Martin
Hrob Ján Geryk
Dolina, dolina, čo prejdem, to iná…
JÁN GERYK
ETNOGRAF
SPRÁVCA SLOV. NÁR. MÚZEA
V MARTINE
1882 – 1978
Ján Geryk 29.12.1892 Záriečie – 5.6.1978 Martin) etnograf, múzejný pracovník. V roku 1918 sa ako vojak rakúsko-uhorskej armády zúčastnil na vzbure slovenských vojakov v Kragujevaci. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do peotifašistického odboja a SNP, bol členom revolučného Okresného Miestneho národného výboru v Martine. Vyznamenaný Radom SNP II. triedy. Autori náhrobníka: Rajmund Lauro, Jozef Pavle.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine Pomníky a osobnosti. Martin 2007.)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Vít Hejný a Naďa Hejná
VÍT
HEJNÝ
1904 – 1977
NAĎA
HEJNÁ
rod. PIETROVÁ
1906 – 1994
Vít Hejný (6.6.1904 Litovel, ČR – 26.5.1977 Martin) učiteľ, kultúrny pracovník. Po roku 1938 vychovával deti v demokratickom a protifašistickom duchu, za čo ho príslušníci Hlinkovej gardy zatkli a vysťahovali na Moravu. V roku 1942 prešiel na obchodnú akadémiu do Nitry. Zapojil sa do protifašistického odboja a v hodnosti dôstojníka 1. čsl. armádneho zboru do SNP. Po potlačení povstania, kým sa ukrýval v horách ho v neprítomnosti odsúdili na trest smrti. Vyznamenaný Radom SNP II. triedy.
Naďa Hejná (6.10.1906 Martin – 7.2.1994 Štiavnička, poch. V Martine) herečka. Po vypuknutí SNP odišla do Banskej Bystrice, kde sa stala hlásateľkou Slobodného slovenského vysielača. Po potlačení povstania sa s deťmi ukrývala na Magurke a v Liptovskej Osade. V roku 1952 ju aj s rodinou komunistický režim počas „Akcie B“ vysťahoval do Bystričky.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine Pomníky a osobnosti. Martin 2007.)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ivan a Fedor Thurzo
THURZO
Ivan Thurzo (28.2.1882 Banská Bystrica-Radvaň – 1.9.1964 Martin) bankový úradník, redaktor.V roku 1915 musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády. V roku 1918 patril k signatárom Martinskej deklarácie. Po roku 1939 ho pre odpor voči politickému režimu prenasledovali. Zapojil sa do občianskeho odboja a príprav SNP, po jeho vypuknutí stál pri konštituovaní Demokratickej strany. Vyznamenaný bol Radom SNP 1. triedy, ale po roku 1948 bol totalitným režimom opäť prenasledovaný.
Fedor Thurzo (8.9.1907 Námestovo – 1.6.1986 Trenčianske Teplice, poch. v Martine) právnik, verejný činiteľ. Po vypuknutí SNP sa stal členom Slovenskej národnej rady. Po roku 1948 ho z politických dôvodov odsúdili a uväznili. Prepustili ho až v roku 1956, neskôr bol rehabilitovaný.
Autorom náhrobníka je sochár Fraňo Šteefunko.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine Pomníky a osobnosti. Martin 2007.)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ján Bodenek
ZASLÚŽILÝ UMELEC
JÁN BODENEK
SPISOVATEĽ
*6.3.1911 +25.11.1985
Ján Bodenek (6.3.1911 Vrútky – 20.11.1985 Banská Bystrica, poch. v Martine) spisovateľ. V období druhej svetovej vojny sa zapojil do odboja, bol členom revolučného Okresného i Miestneho národného výboru v Martine a kultúrnej komisie v Banskej Bystrici.
Autormi náhrobníka sú Alfonz Groma a Pavol Petráš st.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine Pomníky a osobnosti. Martin 2007.)
Údaj o dátume úmrtia sa líši v knihe Ďurišku (2007) a na náhrobníku.
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Otto a Mirko Škrovina
OTTO ŠKROVINA
EV. A. V. FARÁR – SENIOR
1877 – 1939
JUDr. MIRKO ŠKROVINA
1909 – 1999
VÍTE, ŽE S MDLOBOU TĚLA KÁZAL JSEM VÁM EVANCELIUM
GALATSKÝM ? 13
Otto Škrovina (18.11.1877 Brezno – 14.5.1939 Martin) národný a verejný pracovník. V roku 1918 člen Slovenskej národnej rady a signatár martinskej Deklarácie slovenského národa, ešte v novembri maďarskými gardistami uväznený.
(zdroj: Slovenský biografický slovník V. Martin 1992)
Mirko Škrovina (16.11.1909 Martin – 16.7.1999 Bratislava, poch. v Martine) právnik. Od roku 1943 bol zapojený do odboja, v hodnosti nadporučíka Československej armády a vo funkcii poľného prokurátora sa zúčastnil SNP, 1.11.1944 bol na Prašivej zajatý, odvedený do Bratislavy a Nemecka a v apríli 1945 oslobodený americkou armádou. Vyznamenaný Čsl. voj. krížom 1939 a Čsl. voj. medailou Za zásluhy a ďalšie.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine Pomníky a osobnosti. Martin 2007.)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Gedeon Turzo-Nosický
GEDEON
TURZO
NOSICKÝ
1876 - 1957
Gedeon Turzo-Nosický (13.11.1876 Vrútky – 21.4.1937 Martin) kníhtlačiar, publicista. V roku 1915 ako vojak 1. svetovej vojny padol do ruského zajatia a vstúpil do československých légií v Rusku.
(zdroj: Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Ján Hrušovský
JÁN HRUŠOVSKÝ
NOVINÁR A SPISOVATEĽ
4.II.1892 – 7.III.1975
Ján Hrušovský (4.2.1892 Nové Mesto nad Váhom – 7.3.1975 Bratislava, poch. v Martine) novinár a spisovateľ. Počas 1. svetovej vojny bol vojakom rakúsko-uhorskej armády. Autor náhrobníka: Peter Bukovský.
(zdroj: Ďuriška Z.: Národný cintorín v Martine Pomníky a osobnosti. Martin 2007.)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Jozef Cíger - Hronský
Poznámka:
Jozef Cíger-Hronský (23.2.1896 Zvolen – 13.7.1960 Luján, Argentína, poch. v Martine) spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor a publicista. V rokoch sa ako vojak pešieho pluku zúčastnil na vojenských operáciách na talianskom fronte. V roku 1944 ho počas SNP povstalci zatkli a uväznili. Po potlačení povstania ukazoval Nemcom domy, kde bývali ľudia, ktorí sa pridali k partizánom a povstaleckej armáde. Po roku 1945 emigroval do Argentíny.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom bronzovej plakety je sochár Ladislav Berák.
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Mária Bellová
Na Bohu spočíva
moja spása. ŽALM 23. v. 8
MUDr. MÁRIA BELLOVÁ
prvá slovenská lekárka
1885 - 1973
Mária Bellová (10.11.1885 Liptovský Peter – 20.11.1973 Príbovce, poch. v Martine) lekárka, nositeľka Radu práce. Počas prvej svetovej vojny (1914-18) pôsobila ako vojenská lekárka v Târgu Mureş v Sedmohradsku.
(zdroj: Wikipédia)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Hrob Vladimír Ladislav Hurban
Poznámka:
Vladimír Ladislav Hurban (4.4.1883 Martin – 26.10.1949 Praha, poch. v Martine) spisovateľ, prekladateľ, vojak a diplomat. V rokoch 1909-14 bol prof. vojenského ústavu a tlmočník ruskej armády vo Varšave, 1914-16 dobrovoľník ruskej armády v I. svetovej vojne, od roku 1916 pracoval v čsl. odbojovom hnutí v Petrohrade, 1917 príslušník československých légií. V rokoch 1918-23 plukovník., čsl. vojenský atašé v USA, 1924-30 vyslanec v Káhire, 1930-36 veľvyslanec vo Švédsku, Nórsku a Litve, 1937-46 v USA, kde viedol celý čsl. protifašistický odboj na americkej pôde a zúčastnil sa zakladania OSN. Vyznamenaný veľkokrížom egyptského radu Nílu, litovského radu Gediminia, Radom švédskeho veľkokríža, Radom SNP I. triedy.
(zdroj: Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, Wikipédia)
Souřadnice: N49°3'30.78'' E18°55'48.36'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás