Spolek pro vojenská pietní místa

Cintorín tureckých vojakov

Autor: Ladislav Barabás, 06.06.2021

oğlu (oğul) je po turecky syn

Hrobka saleziánov Don Bosca

Autor: Ladislav Barabás, 31.05.2021

Andrej Brunclík – trpiteľ za vieru
(zdroj: https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=brunclikandrejsdb )

Miroslav Kysela – v roku 1950 bo nútený nastúpiť do pracovných čiat Pomocných technických práporov.
(zdroj: https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/petrzalka-jarovce-rusovce-cunovo/miroslav-kysela-1924-2005-mamateyova-ul-c-4 )

Rudolf Granec – nespravodlivo odsúdený počas totalitného režimu. Pri zásahu štátnej moci proti rehoľníkom v apríli 1950 ho najprv deportovali do Šaštína, odtiaľ do Podolínca. Koncom roku 1950 odvelený do vojenského pracovného tábora, kde dva roky vykonával nútené práce. V roku 1952 sa pokúsil o útek do Rakúska. Za pokus ho odsúdili na 10 rokov väzenia a odpykal si celý trest.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Granec )

Štefan Sandtner – bol slovenský básnik katolíckej moderny a katolícky kňaz. Študoval teológiu na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme, za kňaza bol vysvätený 20.3.1943. V apríli 1950 bol zatknutý a vo februári 1952 vo vykonštruovanom procese odsúdený na 15 rokov za velezradu. Prešiel väznicami v Leopoldove, Bratislave, Ilave a Mírove, prepustili ho v roku 1960. Počas komunistickej totality prispieval svojou tvorbou do viacerých samizdatov.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Sandtner )

Rafael Černý – počas akcie proti rehoľníkom bol deportovaný do Šaštína a potom do Podolínca. Po šesťmesačnom preškolení v Pezinku ho čakal povolávací lístok do pracovného technického práporu. Neskôr emigroval za hranice.
(zdroj: https://knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=209 )

Zoltán Schmidt – v roku 1950 bol internovaný v Podolínci a Kostolnej. Potom pracoval vo vojenských pracovných táboroch na Libave a v Plzni.
(zdroj: https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=schmidtzoltanmatejsdb )

Jozef Izakovič – od septembra 1950 strávil 40 mesiacov na nútených prácach.
(zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110217005%5Bcit )

Anton Hlinka – na pokyn svojich saleziánskych predstavených emigroval v roku 1951 do Rakúska a neskôr do Talianska.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Hlinka )

Jozef Ďurica – v roku 1950 ho zastihlo násilné zrušenie Saleziánskej spoločnosti. Internovaný bol do konca svojho života – najskôr v Šaštíne, potom v Podolínci, Báči Zbeči pri Prahe a Rúbani.
(zdroj: https://donboscodnes.sk/jozef-durica-koadjutor/ )

Anton Baník – náboženský publicista, v roku 1964 emigroval zo Slovenska do Ríma.
(zdroj: https://knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=70 )

František Chudý – nespravodlivo bol odsúdený na dva roky nútených prác. Do väzenia v Ilave nastúpil 24.6.1949. Odtiaľ bol preradený do Novák.
(zdroj: https://saleziani.sk/spravy/16-slovensko4/1853-zomrel-salezian-frantisek-chudy )

Alojz Masný – začiatkom júla 1956 bol v Justičnom paláci v Bratislave odsúdený na 1,5 roka väzenia. Po odvolaní ho Najvyšší súd v Prahe z trestu oslobodil. V júli 1957 toto rozhodnutie štátna moc zrušila a trest si musel odsedieť.
(zdroj: https://saleziani.sk/spravy/16-slovensko4/2009-zomrel-salezian-alojz-masny )

Alojz Špaldoň – počas totality ho intenzívne sledovala ŠtB.
(zdroj: https://donboscodnes.sk/wp-content/uploads/2021/08/SLK_DonBoscoDnes_2018_03.pdf )

Kenotaf Samuel Sekuris

Autor: Ladislav Barabás, 10.05.2018

Samuel Sekuris (20.11.1906 Radvaň nad Hronom – 4.1945 Mauthausen, Rakúsko) major delostrelectva, veliteľ delostrelectva II. taktickej skupiny 1. čsl. armády na Slovensku. V slov. armáde bol aktivovaný 31.7.1939. Zúčastnil sa ťažení proti Poľsku, na východnom fronte pôsobil od 27.6. do 30.11.1941. Od apríla 1942 bol referentom materiálovej sk. MNO v Bratislave. Od januára 1944 bol vel. III. oddielu dpl. V Brezne. Tu počas r. 1944 sa zapájal do prípravy SNP. Aktívne sa zapojil do spolupráce s part. brig. Jánošík a 1. čsl. part. brig. Stalin. Od 9.9.1944 riadil zabezpečovanie rozsiahleho povstaleckého frontu. Zúčastnil sa takmer všetkých ťažkých bojov skupiny. 20.10.1944 bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti. Po potlačení povstania sa istý čas zdržiaval v horách, 20.11.1944 ho zatkli orgány ÚŠB. Bol väznený v B. Bystrici, Bratislave a naposledy v Mauthausene, kde aj zahynul. Po vojne bol povýšený na plk. del. in memoriam. Vyznamenania: Pam. medaila za obranu Slovenska, Za zásluhy, Rad SNP I. tr. in memoriam, Čsl. voj. kríž 1939 in memoriam, Čsl. voj. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom in memoriam.
(zdroj: http:/www.vhu.sk/data/files/58.pdf )

Pamětní deska Bratislavský mír

Autor: Prof. Ing. Bohuslav Veverka, DrSc., 10.10.2012

Po prohrané bitvě u Slavkova dne 2.12.1805, bylo Rakousko přinuceno Francií uzavřít tzv. Bratislavský (prešpurský) mír, kterým ztratilo téměř 17% svého území. Jednalo se
o Tyroly, Dalmácii, Istrii a Benátsko, na druhé straně získalo Salcbursko. Mírová smlouva byla podepsána v zrcadlové síni Primaciálního paláce, dnešního sídla bratislavského primátora. Smlouvu nepodepsali císaři osobně ale jejich zástupci Lichtenstein za Rakousko a Tayllerand za Francii.

Pamětní deska rozhlasového vysílání v roce 1968

Autor: Samuel Jablonka, 01.09.2008

Pamätná tabuľa T. G. Masaryk a M. R. Štefánik

Autor: Ladislav Barabás, 03.11.2018

Pomník Obetiam 2. svetovej vojny

Autor: Ladislav Barabás, 09.01.2014

Pomník Obetiam 1. a 2. svetovej vojny

Autor: Ladislav Barabás, 18.07.2013

Pamětní deska Anton Prvonič

Autor: Bc. Samuel "koba" Jablonka, 01.08.2008

Hrob Jozef Žernovič

Autor: Ladislav Barabás, 15.08.2014

Zahynul pri výbuchu protilietadlovej strely.