Spolek pro vojenská pietní místa

Pamätník 2. československej paradesantnej brigády

Autor: PhDr. Jozef Jambrich, PhD., 04.07.2012

Pamätník bol postavený v roku 1975. Jeho autormi sú akad. sochár Alexander Vika a Ing. arch. Eduard Stančík. Predstavuje havarované lietadlo štítom do zeme. Na troch reliéfoch je zobrazená pomoc Sovietskeho zväzu, rovnosť vojakov a partizánov, domáceho a zahraničného odboja, družba so ZSSR. Pripomína tiež blízkosť letiska Tri Duby, na ktorom pristávali sovietske lietadlá.
Pre pamätník je dnes zaužívané pomenovanie po 2. československej paradesantnej brigáde, ale tento názov nie je správny. V roku 1973 sa začalo uvažovať nad postavením pamätníka, ktorý by symbolizoval pomoc Sovietskeho zväzu SNP, pomoc prostredníctvom leteckého mosta na slobodné povstalecké územie. V hre boli dve lokality. Návrh na pamätník sovietskej leteckej pomoci SNP bol nakoniec zrealizovaný v katastri obce Badín. Pamätník pripomínajúci boje 2. československej paradesantnej brigády vyslanej na pomoc SNP zo Sovietskeho zväzu bol postavený na lúke Črmné pod Krpáčovom v katastri obce Dolná Lehota v Nízkych Tatrách.
Správny názov pamätníka v Badíne by mal byť „Pamätník sovietskej leteckej pomoci SNP“.
(zdroj: Plk. Ing. Pavol Graus: Pamätník 2. československej paradesantnej brigády na Krpáčove. Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici)

Pomník čs. legionárom

Autor: PhDr. Jozef Jambrich, PhD., 08.11.2021

Původní Památník legionářům u Badína byl zhotovený firmou Horn, Umelecké sochárstvo Banská Bystrica, podle návrhu prof. Antonína Hrdličky byl odhalen 27. 10. 1935. Za druhé světové války byl z pomníku odstraněn lev, v době totality byl rozebrán a kámen použit na stavby v okolí. Na místě zůstalo pouze hrazení.

Historická fotografie památníku byla vyfotografována na informačním panelu, její zdroj nebyl uveden.
Ze snímku odečtený původní text (ostatní nečitelné):
I. a II. prapor
pěš. pluku 11
Písek

I. prapor
pěš. pluku 75
Jindř. Hradec

Leh. baterie I
Praha
Houf. baterie I
Plzeň

II. prapor
pěš. pluku 102
Benešov

I. prap. střel.
pluku 14 Brno
I.prap. pěšího
pluku 74 Jičín

Karel Bláha vojak 1893 Drahonice, Olomouc 9.6.1919 Kremnica, padol v boji
Linhard Bouček vojak 1896 Sedlec, Třebíč 29.7.1919 Kičind, choroba 14. str. pl.
Jan Buchta vojak 1899 Rakvice, Hodonín 3.6.1919 Melecheď, padol v boji
Rudolf Čuněk slobodník Vsetín, 10.6.1919 Rebrin, nehoda p. pl. 3
Josef Dědic vojak 1895 Mar. hory, Mor. Ostrava 7.6.1919 Zvolen, padol v boji
František Drbohlav vojak 1899 Kovačov, 18.5.1919 Tarnovce, padol v boji
Ladislav Fajta vojak 1897 Vysočany, Praha 1919 Slovensko, padol v boji
Evžen Grob slobodník 1896 Cmunt, 1.6.1919 Slovensko, nezvestný v boji 6. telegr. rota
Vavřinec Hofman desiatnik 1895 Domažlice, 24.8.1919 Slatina, nehoda 7. str. pl.
Josef Hrabina vojak 1897 Roketnice, 10.6.1919 Seneš, padol v boji p. pl. 3
Josef Hrdý nadporučík 1887 Slezská Ostrava, 19.6.1919 Kremnica, padol v boji
František Janík vojak 1897 Rožnov, 15.12.1918 Hr. Breznica, nehoda 25. str. pl.
Jaroslav Jebavý vojak 1894 Počátky, 10.6.1919 Badín, padol v boji p. pl. 75
František Ježík rotmajster 1887 Přerov, 2.6.1919 Ruda Baňa, padol v boji 25. str. pl.
František Kohout desiatnik 1897 Radostín, 23.1.1919 Dumbrová, padol v boji 21. str. pl.
Martin Krist vojak 1891 Milotice, 23.12.1919 Slovensko, podľahol zraneniu 1. delostr. brig.
Josef Kvičala vojak, 31.5.1919 Inám, padol v boji 4. str. pl.
Ludvík Lucký vojak 1887 Lanžhot, Hodonín 19.6.1919 D. Drhlovce, padol v boji 25. str. pl.
Josef Malík vojak 1896 Nechvalín, Kyjov 17.8.1919 Setich, nemoc 1. pl. slovenskej slobody
František Nademlejnský vojak 1888 Zdice, Hořovice 6.6.1919 Janok, padol v boji
Josef Novák vojak 1897 Podlužany, Pardubice 30.5.1919 Visk, padol v boji p. pl. 75
Antonín Ondrák vojak 1897 Bitouchov, Mn. Hradiště 18.6.1919 Hurša, padol v boji cs. p. pl. 94
Karel Přílepek vojak 1897 Plavsko, Jindř. Hradec 21.6.1919 Kremnica, podľahol zraneniu p. pl. 75
Jan Rybníček desiatnik 1898 Konešín, Třebíč 29.4.1919 Kesy, choroba 14. str. pl.
Arnošt Řehák vojak 1896 Prchalov, Mošnov 18.5.1919 Tarnovce, padol v boji
Ján Slezák vojak 1892 Badín, 12.12.1918 Badín, padol v boji 25. str. pl.
Vilém Střízek podporučík 1896 Plzeň, 10.6.1919 Klačany, padol v boji 35. str. pl.
Jan Svoboda vojak 1895 Zboží, N. Paka 21.6.1919 Kelemben, padol v boji p. pl. 11
Alois Šoltys strelec 1896 Mlýnice, 11.6.1919 Velká Kalenica, padol v boji 1. jazdecký pl.
Ján Valach strelec 1898 Vel. Leváre, 29.8.1919 Kremnica, nehoda 33. str. pl.
Jan Vlašič vojak 1891 Podivín, 15.6.1919 Ostrá Lúka, padol v boji 25. str. pl.
Bedřich Vojtíšek vojak, 11.6.1919 Badín, padol v boji p. pl. 102
Oskar Vyhnáček rotmajster, 1919 Zvolen, padol v boji
Emil Zimmer vojak 1896 Brno, 11.6.1919 Mchy, padol v boji 8. str. pl.
Josef Zoff desiatnik 1897, 5.6.1919 Buzitka, padol v boji dom. peš. prap. 42
(zdroj: CEVH MO ČR)

Pomník bol znovu postavený v roku 2020. Slávnostne bol odhalený 22. júna 2021.
(zdroj: https://www.mosr.sk/49555-sk/minister-j-nad-sa-v-badine-zucastnil-na-slavnostnom-odhaleni-pamatnika-ceskoslovenskych-legionarov/)

Pamätná tabuľa 2. československej paradesantnej brigády

Autor: PhDr. Jozef Jambrich, PhD., 28.05.2021

Pomník Obetiam 2. svetovej vojny

Autor: PhDr. Jozef Jambrich, PhD., 26.09.2020

Pomník bol postavený v roku 1953.

Pamätná tabuľa príslušníkom 2. československej paradesantnej brigády

Autor: PhDr. Jozef Jambrich, PhD., 26.09.2020

Na pomoc SNP bola zo Sovietskeho zväzu vyslaná aj 2. československá samostatná paradesantná brigáda v SSSR. Taký bol oficiálny názov jednotky. S presunom na Slovensko začala 26. septembra 1944 a ukončila ho 19. októbra 1944. V obci Badín bolo umiestnené veliteľstvo brigády, tyl, štábna rota, 1. paradesantný prápor, spojovacia rota a pracovná skupina. Ďalšie jednotky brigády boli rozmiestnené v susedných obciach Vlkanová, Sielnica a Garansek (dnes Hronsek). Brigáda opustila Badín až na konci SNP 26. októbra 1944.
(zdroj: Karel Krátký: Historie 2. československé paradesantní brigády v SSSR. In: Za svobodu Československa, sv. II., 1961)

Pomník Obetiam 1. a 2. svetovej vojny

Autor: Ladislav Barabás, 05.04.2010

Ján Lešták zahynul 22.7.1941 pri obci Lipovec, Ján Sáder zahynul 10.10.1942 pri obci Kutajskaja
(zdroj: https://www.upn.gov.sk/data/pdf/zoznam-protisovietske-tazenie-jun-1941-august-1944.pdf )