Komárno
Pomník János Esterházy
bez nápisu
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Lajos Kossuth
bez nápisu
Lajos Kossuth (19.9.1802 Monok – 20.3.1894 Turín) bol maďarský právnik a politik, bojovník za etnickú čistotu Uhorska a nezávislosť Uhorska od Rakúska, vodca maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849. Dňa 11.8.1849 odstúpil vedenie obrany generálovi Artúrovi Görgeymu a ešte pred porážkou maďarskej armády ušiel z Uhorska. Zomrel v talianskom Turíne.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom pomníka je Ferenc Gyurcsek.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Žigmund Luxemburský
bez nápisu.
Žigmund Luxemburský (14.2.1368 Norimberg - 9.12.1437 Znojmo) bol brandenburský markgróf, uhorský, český a rímsky kráľ. Bol významný európsky politik vrcholného stredoveku. Počas svojej vlády bojoval proti Turkom, uhorským magnátom, proti husitom i Benátkam. Ako prvý vytvoril podunajské súštátie, ktoré pozostávalo z uhorského a českého kráľovstva a nemeckej ríše a zrejme malo byť hrádzou proti osmsnskej expanzii.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDigmund_(Sv%C3%A4t%C3%A1_r%C3%ADmska_r%C3%AD%C5%A1a )
Autorom sochy je Peter Gáspár.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Ľudovít I.
I.
LUDOVICUS
REX
sign. GYŐRFI LAJOS
2004
Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (5.3.1326 Visegrád – 10.9.1382 Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s Benátkami o Dalmáciu a Dubrovník, ktoré získal v roku 1358. V rokoch 1348-1350 viedol vojnu o Neapolsko, ktoré dobyl, ale po vypuknutí morovej epidémie musel ustúpiť. Dočasne si podrobil aj Valašsko, Bosnu, Srbsko a Bulharsko, kde potlačil sektu bogomilov. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti Litovcom a dobyl Červenú Rus, ktorú pripojil k Uhorsku. V roku 1374 začal vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom Muratom I. Zomrel v roku 1382 v Trnave.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom pomníka je sochár Lajos Győrfi.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Belo IV.
REX BELA IV
Belo IV. (1206-1270) bol uhorským kráľom z rodu Arpádovcov. Na trón zasadol už ako 8-ročný. Dňa 11.4.1241 utrpelo jeho vojsko pri rieke Slaná katastrofálnu porážku v bitke s Mongolmi. Len s vypätím posledných síl sa mu podarilo utiecť. Jeho bratranec Fridrich II Babenberský ho nevpustil do Viedne a obral ho o cennosti a časť uhorského územia. Nakoniec sa zachránil v Dalmácii. Po odtiahnutí Mongolov bola krajina v zúboženom stave. Kráľ odmenil viacerých šľachticov za pomoc, pozval do krajiny cudzincov a dal budovať kamenné hrady. Zaplietol sa do niekoľkých konfliktov, z ktorých sa pre neho skončil víťazne len jeden. Bojovať musel aj proti vlastnému synovi Štefanovi, ktorému podľahol. Zomrel 3.5.1270 na Zajačom ostrove v Budapešti.
(zdroj: Wikipédia)
Autorkou sochy je Rozália Darázsová.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník Matej Korvín
MATHIAS REX
Matej Korvín (23.2.1443 Kluž -.4.1490 Viedeň) bol v rokoch 1458-90 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa. Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov a jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III., dobyl Sliezsko, Lužicu a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa. Dobyl aj Dolné Rakúsko. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana. Za svoju prvoradú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ.
(zdroj: Wikipédia)
Autorkou sochy je Emőke Szilva.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník György Klapka
KLAPKA
György Klapka (7.4.1820 Temešvár - 17.5.1892 Budapešť) generál počas revolúcie v rokoch 1848-49. Patril k najschopnejším veliteľom a úspešne bránil Komárno pred útokmi cisárskych vojsk počas revolúcie. Jeho predkovia pochádzali z Čiech. Autorom sochy je József Róna.
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N47°45'26.3'' E18°07'45.9''
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pamätná tabuľa Lajos Kossuth
1848. november 6-án
itt szállt meg
Komárom díszpolgára
KOSSUTH LAJOS
čestný občan Komárna
tu prenocoval
dňa 6. novembra 1848
Komárom városa – mesto Komárno
JÓKAI egyesület
2002
sign. GYURCSEK F
Lajos Kossuth (19.9.1802 Monok – 20.3.1894 Turín) bol maďarský právnik a politik, bojovník za etnickú čistotu Uhorska a nezávislosť Uhorska od Rakúska, vodca maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849. Dňa 11.8.1849 odstúpil vedenie obrany generálovi Artúrovi Görgeymu a ešte pred porážkou maďarskej armády ušiel z Uhorska. Zomrel v talianskom Turíne.
(zdroj: Wikipédia)
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás
Pomník vojákům Rudé armády
*1965
OSĹOBODITELOM
FELSZABADÍTÓINKNAK
ОСВОБОДИТЕЛЯМ
Socha Námorníka -osloboditeľa bola slávnostne odhalená pri príležitosti 20.výročia oslobodenia mesta Komárno Sovietskou armádou 30.marca 1965,dielo akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej .Pripomína oslobodenie Komárna sovietskymi vojakmi a námorníkmi Červenej flotily.Stojí v priestoroch bývalej 10.divíznej (10.sborovej)nemocnice Čs.armády. (doplnil Ing.Galanžár Dušan,Komárno).
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Radim Kapavík
Doplnění informací: Ing. Juraj Hebelka, Ing.Galanžár Dušan, Pavol Tausk
Pomník Milan Rastislav Štefánik
Poznámka:
Pamätník gen. M. R. Štefánika obnovený po r. 1990.
Pamätník je dielom umelcov Otakara Španiela a Dušana Samuela Jurkoviča a bol odhalený vo Vojenskom parku v Komárne zo zbierok vojakov ppl.12 v máji 1930.Pamätník bol z dôvodu okupácie Komárna MR demontovaný a v októbri 1938 aj odsunutý do Banskej Bystrice ,aby sa potom vrátil. V roku 1946 bol zabudovaný na námestí pred mestský úrad.V roku 1952 bol opäť demontovaný a až do mája 1968 bol "odložený" v kazematoch pevnosti v Komárne.
Odhalenie v máji 1968 v parku Leninových sadov v Komárne nezabezpečovalo jeho dlhšie trvanie a v roku 1974 bol pamätník opäť demontovaný,avšak tentokrát bol daný do skladu Podunajského múzea.
A až v roku 1990 bol opäť (už štvrtý krát!) odhalený pred domom Matice slovenskej V Komárne a námestie SNP,ktoré vzniklo po asanácii 10.divíznej nemocnice,a kde je socha nainštalovaná, bolo premenované na Námestie M.R.Štefánika. (doplnil Ing.Galanžár Dušan,Komárno)
Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ing. Juraj Hebelka, Pavol Tausk
Doplnění informací: Ing.Galanžár Dušan
