Starý Tekov
Pomník Obetiam 1. a 2. svetovej vojny
MY NEVYŠLI SME NA ZBOJ A VÝBOJE,
NO ŽIVOT A SMRŤ ZA BOŽIE A SVOJE!
ANDREJ SLÁDKOVIČ.
PADLI NA POLI CTI A SLÁVY 1914-1918
ÁRENDÁŠ ONDREJ 31 R., BÁTOVSKÝ PAVEL 44 R., BÁTOVSKÝ KAROL 20 R., BÁTOVSKÝ ŠTEFAN 26 R., BÁTOVSKÝ FRANTIŠEK 24 R., BEDNÁRIK ONDREJ 24 R., BEDNÁRIK JÁN 24 R., BÉREŠ ŠTEFAN 37 R., BREZINA JOZEF 27 R., BÔŽIK FILIP 28 R., DANKO MICHAL 44 R., DÁVID JOZEF 33 R., FABIAN ŠTEFAN 28 R., FORGÁČ JOZEF 26 R., HAJKO JÚLIUS 26 R., HAJKO MIKULÁŠ 32 R., HANCKO PAVEL 26 R., HRÚZ JOZEF 32 R., JANČO ŠTEFAN 31 R., JELENKA MICHAL 24 R., JONÁŠ JOZEF 30 R., KINČEK MICHAL 37 R., KOSORIN LUKÁČ 24 R., KOSORIN JÁN 20 R., KOSORIN ŠTEFAN 30 R., KOSORIN MICHAL 34 R., KOSORIN PAVEL 20 R., KUPČA JÚLIUS 22 R., KÚDEĽA FRANTIŠEK 27 R., LELOVSKÝ JÁN 32 R., LECKÝ JOZEF 42 R., LECKÝ MICHAL 41 R., LECKÝ JOZEF 35 R., LECKÝ JOZEF 24 R., MÁČAJ JOZEF 30 R., PÁLENÍK JÁN 20 R.,PÁLENÍK KAROL 19 R., POPRAC JÁN 35 R., POPRAC JOZEF 24 R., POVAŽAN ŠTEFAN 24 R., POVAŽAN FILIP 28 R., POVAŽAN JOZEF 32 R., RYBÁR KAROL 23 R., SENCI MICHAL 41 R., ŠEBO LUKAČ 34 R., SOLMOŠI JÁN 41 R., SOLMOŠI JOZEF 29 R., SOLMOŠI JOZEF 23 R., SOLMOŠI KAROL 23 R., SLUŠNÝ MICHAL 41 R., ŠTIPKA JÁN 22 R., ŠUMERAJ JOZEF 21 R., ŠUMERAJ JOZEF 29 R., ŠUMERAJ KAROL 24 R., TRPÍŠKA MICHAL 36 R.
PADLI ZA POVSTANIA V ROKU 1944
BOBOK ANTON 38 R., ĎUROVIČ LADISLAV 31 R., ĎUROVSKÝ PAVEL 31 R., HORNIAK JÁN 23 R., JAMRICH JOZEF 21 R., KOSORIN MAREK 27 R., KOVÁČ JOZEF 27 R., KOVÁČIK JOZEF 24 R., KÚDEĽA MAREK 40 R., LECKÝ ŠTEFAN 40 R., NÉMETH MAREK 21 R., ŽIAK ŠTEFAN 28 R.
CIVILI PADLI CEZ FRONT 22. XII. 1944 25. III. 1945
BEDNÁRIK JÁN 57 R., VENDIK ŠTEFAN 24 R., SOLMOŠI MIKULÁŠ 50 R.
PRÁCHNIVEJÚ KDESI V ZEMI VAŠE KOSTI,
DUŠA TÁ VŠAK ŽIJE V OBJATÍ-VEČNOSTÍ;
A SPOMIENKU VĎAČNÚ VLASŤ NA VÁS ZACHOVÁ:
PO HRDINSKOM BOJI, SPOČIŇTE V POKOJI!
Signatura: J. Slušný 1946.
Starý Tekov boje prvej svetovej vojny prakticky nepocítil. Účinky vojny sa však pociťovali v zhoršených hospodárskych pomeroch. Rekvirovalo sa obilie pre vojakov na fronte, odvádzali sa kone a hovädzí dobytok a prichádzal hlad. Z toho dôvodu bol zavedený aj prídelový systém. Keďže muži boli narukovaní polia museli obrábať ženy a deti. Čím ďalej tým bolo horšie a vojna nebrala konca. V bojoch prvej svetovej vojny padlo 54 starotekovčanov.
Na sklonku roku 1944 vojská II. ukrajinského frontu po oslobodení Šiah a Levíc prebili sa až na ľavý breh Hrona a v piatok 22. dec. 1944 bola oslobodená celá obec. Uprostred nej na stožiari zaviala sovietska zástava. Pravda, na začiatok nového slobodného života museli starotekovčania ešte čakať. Frontová línia sa ustálila na Hrone. Ďalšie celé tri mesiace pokračovali výbuchy. Ľudia bývali i naďalej učupení v pivniciach a v bunkroch vykopaných v pitvoroch a chyžiach. S ubiehajúcimi dňami pribúdalo ranených, zhorených domov a v dňoch 3. – 5. marca prišla najviac aj evakuácia obce. Dňa 25. marca 1945 o štvrtej ráno zahrmela delostrelecká paľba. Po štvorhodinovom „pekle“ sa vojská Sovietskej armády pohli cez Hron. Ich útok smeroval na Vráble a Nitru. Radostnejšie dni prišli až s príchodom jari. No nie celkom. Ako sa púšťali ľady, objavovali sa aj telá sovietskych vojakov. I potom neskoršie, keď sa začali obrábať polia pri dotyku s muníciou prišli o život naši spoluobčania. Iba šiestak žiak tunajšej školy František Kúdeľa, ale i dospelí občania Štefan Lecký a Jozef Kováčik. (zdroj: www.starytekov.sk)
Souřadnice: N48°14'44.1'' E18°32'1.9''
Pomník přidal: Peter Pavlík
