Spolek pro vojenská pietní místa

Hrob Štefan Vavro

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor B, hrob č. 348
Poznámka:

fotografia vojaka v uniforme

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Hrob Věroslav Brychta

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor D, hrob č. 39
Poznámka:

*25.3.1935 +24.8.1995

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Hrob Miroslav Masár

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor E, hrob č. 58
Poznámka:

Miroslav Masár *9.3.1936 Kalnica +28.8.2021

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Hrob Anton Šupa

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín sektor H, hrob č. 293
Poznámka:

pplk. Ing. Anton Šupa (13.1.1932 Bučany – 28.1.2023 Piešťany)

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Hrob Štefan Ocvirk

Umístění: Piešťany, Žilinská, ľavá časť cintorína, sektor D, hrob č. 38
Poznámka:

Štefan Ocvirk sa narodil 26. decembra 1920 v obci Koterbachy (v súčasnosti Rudňany).
V lete 1938 sa v rámci akcie 1000 nových pilotov zapísal do elementárneho pilotného výcviku organizovaného Masarykovou leteckou ligou na letisku v Spišskej Novej Vsi, ktorý úspešne ukončil (už v rámci leteckého oddelenia Hlinkovej gardy) v novembri 1939.
Do slovenskej brannej moci narukoval v januári 1940. Absolvoval základný vojenský výcvik a následne bol zaradený k leteckému výcviku v Leteckej škole v Piešťanoch a Trenčianskych Biskupiciach. V auguste 1941 výcvik úspešne ukončil, bol povýšený na slobodníka a menovaný pilotom letcom. V septembri 1941 bol zaradený do stíhacieho kurzu. Dňa 10. apríla 1942 sa pri akrobacii na stroji Avia Bš.122 pri Zamarovciach dostal do plochej vývrtky ale došlo k technickému problému, ktorý pilot riešil vyskočením na padáku, ktorý sa mu však roztrhol a neplnil svoju funkciu. Štefan Ocvirk sa zachránil len šťastnou náhodou, keď pri obci Kostolná padol do kopy hnoja a túto haváriu prežil len s viacerými zlomeninami. Stíhací výcvik v rámci školy ukončil v máji 1942 a v júni 1942 bol zaradený k 11. letke. Pôsobil aj ako inštruktor pešieho výcviku v rámci Leteckej školy.
V apríli 1943 bol zaradený do preškoľovacieho kurzu na lietadlá Messerschmitt Bf 109E, po ktorého absolvovaní odišiel v júni 1943 na východný front k letke 13. v rámci jej tzv. II. frontovej garnitúry. Na letisku Sarabuz na Kryme najskôr piloti absolvovali preškolenie na modernejšie stroje Messerschmitt Bf 109G a následne na letisku Anapa vystriedali pilotov I. frontovej garnitúry. Počas tohto nasadenia dosiahol čtk. Štefan Ocvirk 5 potvrdených zostrelov sovietskych lietadiel. Dvakrát mal vážnu haváriu pri pristávaní (v Anape a Bagerove), avšak vyviazol z nich bez zranenia. V auguste 1943 bol menovaný poľným pilotom letcom. Na Slovensko sa vrátil v novembri 1943.
V januári 1944 bol povýšený na rotníka a stal sa členom pohotovostnej letky, tvorenej príslušníkmi letky 13. Vzhľadom na hrozbu spojeneckých bombardovacích náletov bolo jej úlohou chrániť vzdušný priestor hlavného mesta Slovenska, ako aj zbrojárskych tovární na Považí. Dňa 14. júna 1944 sa Š. Ocvirk počas poplachového letu proti Američanom oddelil od 8-člennej skupiny slovenských Bf 109G-6 a ocitol sa až nad Budapešťou, kde musel pre nedostatok paliva pristáť.
Dňa 26. júna 1944 vzlietol rtk. Štefan Ocvirk na stroji Messerschmitt Bf 109G-6 v skupine ôsmich stíhačiek pohotovostného roja veliteľa npor. J. Puškára. Skupina plánovala zaútočiť na spojenecké bombardéry, avšak ešte počas stúpania do operačného priestoru nad Bratislavou sa roztrhala. Po priblížení k bombardovaciemu zväzu boli jednotlivé dvojice napadnuté presilou doprovodných amerických stíhačov. Messerschmit Štefana Ocvirka bol v súboji zasiahnutý, padol do vývrtky, ktorú sa mu však podarilo vybrať a s poškodeným strojom núdzovo pristál bez podvozku v Piešťanoch. Traja slovenskí piloti v tomto boji zahynuli (J. Puškár, G. Lang, Š. Jambor).
Po vypuknutí Povstania odišiel z Piešťan na povstalecké územie ako pešiak v rámci skupiny stot. I. Haluzického. Od 1. októbra 1944 sa stal členom Kombinovanej letky, kde absolvoval bojové lety na strojoch Messerschmitt Bf 109E a Avia B-534. Tesne pred potlačením Povstania preleteli npor. V. Kriško a rtk. Štefan Ocvirk na provizórne letisko pri Donovaloch ľahké kuriérne a cvičné stroje (Fiesler Fi 156, Praga E-39, Focke-Wulf Fw 44), ktoré mali slúžiť na evakuáciu generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Keďže títo útek od svojich jednotiek odmietli, lietadlá boli pred príchodom Nemcov znehodnotené. Štefan Ocvirk ustúpil s ostatnými do hôr, neskôr sa však vrátil do Piešťan a pokračoval v službe v slovenskej armáde.
Po vojne vstúpil do čs. armády, v máji 1945 bol zaradený k 2. čs. stíhaciemu leteckému pluku (neskôr Letecký pluk 2), kde lietal na strojoch Lavočkin La-5FN a La-7. Krátko slúžil aj v rámci Bezpečnostného letectva v Leteckej hliadke SNB vo Vajnoroch. Po absolvovaní Školy pre učiteľov lietania v Olomouci pôsobil od roku 1947 ako letecký inštruktor v 2. výcvikovej letke Leteckej vojenskej akadémie v Pardubiciach. Po dôstojníckom štúdiu na LVA dosiahol v júni 1950 hodnosť poručíka letectva. Následne absolvoval Vojenskú technickú akadémiu v Brne a slúžil vo viacerých leteckých jednotkách. Po čistkách v armáde bol v roku 1958 prepustený v hodnosti kapitána letectva do zálohy. V rokoch 1961-1971 pracoval ako dispečer leteckej dopravy v Piešťanoch, pričom v noci 21.8.1968 znemožnil pristávaniu lietadiel okupačnej armády tým, že nechal „obsadiť“ pristávaciu dráhu letiska autocisternou na prepravu benzínu. Za tento „hrdinský“ čin bol v čase normalizácie odmenený okamžitou výpoveďou osobne doručenou v deň svadby svojho syna Ľudovíta.
„Slovenské letecké eso“ - kap. Štefan Ocvirk, zomrel dňa 25.1.1990 v Piešťanoch, kde je aj pochovaný.

Vyznamenania:
nemecké – Železný kríž II. tr., Frontová letecká spona pre stíhačov – strieborná;
rumunské – Virtutea Aeronautică la croix dor – Cruce de Aur;
slovenské – Za hrdinstvo 3. st.;
československé – Československý vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Rád SNP II. triedy, Pamätná medaila pri príležitosti 20. výročia SNP, za priamu účasť v SNP.
(zdroj: https://www.letka13.sk/osobnosti-leteckej-historie/ii-svetova-vojna/stefan-ocvirk/)

Fotografie S. Ocvirka v uniformě byla poskytnuta Archivem Múzea SNP

Souřadnice: N48°36'16.37'' E17°49'54.41''
Pomník přidal: Ľubomír Streicher
Doplnění informací: Peter Baláž

Hrob Štefan Orviský

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor B, hrob č. 340
Poznámka:

fotografia vojaka v uniforme

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Hrob Jozef Valachovič

Umístění: Piešťany, Žilinská, ľavá časť cintorína, sektor D, hrob č. 159
Poznámka:

Jozef Valachovič sa narodil 7.9.1921 v obci Kúty.
Jozef od ranného veku túžil lietať, preto krátko po dovŕšení 18. roku sa prihlásil do Slovenského leteckého zväzu a v Orešanoch sa začal učiť lietať na bezmotorových lietadlách. V roku 1942 nastúpil na inštruktážny kurz pre bezmotorové lietanie. Túžba stať sa vojenským pilotom sa začala postupne plniť až prijatím do vojenskej leteckej školy v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj prvé hodiny lietania na motorových lietadlách. Avšak ešte pred ukončením školy bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie, čím sa jeho štúdium predčasne skončilo, lebo celá škola sa presunula na bojisko povstania. Koncom roka 1944 bol z Popradu celý lietajúci aj pozemný personál letecky prevezený do Ľvova, kde bol zaradený do 2. stíhacieho pluku v rámci 1. Československej leteckej divízie. Po skončení vojny bol prevelený do Piešťan, kde v tom čase pôsobil tzv. „Zvolenský pluk“. Aj napriek krátkemu pôsobeniu v Piešťanoch, stihol si práve tu založiť rodinu. V roku 1951 sa oženil so svojou životnou partnerkou Martou, s ktorou vychovali dve deti, syna Jozefa a dcéru Dagmar.
Následne dvadsať rokov plnil rozkazy v takmer v dvadsiatich útvaroch (Sliač - Zvolen, Praha-Letňany, Mílovice, Trenčín, atď.) ako pilot bojových a stíhacích lietadiel, ale aj vrtulníkov. Bol medzi prvými vojenskými letcami, ktorí v tom období zalietavali prvé prúdové stíhačky MIG – 15. Za svoje pôsobenie v armáde narátal neuveriteľných 9.000 letov, za čo získal niekoľko vyznamenaní – posledné 1. apríla 2010, pamätnú medailu Ministerstva obrany SR a medailu prezidenta ruskej federácie Dmitrija Andrejeviča Medvedeva pri príležitosti 65. výročia víťazstva vo veľkej vlasteneckej vojne v rokoch 1941 – 1945, ale aj čestný titul Zaslúžilý vojenský letec ozbrojených síl Slovenskej republiky (2007).
Službu v Československej ľudovej armáde ukončil v roku 1973 v najvyššej dôstojníckej hodnosti ako plukovník.
Plk. Jozef Valachovič, jeden zo zakladateľov SLZ, priamy účastník SNP, zaslúžilý vojenský letec, vycvičil množstvo vojenských pilotov, čestný člen pobočky SLZ v Trenčíne, zomrel 19.10.2011 v Piešťanoch.

Souřadnice: N48°36'16.6'' E17°49'53.8''
Pomník přidal: Ľubomír Streicher
Příprava dat: Dagmar Schmidtová

Hrob Ján Michalica

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor B, hrob č. 727
Poznámka:

fotografia vojaka v uniforme

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Kenotaf Michal Ondrášik

Umístění: Piešťany, Žilinská, vľavo od chodníka medzi pôvodným vchodom a kaplnkou

Souřadnice: N48°36'17.5'' E17°49'53.6''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Kenotaf Jozef Drlička

Umístění: Piešťany, Žilinská, cintorín, sektor D, hrob č. 73
Poznámka:

Jozef Drlička (16.2.1919 Piešťany 2.1.1943 Tuba, ZSSR) stíhací pilot. Do armády vstúpil v roku 1937 a absolvoval pilotný kurz pri leteckom pluku 3 „gen. M. R. Štefánika“ v Spišskej Novej Vsi. Pridelený bol k pozorovacej letke 12. leteckého pluku v Sp. N. Vsi. Prvého bojového nasadenia sa zúčastnil 24.3.1939 v boji proti maďarskému vojsku pri Michalovciach. Núdzovo pristál pri Strážskom. V rokoch 1940-41 bol preškolený na stíhacieho pilota. Dňa 4.9.1941 zostrelil stíhačku I-16 pri Garnostajpole. Potom bol preškolený na lietadlá Messerschmitt Bf 109 a pridelený k stíhacej letke 13. Do ZSSR sa presunul v októbri 1942. Pri bojovom lete 2.1.1943 bol zostrelený stíhačkou LaGG 3 a stal sa prvou bojovou stratou letky 13. Údajne ho zostrelilo sovietske letecké eso G. D. Oniskevič. Trosky Messerschmittu sa našli v Kaukazských horách v priestore Gračevského priesmyku. Drličkov hrob sa doteraz nepodarilo nájsť. Vyznamenanie: Za obranu Slovenska v marci 1939, Železný kríž 1939 II. triedy, Železný kríž 1939 I. triedy, Za hrdinstvo 2. stupňa a 3. stupňa. In memoriam Za hrdinstvo I. stupňa
(zdroj: https://www.valka.cz/Drlicka-Jozef-t50325 )

Souřadnice: N48°36'12.17'' E17°49'50.66'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás