Ružomberok
Hrob Mikuláš Markus
Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorínGENERÁLPORUČÍK
MIKULÁŠ MARKUS
*27.6.1897 +27.1.1967
Mikuláš Markus (27.6.1897 Málinec – 31.1.1967 Ružomberok) generálporučík. V októbri 1915 odvedený a pridelený k 29. poľnému jágerskému pr. v Lučenci, kde bol odoslaný do ŠDPZ. 11.7.1916 odoslaný na ruský front. V septembri 1917 bol ťažko ranený, do 13.6.1918 v nemeckom ošetrení. V júni 1918 odoslaný na taliansky front. Ako por. v zálohe sa 25.5.1919 prihlásil do čsl. armády a pôsobil na rôznych miestach v rozličných pozíciách. V roku 1938 skončil v Banskej Bystrici. Deň po vzniku Slovenského štátu prevzal velenie 10. div. v B. Bystrici. V roku 1939 sa zúčastnil ťaženia Slovenskej armády v Poľsku. Po napadnutí ZSSR v júni 1941 odišiel s p. pl. 3 na východný front. Na východnom fronte bol aj v rokoch 1942-43. Po návrate z poľa pôsobil v Trenčíne, kde nadviazal styk s J. Golianom, ktorý ho zapojil do prípravy SNP. V lete 1944 pôsobil na vých. Slovensku, kde sa kontaktoval s part. skupinami. 12.9.1944 sa hlásil v B. Bystrici, kde prevzal velenie nad TS „Muráň“. Celú jeseň 1944 sa zúčastňoval bojov na strednom Slovensku. 26.3.1945 bol v Košiciach prijatý do čsl. armády. Stal sa veliteľom 4. čsl. samostatnej brigády 1. čsl. arm. zboru v ZSSR, s ktorou sa zúčastnil záverečných bojov vojny. 1.6.1945 bol povýšený na brig. generála. Vykonával rôzne vysoké funkcie v armáde. Neskôr bol politicky prenasledovaný a pôsobil v lesníctve. Vyznamenanie: Pamätná medaila so štítkom „Javorina – Orava“, Za hrdinstvo 3. stupňa, nem. Das Verdienstkreuz des Ordens von Deutschen Adler 2. Stufe mit Schwerter, Pamätný odznak 2. st., nem. Eisenes Kreuz 2. Klasse, nem. Eisenes Kreuz 1. Klasse, Za hrdinstvo 2. stupňa, Pamätný odznak 1. stupňa. rum. Coroana Romaniei cu Spade in Gradul de Comandor cu panglica de „Virtute Militara“, Vojenský víťazný kríž III. triedy, Čsl. voj. kríž 1939, Čsl. voj. medaila Za zásluhy I. stupňa, Rad SNP I. triedy, Čsl. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, sov. Za pobedu nad Germanijej v Velikoj Otečestvennoj vojne, rum. Ordinul „Steaue Romanei“ cu Spade in Gradul de „Comandor“ cu panglica „Virtute Militara“, poľ. Krzyż Partyzancki (?), poľ. Krzyż Walecznych
(zdroj: https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf )
Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob Miloš Vesel
Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorínPoznámka:
Miloš Vesel (29.1.1909 Zvolen – 22.6.1989 Ružomberok) povstalecký veliteľ. V rokoch 1930-32 študoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach, v rokoch 1946-48 na Vysokej škole vojenskej v Prahe. Od roku 1929 vojak v Nite, od roku 1932 dôstojník čsl. resp. slov. armády z povolania. 1946 plk., 10.12.1991 genmjr. in memoriam. Od júna 1941 bol na východnom fronte. Od júla 1944 veliteľ posádky v Ružomberku, spoluorganizátor a účastník SNP. Na jeseň 1944 v neprítomnosti v Bratislave odsúdený na trest smrti, začiatkom roku 1945 bola na jeho chytenie nemeckým velením vypísaná vysoká odmena. Protifašisticky zmýšľajúci dôstojník slovenskej armády, orientovaný na londýnske centrum odboja, od roku 1942 zapojený do prípravy SNP. Dňa 27.8.1944 v spolupráci s partizánmi vstúpil s celou posádkou do boja proti nemeckým jednotkám v Ružomberku. Jej obranný úsek a najmä obrana výšiny Ostrô patrili k najpevnejším až do konca frontových bojov v SNP. Po ústupe do hôr operoval v priestore Vajskovskej doliny v Nízkych Tatrách. Bol zástupcom veliteľa 2. čs. paradesantnej part. brigády a súčasne veliteľ jej 1. práporu. 19.2.1945 na rozkaz gen. Svobodu prešiel s práporom do oslobodeného Brezna a odtiaľ k 4. čs. samostatnej brigáde 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Od 24.2.1945 pokračoval v oslobodzovaní Liptova, stredného Považia, Moravy až do Prahy. Od októbra 1949 bol na zvláštnej dovolenke, 1950 z politických dôvodov predčasne prepustený z armády, v roku 1964 rehabilitovaný. Vyznamenania: 1939 Pamätná medaila za obranu hraníc, 1942 Za zásluhy II. stupňa, 1944 Víťazný kríž 4. triedy, 1945 Čs. vojnový kríž 1939, sov. Za pobedu nad Germanijej, 1946 Čs. vojenská medaila Za zásluhy 1. stupňa, Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad červenej hviezdy, juhosl. Rad červenej hviezdy, 1992 Rad M. R. Štefánika.
(zdroj: Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994)
Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ondrej Voskár
Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín, sektor 8B, hrob č. 6TU SPOČÍVA
RODINA ONDREJA VOSKÁRA
KTO V SRDCIACH ŽIJE NEZOMIERA
Ondrej Voskár (13.11.1897 Riečka – 19.6.1976 Ružomberok) účastník prvého a organizátor druhého odboja. Od roku 1915 vojak rak.-uh. armády, v novembri nasadený na ruský front, v septembri 1916 pri Lucku prebehol do ruského zajatia, v júli 1917 vstúpil do čsl. légií v Rusku. S gen. Husákom odišiel do Francúzska a bojoval aj pri Verdune a Vouziers. V roku 1918 absovoval guľometný a granátový kurz v St. Yrieix-la-Perche. V roku 1919 veliteľ roty úderného práporu slov. Dobrovoľníckych jednotiek, neskôr preradený k 8. hraničiarskeho práporu. Počas mobilizácie 1921 veliteľ čaty, od roku 1934 kpt. v zálohe. V rokoch 1925-38 absolvoval kurzy záložných dôstojníkov čsl. armády. Počas tzv. Homolovho puču v marci 1939 veliteľ podporného pluku, nasadený však nebol. Počas maďarskej agresie po 14. marci 1939 veliteľ pluku. V rokoch Slovenskej republiky organizoval protifašistický odboj. Od leta 1944 spolupracoval s partizánmi v Nízkych Tatrách. Od augusta 1944 predseda RNV v Ružomberku. Po ústupe povstaleckých jednotiek spolupracoval pri záchrane hotovosti Národnej banky a odovzdal ju SNR. Od novembra 1944 sa ukrýval na Prašivej a v podhorských dedinách. Po oslobodení prívrženec Demokratickej strany, po februári 1948 sa z politického života stiahol. Vyznamenanie: franc. Vojnový kríž, Čs. vojnový kríž 1914-1918 s jednou lipovou ratolesťou, druhý Čs. vojnový kríž 1914-1918, Rad SNP I. triedy
(zdroj: Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994
Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ján Kulhánek
Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorín, vpravo od domu smútkuplk. MUDr. JÁN KULHÁNEK
1922 – 2013
pôsobil v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP
Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob Alexander Strauss
Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, židovský cintorínTU SPOČÍVA
ALEXANDER STRAUSS
1899 – 1945
MUŽ ČISTÉHO CHARAKTERU A ZRIEDKAVE
PEKNÝCH VLASTNOSTÍ.
ZOMREL PO OSLOBODENÍ NÁSLEDKOM
PREŽITÝCH NEOPÍSATEĽNÝCH UKRUTNOSTÍ
V NEMECKÝCH KONCENTRAČNÝCH
TÁBOROCH.
Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob Zoltán Neumann
Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, židovský cintorínPoznámka:
Zoltán Neumann padol v boji v priestore vrchu Malinô Brdo pri Ružomberku.
Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ivan Wittenberg
Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, židovský cintorínIVAN
WITTENBERG
19.VI.1924 – 30.IX.1944
Bojoval si za bratstvo ľudí,
padol si v boji proti nenávisti.
Len veľkí umierajú za pre-
svedčenie.
Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob Karol Kürti
Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, židovský cintorínING. KAROL KÜRTI
1914 – 1945
Karol Kürti (1914 Ružomberok – jún 1945 Kozárovce) stavebný inžinier. Pred holokaustom sa ukrýval v horách. Počas Slovenského národného povstania pripravoval pristávaciu dráhu pre spojenecké lietadlá na letisku Tri Duby a Sliač. Zahynul tragicky počas opravy železničného mosta pri Kozárovciach za doposiaľ neobjasnených okolností.
(zdroj: https://www.centropa.org/en/photo/malvin-and-karol-kurti-market-ruzomberok )
Souřadnice: N49°4'42.4'' E19°17'8.8'' (židovský cintorín)
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrob Július Kürti
Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, židovský cintorínJULIUS KÜRTI
Július Kürti (pôv. Kohn) (29.12.1879 Ružomberok – 23.6.1938 Ružomberok) múzejník a zubný technik. V roku 1912 spoluzakladateľ Liptovskej muzeálnej spoločnosti a Liptovského múzea v Ružomberku. Bol jeho kustód, neskôr správca. Zúčastnil sa bojov I. svetovej vojny.
(zdroj: Slovenský biografický slovník III. Martin 1989
https://www.zijemvrk.sk/spoznavame-rk/bratia-julius-a-artur-kurtiovci/ )
Souřadnice: N49°4'42.4'' E19°17'8.8'' (židovský cintorín)
VPM přidal: Ladislav Barabás
Hrobka Ľudevít Labaj
Umístění: Ružomberok, Pod cintorínom, cintorínRODINA Dr. LABAJA
MINISTER
Dr. ĽUDEVÍT LABAJ
SENÁTOR. VER. NOTÁR
*11.IV.1886
+12.IV.1937
Ľudovít Labaj (11.4.1886 Ružomberok – 12.4.1937 Ružomberok) slovenský politik. V rokoch 1914-18 sa ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády zúčastnil bojov I. svetovej vojny, ktorej následky sa prejavili aj na jeho zdraví. V rokoch 1919-20 bol mešťanosta Ružomberka a viedol mesto v hektických mesiacoch po vzniku ČSR. Bol poslancom Národného zhromaždenia v rokoch 1920-35. V roku 1929 bol ministrom pre zjednotenie zákonov.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom hrobky je významný architekt Dušan Jurkovič.
Souřadnice: N49°4'40.08'' E19°17'27.74'' - přibližná pozice dle adresy
VPM přidal: Ladislav Barabás











