Spolek pro vojenská pietní místa

Hrob Ján Koleno

Umístění: Piešťany, Bratislavská, cintorín, sektor KI10, hrob č.13

Souřadnice: N48°35'3.34'' E17°48'55.08'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Hrob Norbert Kumančík

Umístění: Piešťany, Bratislavská, zadná urnová časť cintorína, kolumbárium, sektor KF, urnové miesto 21
Poznámka:

Lietadlo Antonov An – 24 Vzdušných síl Slovenskej republiky narazilo 19. januára 2006 za priaznivých meteorologických podmienok, do zalesneného kopca Borsó pri obci Hejce v Maďarsku, len 3 km od slovenských hraníc a približne 20 km od letiska Košice.
Pri havárii lietadla zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec. Lietadlo privážalo slovenských príslušníkov síl KFOR, z polročnej misie v Kosove.
Pri tejto ojedinelej a najväčšej leteckej havárii zahynul aj kapitán lietadla - kpt. Ing. Norbert Kumančík.
(Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Leteck%C3%A9_ne%C5%A1%C5%A5astie_slovensk%C3%A9ho_An-24#:)

Souřadnice: N48°35'18.1'' E17°48'48.4''
Pomník přidal: Ľubomír Streicher
Doplnění informací: Ľubomír Streicher

Hrob Daniel Kunic

Umístění: Piešťany, Bratislavská, cintorín, zadná urnová časť cintorína, sektor KG5, hrob č. 19
Poznámka:

Generálmajor Daniel Kunic sa narodil 4.1.1911 v Pukanci.
Civilné vzdelanie ukončil v r. 1930 na 4-ročnom Učiteľskom ústave
v Leviciach. Občianskym povolaním bol učiteľ v ľudovej škole.
6. 6. 1931 Kunica odviedli do čs. brannej moci.
1. 10. 1931 Kunica prezentovali ako nováčika na vykonanie prezenčnej služby v 26. p. pl.
V hodnosti vojak ho zaradili do jeho 3. poľnej roty a súčasne preložili na trvalú dovolenku.
4. 8. 1932 mu udelili ďalšiu trvalú dovolenku.
17. 7. 1933 K. opätovne zaradili na vykonanie prezenčnej služby.
Od 17. 7. 1933 do 28. 2. 1934 pôsobil ako frekventant ŠDPZ Košiciach, ktorú absolvoval s veľmi dobrým hodnotením.
20. 7. 1933 K. priznali status frekventanta ŠDPZ.
28. 10. 1933 K. povýšili do hodnosti slob. frekventant.
28. 2. 1934 K. premiestnili do 8. poľnej roty.
1. 4. 1934 K. povýšili do hodnosti desiatnik frekventant.
28. 2. 1934, po ukončení ŠDPZ, mu priznali status absolventa.
15. 6. 1932 bol povýšený na čatára absolventa.
22. 6. 1934 získal status ašpiranta.
1. 8. 1934 K. menovali za podporučíka pech. prezenčnej služby.
19.10. 1934 K. prepustili z činnej služby na trvalú dovolenku.
Od 30. 7. 1935 do 26. 8. 1935 vykonal 1. pravidelné cvičenie v zbrani.
1. 1. 1937 bol povýšený na poručíka pech. v zál. V období od
28. 7. 1937 do 10. 8. 1937 vykonal 2. pravidelné cvičenie v zbrani.
Od 25. 9. 1938 do 7. 12. 1938 vykonával činnú službu v dôsledku
mobilizácie nariadenej dňa 24. 9. 1938.
10. 7. 1939, už ako dôstojník. v zál. slov. armády, Kunica povolali na vykonanie cvičenia ,,v zbrani“, ktoré absolvoval v rámci náhradnej letky let. pl. v Piešťanoch. K. v ,,zbrani“ zotrval do 5. 8. 1939.
V tomto období pôsobil vo funkcii ZV náhr. letky. 1. 9. 1939, K.
vzhľadom na vojnový konflikt s Poľskom prezentovali na mimoriadnom cvičení v zbrani v p. pl. 3 vo Zvolene, kde zastával funkciu II. pobočníka vel. náhradného práp. V ,,zbrani“ zotrval až do
23. 10. 1939, keď bol prepustený do pomeru mimo činnej služby.
K. začal novú etapu profesionálneho života dňom 1. 2. 1940, keď
ho prijali do zboru dôst. pech. z povolania a zaradili do 7. p. pl.
Od 15. 2. 1940 K. premiestnili do 4. roty p. pl. 7. V rámci pešieho vojska zotrval len do 15. 4. 1940, keď bol premiestnený do náhradnej perute let. pl. v Piešťanoch a v hodnosti poručík pech. zaradený do LP, kde zastával funkciu vel. pomocnej letky.
1. 8. 1940 bol povýšený do hodnosti nadporučík pech.
1. 7. 1942 povýšený do hodnosti stotník pech.
1. 4. 1941 bol ustanovený za vel. zásob. oddielu LP.
31. 12. 1942 bol na základe výnosu MNO SR preložený do sk. dôst. technického zbrojníctva letectva.
Od 1. 5. 1944 až do 29. 8. 1944 tech. hospodár LP.
Organizoval SNP v rámci LP na Mokradi. Od 29. 8. 1944 bol príslušníkom 1. čs. arm. na Slovensku v služobnom zaradení: vel. p. pr. II/6. Po reorganizácii povstaleckej armády a vytvorení VI. TS Zobor (6. TS ,,Zobor“) pôsobil vo funkcii vel. VI./53. p. pr. (krycí názov „Lev“).
S vojakmi si hrdinsky počínal počas obranných bojov v priestore
južne od Ružomberka, najmä pri takmer 2-mesačnej obrane
výšiny Ostrô, resp. vrchu Ostré, ktorá sa stala kľúčovým bodom
povstaleckej obrany VI. TS.
Od. 19. 12. 1944 do 20. 1. 1945 pôsobil ako veliteľ milície v Pukanci.
Od 20. 1. do 27. 2. 1945 vel. sam. pešej roty, ktorá bola nasadená do bojov pri rieke Hron, v zostave sov. gard. pluku.
Od 27. 2. do 16. 4. 1945 rota bola stiahnutá z 1. línie a daná k dispozícii sov. vel. mesta Levice.
Od 16. 4. 1945 bol Kunic veliteľom posádky Levice.
Po skončení vojny prijatý do čs. armády.
Od 21. 6. 194 ustanovený za dočasného vel. OLS 4 v Nitre.
1. 6. 1945 bol povýšený na škpt. technického zbroj. let.,
1. 10. 1946 bol majorom let. technického zbroj.
1. 10. 1948 bol podplukovník let. tech.
Od 15. 5. 1951 do 7. 1. 1953 zastával funkciu ZV pre zásobovanie zbraní a munície 3. ltd.
Od 7. 1. 1953 do 31. 12. 1957 vykonával funkciu náč. del. zásobovania velit. 3. ltd.
28. 2. 1954 povýšený na technika plk.
31. 12. 1957 bol prepustený z čs. armády.
Po prepustení z armády pracoval ako úradník, vedúci všeobecného
odboru miestnej samosprávy v Piešťanoch, neskôr ako učiteľ.
Rehabilitovaný v r. 1991 v hodnosti plukovník.
V r. 1995 povýšený do hodnosti generálmajor in memoriam.
Zomrel 18. 12. 1991 v Piešťanoch
(zdroj: „Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945“ str. 146)

Souřadnice: N48°35'17.8'' E17°48'48''
Pomník přidal: Ľubomír Streicher

Hrob Matej Skalický

Umístění: Piešťany, Bratislavská 106, cintorín, predná časť cintorína, sektor C, hrob č. 69
Poznámka:

Major Matej Michal Skalický (Szittyai) sa narodil dňa 4. 5. 1913 v obci Belovar (Chorvátsko). Po absolvovaní štúdia na reálnom gymnáziu bol od júla 1931 do februára 1932 bol bez zamestnania a od marca 1932 do júna 1933 pracoval ako výpomocný učiteľ v Ľudovej škole v Rešte. Dňa 17. 7.1933 nastúpil na prezenčnú vojenskú službu v 22. pešom pluku („Aragónský“).
Po absolvovaní ŠDPZ v Hradci Králové bol 28. 2. 1934 premiestnený do 39. pešieho pluku („Výzvedný“) do Bratislavy. Počas výkonu vojenskej prezenčnej služby ho postupne povýšili na čatár ašp. V tejto hodnosti 17. 7. 1934 zostal v ďalšej činnej službe ako ďalej slúžiaci ašpirant. Dňom 1. 1. 1935 ho menovali do hodnosti podporučík pechoty v zálohe a pridelili do 1. hor. pešieho pluku v Dolnom Kubíne. Na konci septembra 1935 bol premiestnený do VA v Hraniciach na Morave ako frekventant 1. ročníka VA. Do hodnosti poručík pechoty bol vymenovaný dňom 1. 8. 1937 a ustanovili za veliteľa čaty 3. pešieho pluku („Jána Žižku z Trocnova“) v Kroměříži.
Po vzniku Slovenského štátu bol prijatý do slovenskej armády a zaradený do 5. pešieho pluku, a od mája 1939 pôsobil v 1. pešom pluku v Levoči vo funkcii pobočníka veliteľa práporu a veliteľa čaty. Tu bol s účinnosťou od 1. 1. 1940 povýšený do hodnosti nadporučík pechoty. Jeho ďalším pôsobiskom bol Prešov, pretože 31. 1. 1941 bol premiestnený na veliteľstvo 2. divízie a zaradený na jeho operačné oddelenie. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR bol odoslaný na front vo funkcii prednostu 1. odd. velit. RS (neskoršie RB). Po reorganizácii slovenskej armády skupiny sa 28. 8. 1941 vrátil do Prešova. Od 30. 11. 1941 pôsobil ako pridelený dôstojník na dopravnom oddelení MNO a od 7. 4. 1942 bol frekventantom VVŠ v Bratislave. S účinnosťou od 1. 7. 1942 bol povýšený do hodnosti stotník pechoty. Od 1. 9. 1942 bol pridelený štábu ministra národnej obrany a na konci novembra 1942 bol ako frekventant VVŠ odvelený do kurzu pre dôstojníkov gšt. na Kriegsakademii v Berlíne, kde zotrval do 20. 2. 1943. Po návrate na Slovensko ho pridelili na prax do I/2 oddel. MNO a 10. 6. 1943 odoslali na východný front s určením za prednostu 3. (oper.) oddelenia velit. RD (od 1. 8. 1943 premenovaná na 1. pd), ktorá bola v tom čase nasadená na Kryme. Po návrate z frontu od začiatku januára 1944 pokračoval v štúdiu vo VVŠ, ktoré ukončil v júni 1944. Medzitým bol ustanovený do funkcie prednostu 2. (spravodajského) odd. veliteľstva 2. pd Východoslovenskej armády. Po odzbrojení Východoslovenskej armády nemeckými jednotkami sa počas septembra 1944 zdržiaval v Slanských vrchoch. Pred koncom prvej polovice októbra sa prihlásil na MNO v Bratislave a dňom 15. 10. 1944 bol premiestnený do 1. pešieho pluku Domobrany a ustanovený za veliteľa I/1 práporu.
S účinnosťou od 1. 9. 1944 bol preložený do skupiny dôstojníkov gšt. V decembri 1944 ho pridelili veliteľstvu posádky v Prešove ako vojenského experta evakuačnej komisie Šarišsko-zemplínskej župy. Na konci marca 1945 bol prevelený do Trenčína k 2. pešiemu pluku Domobrany ako veliteľ práporu. Dňa 7. 4. 1944 dostal od nadriadeného nemeckého veliteľa rozkaz na presun práporu do Vlárskeho priesmyku. Rozkaz nesplnil a po oslobodení Trenčína sa na miestnom posádkovom veliteľstve dňa 12.4. 1945 prihlásil do čs. armády.
Do činnej služby v čs. armády bol povolaný 25. 5. 1945 a v polovici októbra 1945 v hodnosti kapitán pechoty odoslaný do 3. ročníka VŠV v Prahe.
Dňom 16. 8. 1946 ho pridelili k veliteľstvu 2. pd do Banskej Bystrice, kde bol ustanovený do funkcie prednostu operačného oddelenia. Dňa 23. 11. 1946 bol povýšený do hodnosti škpt. pechoty, 11. 4. 1947 preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu a 1. 10. 1948 povýšený na major generálneho štábu. Od augusta 1949 pôsobil v Prahe ako profesor VVU. Dňa 31. 8. 1950 na vlastnú žiadosť odišiel do zálohy.
Zomrel 8. 10. 2004 v Piešťanoch.
Vyznamenania: Pamätná medaila (20.11.1939), Pamätná medaila (14.2.1941), Za hrdinstvo 3. st. (22.7.1941), Za hrdinstvo 2. st. (1.12.43), nemecký Eiserners Kreuz 2. Kl. (1943), Vojenný víťazný kríž V. tr. (1944).
(zdroj: https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf „Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945“ str. 216)

Souřadnice: N48°35'16.5'' E17°48'58''
Pomník přidal: Ľubomír Streicher

Hrob Ľudovít Šimon

Umístění: Piešťany, Bratislavská, cintorín, sektor KI10, hrob č.6

Souřadnice: N48°35'17.9'' E17°48'46.9''
Pomník přidal: Ľubomír Streicher

Kenotaf Mária Schulzová

Umístění: Piešťany, Bratislavská, cintorín, sektor F-92
Poznámka:

obeť holokaustu (Bergen-Belsen)

Souřadnice: N48°35'3.34'' E17°48'55.08'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Kenotaf Vojtech Ábel

Umístění: Piešťany, Bratislavská, cintorín, stredná časť cintorína, sektor C, hrob č. 633
Poznámka:

Vojtech Ábel sa narodil 9.2.1911 v Piešťanoch. Po ukončení základnej školy v Piešťanoch študoval na Priemyselnej škole zbrojníckej v Košiciach a následne absolvoval Zbrojnícko-technické učilište v Plzni. Vynikol už v období I. Československej republiky, ako poručík – technický špecialista zbrojnej služby československej armády.
Po vzniku Slovenského štátu – neskoršej Slovenskej republiky, pracoval na Ministerstve národnej obrany. Najdôležitejším a najvýznamnejším obdobím v jeho živote ako dôstojníka, bolo zapojenie sa do prípravy Slovenského národného povstania (materiálna a technická príprava – organizácia presunu technického materiálu a pohonných hmôt do centra povstania) a jeho účasť v povstaní ako aj pôsobenie na pozícii prednostu automobilovej služby Vojenskej oblasti č.1.
Po porážke povstania sa zúčastnil ústupu do hôr, bol zajatý Nemcami, podarilo sa mu však ujsť. Napokon bol na základe udania zatknutý príslušníkmi Hlinkovej gardy v Piešťanoch. Po odovzdaní nemeckej bezpečnostnej polícii bol uväznený a posledným transportom bol odvlečený do koncentračného tábora Mauthausen, kde bol začiatkom apríla 1945 popravený (presný dátum nie je známy, úradne bol stanovený na 1. Apríla 1945)
(Zdroj: Eva Berecová, www.piestany.sk, Vojtech Ábel - čestný občan in memoriam, 30.8.2016)

Souřadnice: N48°35'15.66'' E17°48'51.44''
Pomník přidal: Lubomir Streicher

Hrob Izidor Vogel

Umístění: Piešťany, Jánošíkova 52, židovský cintorín

Souřadnice: N48°36'26.6'' E17°49'40.8''
Pomník přidal: Ľubomír Streicher

Hrob Alexander Zuckmann

Umístění: Piešťany, Jánošíkova 52
Poznámka:

podla evidenčného listu Sl referátu pro válečné hroby "Zemského vojenského velitelství pro Slovensko v Bratislavě" Vojenské veliteľstvo evidovalo aj hrob č.42 ako vojenský hrob.
Podľa údaju na evidenčnom liste Alexander Zuckmann bol narodený v Topoľčanoch a zomrel 19.2.1918 v Piešťanoch.

Souřadnice: N48°36'26.4'' E17°49'40.8''
Pomník přidal: Ľubomír Streicher

Kenotaf rodiny Zuckermannovej

Umístění: Piešťany, Jánošíkova, židovský cintorín
Poznámka:

obete holokaustu

Souřadnice: N48°36'2.74'' E17°49'58.51'' - přibližná pozice dle adresy
Pomník přidal: Ladislav Barabás