Hlohovec

Hrob Vojtech Zajac

Autor: Petr Kudláček, 07.09.2019
Umístění: Hlohovec, Nitrianska, hřbitov, sektor 2, hrob č. 91
Nápis:
VOJTECH ZAJAC
1910
1938
Poznámka:

Pozorovatel ppor. Vojtech Zajac a pilot čet. Vojtech Polakovič, od 15. letky LP3, zahynuli 27.8.1938 při letecké nehodě u obce Ovčiarisko u Žiliny na Slovensku. V tříčlenném roji vletěli do mlhy, vedoucí letadlo z mlhy bezpečně vystoupalo, ale obě vedená letadla v mlze ztratila prostorovou orientaci, možná se i srazila, a obě havarovala v horském terénu. Ve druhém letadle zahynul pilot des. Josef Štěpán a pozorovatel ppor. Vilibald Richter. V Žilině, tehdejším sídle 15. letky, se se všemi čtyřmi letci rozloučili dne 29.8.1938, poté byli převezeni k pohřbení. Dle článku Dr. Petra Švandy CSc. v časopisu L+K 2010, č.10, str. 60 - 61.

Další na stránkách Wikipedie; v článku Letecké nehody vojenských strojů České a Československé republiky. https://cs.wikipedia.org/wiki/Leteck%C3%A9_nehody_vojensk%C3%BDch_stroj%C5%AF_%C4%8Cesk%C3%A9_a_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_republiky


Souřadnice: N48°25'26.93'' E17°48'20.07''
Pomník přidal: Petr Kudláček

Hrob Vladimír Sopúch

Autor: Ladislav Barabás, 05.04.2023
Umístění: Hlohovec, Nitrianska, cintorín, sektor 10, hrob č. 238
Nápis:
RODINA
SOPÚCHOVÁ
mjr. Ing. VLADIMÍR
1965 – 2006
Poznámka:

Vladimír Sopúch zahynul počas havárie vojenského lietadla AN 24 pri maďarskej obci Hejce dňa 19.1.2006. Haváriu neprežilo 42 osôb. Lietadlo sa vracalo z misie KFOR v Kosove, kde V. Sopúch pôsobil ako náčelník logistiky.
(zdroj: https://www.ustreps.sk/posledna-rozlucka-s-prislusnikmi-ozbrojenych-sil-vo-stvrtok-v-presove/?pg=7 )


Souřadnice: N48°25'40.37'' E17°47'55.61'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Hrob Josef Bigas

Autor: Ladislav Barabás, 25.07.2023
Umístění: Hlohovec, Nitrianska, cintorín, sektor 8, hrob č. 314
Nápis:
rodina BIGASOVA

pplk. Ing. Josef *7.9.1973 +19.1.2006
Poznámka:

Josef Bigas zahynul počas havárie vojenského lietadla AN 24 pri maďarskej obci Hejce. Haváriu neprežilo 42 osôb. Lietadlo sa vracalo z misie KFOR v Kosove, kde J. Bigas pôsobil ako náčelník pracoviska MO SR.
(zdroj: https://www.ustreps.sk/posledna-rozlucka-s-prislusnikmi-ozbrojenych-sil-vo-stvrtok-v-presove/?pg=7 )


Souřadnice: N48°25'40.37'' E17°47'55.61'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Hrob Ľudovít Svitek

Autor: Ladislav Barabás, 25.07.2023
Umístění: Hlohovec, Nitrianska, cintorín, sektor 5, hrob č.103
Nápis:
rodina Štefánie SVITEKOVEJ
Poznámka:

Pôvodní text na nápisovej doske bol:
Tu odpočíva v Kristu Pánu
RODINA SVITEKOVA
ĽUDOVÍT 1924 – 1944

Na pôvodnom náhrobníku bolo meno Ľudovíta Sviteka uvedené, po jeho výmene je uvedená len Štefánia a rodina.

Ľudovít Svitek (2.2.1924 Hlohovec – 9.9.1944 Malé Uherce) padol počas Slovenského národného povstania pri obci Malé Uherce-Šípok
(zdroj: https://www.facebook.com/uherce.blok/photos/a.305420533525075/839176126816177/?type=3 ,
https://www.cintoriny.sk/src/index.php?simpleSearch=&type=home&cemeteryId=109&surname=Svitek&name=%C4%BDudov%C3%ADt&cintorinId=109&hrobId=109001639&zosnulyId=578838233 )


Souřadnice: N48°25'40.37'' E17°47'55.61'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Hrobka Arpád Felcán

Autor: Ladislav Barabás, 18.08.2022
Umístění: Hlohovec, Nitrianska, cintorín, sektor 5, č. 24
Nápis:
ARPAD
FELCAN
1900 +1944
Poznámka:

Arpád Felcán (13.8.1900 Hlohovec – asi 20.12.1944 Píla) účastník protifašistického a národnooslobodzovacieho boja, počas SNP predseda Revolučného národného výboru v Novej Bani a osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po ústupe SNP do hôr žil ilegálne v Banskej Bystrici a Novej Bani, zatknutý gestapom, väznený v Novej Bani a Zlatých Moravciach, za neznámych okolností zavraždený. V roku 1946 in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr.
(zdroj: Slovenský biografický slovník II. Martin 1987)


Souřadnice: N48°25'40.37'' E17°47'55.61'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Ján Veselý

Autor: Ľubomír Streicher, 09.08.2023
Umístění: Hlohovec, Nitrianska, cintorín, sektor 3, hrob č. 396
Nápis:
KRIPTA RODINY SPALOVEJ
JÁN VESELÝ
1897-1963
PLK. JAZD.
Poznámka:

plukovník jazdectva Ján VESELÝ, veliteľ 2. technickej divízie v Taliansku, sa narodil 2.10.1897 v Piešťanoch.
Po absolvovaní učiteľského ústavu v Modre (1912 – 1915) bol 15.10.1915 prezentovaný na vykonávanie činnej služby vo vlastibraneckom pl. 13 v Bratislave ako jednoročný dobrovoľník. V r. 1916 absolvoval školu na dôst. v zálohe, 1.4.1917 ho menovali za ppor. a 1.8.1917 povýšili na poručíka. Od augusta 1916 do augusta 1917 bol na rumunskom bojisku ako veliteľ čaty, po zranení bol do konca septembra 1917 v nemocničnom liečení a od 1.10.1917 do 15.7.1918 pôsobil v pluku v Bratislave ako veliteľ výcvikovej roty. V polovici júla 1918 ho odvelili na talianske bojisko.
Vo funkcii pobočníka veliteľa pr. tu zotrval do polovice októbra 1918. V marci 1919 sa na posádkovom veliteľstve v Bratislave prihlásil do činnej služby v čs. armády a nastúpil do služby v p. pl. 3 ako veliteľ roty. V polovici apríla 1922 bol pridelený do jazd. pl. 2 v Olomouci, na konci septembra 1923 do jazd. pluku 3 v Rimavskej Sobote. Počas služby v tomto pluku pôsobil v Komárne, Nových Zámkoch, Leopoldove a v Bratislave. V polovici júla 1933 bol preložený do jazd. pluku 7 v Hodoníne. Dňa 1.3.1923 ho prijali do zboru dôst. z povolania a 1.5.1923 povýšili na nadporučíka jazdectva. Do hodnosti kapitána jazd. bol povýšený 28.10.1930 a na škpt. jazd. ho povýšili 30.9.1936. Na konci februára 1939 bol preložený do dragúnskeho pluku 11 v Bratislave. Od nástupu do činnej služby v čs. armády do marca 1939 postupne vykonával funkcie veliteľa pešej roty, veliteľa guľ. roty, veliteľa jazd. čaty, ZV a veliteľa eskadróny.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v činnej službe v slovenskej armáde. Na základe nariadenia ministra národnej obrany z 15.3.1939, aby vo všetkých voj. útvaroch a zariadeniach prevzali velenie služobne najstarší dôstojníci slovenskej národnosti, 16.3.1939 prevzal v Bratislave velenie dragúnskeho pluku 11.
Po prechode vojska do dočasnej organizácie armády schválenej na začiatku mája 1939 sa stal veliteľom jazd. korúhve 1 (neskoršie JPO 1) v Bratislave a 17.5. bol povýšený do hodnosti major jazdectva. Počas ťaženia slovenskej armády proti Poľsku bol v poli od 27.8. do 7.9. ako veliteľ JPO 1 a od 8.9. do 20.9.1939 ako veliteľ jazd. skupiny patriacej do RS velit. poľnej arm. „Bernolák“. Od 16. do 21.9. sa zúčastnil na „vyčisťovaní“ obsadeného poľ. územia v priestore severne od Duklianskeho priesmyku. 1.7.1940 bol povýšený na podplukovníka. jazdectva. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR odišiel 28.6.1941 do poľa ako veliteľ JPO 1 a po reorganizácii slovenskej armádnej skupiny sa v auguste 1941 stal veliteľom SPO ZD. Na Slovensko sa vrátil v polovici októbra 1941 a opäť prevzal velenie JPO 1 v Bratislave. 2.2.1942 sa stal veliteľom bratislavskej posádky. Po druhýkrát odišiel na východný front pred koncom augusta 1942 s určením ako veliteľ SPO ZD. V tejto funkcii pôsobil do 25.12.1942, kedy ju odovzdal mjr. jazd. I. Fajnorovi. S účinnosťou od 1.1.1943 ho povýšili na plukovníka jazdectva. Po návrate z poľa prevzal 18.1.1943 velenie JPO 1 a od 6.3. prevzal aj funkciu veliteľa bratislavskej posádky. Od 30.6. vykonával len funkciu veliteľa posádky. V polovici júla 1944 bol ustanovený do funkcie veliteľa 1. brigády Technického zboru a po jej likvidácii bol 14.8.1944 odoslaný do Talianska k 2. tech. div. ako jej veliteľ. Po vypuknutí povstania v severnom Taliansku bol na konci apríla 1945 zatknutý talianskymi vlastencami a uväznený v Miláne. Dňa 13.6.1945 ho odovzdali veliteľstvu 1. čs. div. v Taliansku. Do ČSR sa vrátil na konci júla 1945. Zomrel v roku 1963 v Hlohovci.

Vyznamenania: rak.-uh. Der Tapferkeitmedaile (1916), rak.-uh. Der Tapferkeitmedaile II. kl. (1917), Karl Truppenkreuze (1917),
rak.-uh. Militär -Verdienstmedaille (Signum Laudis) mit Schwerter (1918), Za hrdinstvo 3. st. (15. 10. 1939), Pamätná medaila (1940), Kríž svetovej vojny III. st. (1941), Za hrdinstvo 2. st. (1942), Za zásluhy (1942), chorv. Red krune kralja Zvonimira 1. stupnja iz mačevami (1943), Vojenný víťazný kríž III. tr. (1944), nem. Verdienstkreuz des Ordens vom Deutschen Adler I. Stufe mit Schwerter
(január 1945).
(zdroj: VOJENSKÉ OSOBNOSTI DEJÍN SLOVENSKA 1939 – 1945, e-ISBN: 978-80-89523-27-6)


Souřadnice: N48°25'25.5'' E17°48'19.9''
Pomník přidal: Ľubomir Streicher
Příprava dat: Ľubomír Streicher

Bohumír Sýkora

Autor: Ľubomír Streicher, 09.08.2023
Umístění: Hlohovec, Nitrianska, cintorín, sektor 3, hrob č. 396
Nápis:
KRIPTA RODINY SPALOVEJ
BOHUMÍR SÝKORA
PODPLUKOVNÍK
1896-1960
Poznámka:

podplukovník doplňovacej služby Bohumír SÝKORA,
veliteľ Doplňovacieho okresného veliteľstva Bratislava, sa narodil 28.5.1896 v obci Smiřice, okr. Dvůr Králové.
Po maturite na osemtriednom gymnáziu v Kolíne nad Labem bol v apríli 1915 odvedený ako dobrovoľník na tri roky voj. služby. Od júla do septembra 1915 pôsobil na rus. fronte ako veliteľ čaty. Po vypršaní záväzku sa dňa 21.8.1918 opäť dobrovoľne prihlásil do čs. armády v Rusku, kde bol pridelený k 9. rote 11. strel. pl. a neskôr preradený do cvičebnej údernej stotiny. V septembri bol pridelený údernému pr. 2. strel. divízie a zároveň daný do právomoci splnomocnenca ČSNR v Tomskej oblasti (Rusko). Po vzniku 1. ČSR ho konzulárny odbor v decembri 1918 odvelil do oblasti Novo-Nikolajevsko (Rusko) ako ubytovacieho úradníka a o necelý rok bol menovaný za voj. úradníka. Koncom roka 1919 sa stal pisárom náčelníka konzulárneho odboru. Dňa 24.5.1920 bol evakuovaný z Ruska do vlasti loďou „Sherman“. Tu bol od začiatku roka 1921 na rok a pol pridelený k ZVV Bratislava ako konceptný dôstojník a zaradený do stavu dôstojníkov z povolania. V hodnosti nadporučík bol potom pridelený do kmeň. počtu 1. náhr. roty p. pl. 16 v Jelšave ako nadpočetný a preložený do kategórie dôstojníkov zvláštnych služieb. Nadpočetnosť bola zrušená 15.3.1924, keď bol vzatý z p. pl. 16 v Jelšave do kmeňového počtu ZVV Bratislava. Vo februári 1925 mu bol priznaný status legionára z 1. svetovej vojny. V období rokov 1924/1925 absolvoval tiež Školu pre odborné vzdelanie doplňovacích dôstojníkov v Prahe.
Hodnosť kapitána doplňovacích služieb získal po ukončení štúdia dňa 28.10.1925 s poradím od 1.4.1918. Ďalšie povýšenie na škpt. doplňovacích služieb nasledovalo 1. apríla 1931. Po pätnástich rokoch strávených na Slovensku bol 15.1.1936 premiestnený k DOV Místek (ZVV Brno). Odtiaľ bol však po necelom roku včlenený naspäť do ZVV Bratislava a vzatý do kmeňového počtu VII. zboru. Posledný deň roku 1937 bol premiestnený do Levíc a ustanovený za veliteľa tamojšieho doplňovacieho okresu. V tejto funkcii pôsobil i počas jesennej mobilizácie v roku 1938. Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 bolo DOV Levice zrušené a B. Sýkora preradený do služby v DOV Banská Bystrica. O dva mesiace bol opäť premiestnený k DOV Bratislava a hodnosť mu bola premenovaná na stotníka doplňovacej služby. Rok 1940 znamenal pre B. Sýkoru povýšenie na majora (stavovská skupina sa premenovala z dopl. služby na dopl. správu) a ďalšie premiestnenie, tentoraz k DOV Trenčín. Dňa 29.10.1941 nadobudol v zmysle zákona č. 255/1939 Sl. z. slovenské štátne občianstvo a začiatkom januára 1942 bol včlenený k VS. Zároveň nastúpil na službu koncipienta v III. odd. Vojenského všeobecného úradu pri MNO v Bratislave. Po vypuknutí SNP bol v septembri 1944 na príkaz Nemcov slovenskými vojenskými orgánmi internovaný. Väznili ho v Nitre a Trnave až do 29.11.1944, keď bol prepustený a penzionovaný ako nespoľahlivý.
Pár mesiacov pred skončením 2. svetovej vojny, dňa 1.1.1945, bol preložený do výslužby. O pol roka bol povolaný do činnej služby, prijatý do čs. armády v hodnosti major dopl. a pridelený na doplňovaciu službu VO 4. Zároveň bol povýšený do hodnosti podplukovník doplňovacej služby so spätnou účinnosťou a poradím od 1.5.1943. V polovici roka 1948 bol ustanovený za veliteľa doplňovacieho okresu Nitra a po roku získal miesto náčelníka doplňovacej služby KVV Bratislava. Zomrel v roku 1960 v Hlohovci.

Vyznamenania: Pochvalné uznanie ZVV Bratislava (1936), Československá medaila Víťazstvo (1922), Československá revolučná medaila (1922), Za zásluhy (1940), Pamätná medaila (9.1.1940), Kríž odboja 3.stupňa (15.7.1941), Kríž svetovej vojny 6. stupňa (9.10.1942), Vojenný víťazný kríž 4. triedy (13. 3. 1944), Československá medaila Za zásluhy 2. stupňa (31. 5. 1947)
(zdroj: VOJENSKÉ OSOBNOSTI DEJÍN SLOVENSKA 1939 – 1945, e-ISBN: 978-80-89523-27-6)


Souřadnice: N48°25'24.5'' E17°48'19.9''
Pomník přidal: Ľubomír Streicher
Příprava dat: Ľubomír Streicher

Kenotaf Stanislav Degma

Autor: Ladislav Barabás, 25.07.2023
Umístění: Hlohovec, Nitrianska, cintorín, sektor 3. hrob č. 150
Nápis:
TU ODPOČÍVAJÚ V KRISTU PÁNU

STANISLAV DEGMA

BOŽE OSLÁV ICH DUŠE
Poznámka:

Stanislav Degma pôsobil v Slovenskom národnom povstaní ako šofér dobrovoľník. Zahynul v koncentračnom tábore Dachau.
(zdroj: https://www.valka.cz/Prehlad-partizanov-padlych-za-SNP-v-Trnavskom-okrese-t49341 )


Souřadnice: N48°25'40.37'' E17°47'55.61'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Kenotaf Jozef Polakovič

Autor: Ladislav Barabás, 25.07.2023
Umístění: Hlohovec, Nitrianska, cintorín, sektor 5, hrob č. 296
Nápis:
HROBKA RODINY
POLAKOVIČOVEJ

POLAKOVIČ
JOZEF
1919 – 1945

ODPOČÍVAJTE V POKOJI!
Poznámka:

obeť druhej svetovej vojny


Souřadnice: N48°25'40.37'' E17°47'55.61'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pamätná tabuľa Arpád Felcán

Autor: Ladislav Barabás, 30.09.2009
Umístění: Hlohovec, Rázusova 6, na bočnej stene Robotníckeho domu (vo dvore)
Nápis:
ARPÁD FELCÁN
*13.8.1900 v Hlohovci
†23.12.1944 v Novej Bani

Spisovateľ, učiteľ,
zakladateľ Robotníckeho domu v Hlohovci,
autor prvej knihy o histórii Hlohovca.
Revolucionár s veľkým zmyslom
pre sociálnu spravodlivosť tragicky zahynul
v Slovenskom národnom povstaní.

S úctou Vaši Hlohovčania
29.8.2007

Souřadnice: N48°25'48'' E17°48'17''
Pomník přidal: Ladislav Barabás