridesom odviedli do väzenia v Šahách, neskôr až do januára 1849 v Pešti, kde ho odsúdili na smrť. Údajne na zásah bána J. Jelačiča ho po 10 mesiacoch väzenia prepustili na slobodu. V marci 1849 bol v Liptovskom Mikuláši, kde velil dobrovoľníkom a národnej garde. V septembri 1849 sa znovu zúčastnil revolučných bojov v Krupine ako kapitán slovenských dobrovoľníkov. Po skončení revolúcie pôsobil v štátnej službe na rôznych miestach, naposledy v Zlatých Moravciach, kde i zomrel v chudobe.
(zdroj: Wikipédia)


Souřadnice: N48°40'59.99'' E20°7'0.01'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás