Černová
Pamätná tabuľa Bernard Jaško
V TOMTO DOME SA DŇA 22. 4. 1923 NARODIL
BERNARD JAŠKO
STRÁŽMAJSTER ZNB, KTORÝ BOL ŠTÁTNYM
SÚDOM V BRATISLAVE DŇA 9. 11. 1949 ODSÚDENÝ
NA TREST SMRTI POVRAZOM ZA ÚČASŤ
V PROTIKOMUNISTICKOM ODBOJI. POPRAVENÝ
BOL 17. 2. 1951 V BRATISLAVE.
Souřadnice: N49°5'32.9'' E19°15'28.3''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Obetí Černovskej masakry
27. október 1907
V TENTO PAMÄTNÝ DEŇ ZAZNELO
NA TOMTO MIESTE 24 VÝSTRELOV
Z PUŠIEK UHORSKÝCH ŽANDÁROV.
ICH VÝSLEDKOM BOLO 15 MŔTVYCH,
12 ŤAŽKO A 40 ĽAHKO RANENÝCH.
ČERNOVSKÉ UDALOSTI PO POTLAČENÍ
SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO ŽIVOTA
V R. 1875 BOLI VÝKRIKOM, KTORÝ
POBÚRIL VŠETKY DEMOKRATICKÉ VLÁDY
V EURÓPE. NECH SA MIESTO STREĽBY
V ČERNOVEJ STANE TRVALÝM SYMBOLOM
BOJA ZA NÁRODNÚ SLOBODU
V SRDCI KAŽDÉHO SLOVÁKA.
MESTO RUŽOMBEROK 27.10.1990
Souřadnice: N49°5'34.8'' E19°15'31.3''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pomník Obetiam 1. a 2. svetovej vojny
PAMÄTNÍK
RODÁKOM PADLÝM V I. A II. SVETOVEJ VOJNE
1914 – 1918 1939 – 1945
O, BUĎTE ŽEHNANÍ, NAMI, I NAŠIMI DETNÝMI DIETKAMI
ZA KRV, JEJ VZÁCNOSŤ RTY NEVYSLOVIA, - HOJ HRDINOVIA
RÁZUS.
1914 – 1918
BLCHA JÁN 44. R., BAČKOR FRANTIŠEK 41. R., DUŠIČKA KAROL 24. R., HATALA ONDREJ K. 43. R., HATALA ŠTEFAN K. 20. R., HATALA ŠTEFAN Č. 21. R., HLÁSNY ONDREJ 23. R., JAŠKO ONDREJ 20. R., KUNIAK ŠTEFAN 20. R., KUDLIČKA ŠTEFAN 20. R., KURILA VILIAM 28. R., KALJAR ŠTEFAN 22. R., MILAN ONDREJ B. 24.R., MILAN LADISLAV 32., ONDREJKA JOZEF 30., REMEŇ PETER 25., TODEK JÁN 44. R.
1914 – 1918
SMIEŠKA ADOLF 24. R., SLIAČAN ONDREJ 45. R., SLIAČAN VOJTECH 21.R., SLIAČAN ŠTEFAN 21. R., ŠNAUKO JOZEF 26. R., ŠULÍK ŠTEFAN 32. R., URBAN FERDINAND 39. R., URBAN ŠTEFAN 22. R.
1939 – 1945
BULOVČÍK ANTON 31. R., BOBEK ŠTEFAN 23. R., FAGA LADISLAV 25. R., HLAČINA PETER 32. R., HATALA ANTON P. 21. R., LAJČIAK LADISLAV 21. R., FULLA ŠTEFAN 28. R.
Ústredná evidencia vojnových hrobov: je evidován, 51099800009
Souřadnice: N49°5'28.1'' E19°15'25.4''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pomník Andrej Hlinka
TÚTO FARSKÚ BUDOVU r. 1927 DAL POSTAVIŤ ANDREJ HLINKA
Andrej Hlinka (27.9.1864 Černová – 16.8.1938 Ružomberok) rímskokatolícky kňaz, politik a vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. Za kňaza bol vysvätený 19.6.1889. V roku 1905 bol spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany. V politickom procese bol v roku 1906 odsúdený na dva roky väzenia a peňažnú pokutu. Trest si odpykával vo väzení v Segedíne. Počas väzby ho odsúdili na ďalší rok a pol väzenia. Celkový trest bol upravený na 2 roky a 9 mesiacov. Po prvej svetovej vojne bol účastníkom a spoluzakladateľom Slovenskej národnej strany, ktorá sa 30.10.1918 vyslovila za vznik česko-slovenského štátu. Obnovená bola Slovenská ľudová strana, ktorej predsedom bol až do svojej smrti. Základným bodom programu bola autonómia Slovenska v rámci Česko-slovenskej republiky. V roku 1919 podnikol tajnú cestu na mierovú konferenciu v Paríži, za čo bol po návrate zaistený na sedem mesiacov v Česku pre pokus o vlastizradu. V roku 1920 bol zvolený za poslanca NZ. Prežil niekoľko pokusov o atentát. Po Hlinkovej smrti boli založené dve masové organizácie: Hlinkova garda a Hlinkova mládež, s ktorými však ako presvedčený národný demokrat nemal ani po duchovnej stránke nič spoločné.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hlinka )
Souřadnice: N49°5'27.9'' E19°15'27.7''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pomník Obetiam Černovskej masakry
ŽEHNAJ, PANE, NÁŠ NÁROD
ZA KTORÝ TÍTO ZOMRELI
27.X.1907
JOZEF LEJKO 55 R., JOZEF LAJČIAK 54 R., JOZEF HLINKA 50 R., PAVEL JANČI 49 R., MICHAL POLIEVKA 43 R., JOZEF FULA 42 R., ONDREJ ŠULÍK KUČERA 39 R., JOZEF DEMKO 35 R.
KATARÍNA DEMKOVÁ R. HUBOVÁ 35 R., ONDREJ UHRINA 28 R., TERÉZIA DEMKOVÁ R. JELÍNKOVÁ 28 R., IGNÁC JANČEK 25 R., KAROL OTIEPKA 25 R., ROZÁLIA FAGOVÁ 15 R., ANTÓNIA LAJKOVÁ 15 R.
Pomník pripomína tragické udalosti pred posviackou novostavby kostola Ružencovej Panny Márie. Počas protestov v dôsledku streľby vtedy zahynuli pätnásti rodáci z Černovej. Dôvodom protestov bolo, že Černovčania chceli, aby kostol vysvätil rodák z Černovej Andrej Hlinka. Udalosť vzbudila pozornosť doma i v zahraničí a poukázala na útlak Slovákov v Uhorsku.
(zdroj: https://visit.ruzomberok.sk/co-robit/turisticky-pas/co-navstivit/031-pamatnik-obetiam-cernovskej-tragedie/ )
Pomník vytvorili: Miroslav Motoška a Juraj Sládek.
Souřadnice: N49°5'27.4'' E19°15'24.7''
VPM přidal: Ladislav Barabás
Pomník Andrej Hlinka
ANDREJ HLINKA
1864 – 1938
ČERNOVSKÝ RODÁK
KATOLÍCKY KŇAZ
OBRANCA SLOVENSKÉHO ĽUDU
NATIVE OF ČERNOVÁ
CATHOLIC PRIEST
DEFENDER OF SLOVAK NATION
Andrej Hlinka (27.9.1864 Černová – 16.8.1938 Ružomberok) rímskokatolícky kňaz, politik a vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. Za kňaza bol vysvätený 19.6.1889. V roku 1905 bol spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany. V politickom procese bol v roku 1906 odsúdený na dva roky väzenia a peňažnú pokutu. Trest si odpykával vo väzení v Segedíne. Počas väzby ho odsúdili na ďalší rok a pol väzenia. Celkový trest bol upravený na 2 roky a 9 mesiacov. Po prvej svetovej vojne bol účastníkom a spoluzakladateľom Slovenskej národnej strany, ktorá sa 30.10.1918 vyslovila za vznik česko-slovenského štátu. Obnovená bola Slovenská ľudová strana, ktorej predsedom bol až do svojej smrti. Základným bodom programu bola autonómia Slovenska v rámci Česko-slovenskej republiky. V roku 1919 podnikol tajnú cestu na mierovú konferenciu v Paríži, za čo bol po návrate zaistený na sedem mesiacov v Česku pre pokus o vlastizradu. V roku 1920 bol zvolený za poslanca NZ. Prežil niekoľko pokusov o atentát. Po Hlinkovej smrti boli založené dve masové organizácie: Hlinkova garda a Hlinkova mládež, s ktorými však ako presvedčený národný demokrat nemal ani po duchovnej stránke nič spoločné.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hlinka )
Souřadnice: N49°5'27.8'' E19°15'27.5''
VPM přidal: Ladislav Barabás
