Bratislava

Pamätná tabuľa A. Frankl

Autor: Ladislav Barabás, 07.11.2013
Umístění: Bratislava, Ventúrska 16, budova na Ventúrskej 16
Nápis:
V tomto dome žil a tvoril maliar
Adolf Frankl ז״ל
1903 Bratislava – 1983 Viedeň

Spolu s ďalšími občanmi Slovenska bol
29. septembra 1944
odvlečený do tábora v Seredi a odtiaľ
do Osvienčimu. Tábor smrti prežil a
svoje zážitky zobrazil v cykle
Vízie z inferna
Svojím dielom zanecháva memento
všetkým národom sveta.
Nikto, bez rozdielu vierovyznania, rasy či
politického presvedčenia, nesmie už nikdy
podstúpiť také ani podobné ukrutnosti!

Rodina Adolfa Frankla
sa s vďakou skláňa pred statočnými ľuďmi,
ktorí jej pomohli prežiť holokaust.

Október 2011

The artist
Adolf Frankl ז״ל
1903 Bratislava – 1983 Vienna
lived and worked in this house.
Together with some non-Jewish Slovaks, he was arrested on 28 September 1944.
Following a stay in the concentration camp in Sereď, Slovakia, he was later
deported to the extermination camp Auschwitz-Birkenau.
After his liberation he depicted his experiences in a collection
of paintings and drawings called
Visions from the Inferno
"Though my works I have created a memorial for all nations of the world.
No one, regardless of religion, race or political conviction, should ever again
suffer – or similar – atrocities!"
The Frankl family express their heartfelt gratitude to all
who helped them, and others, to survive the Holocaust.

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°08'35.8'' E17°06'23.5''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pamätná tabuľa rodiny Steiner

Autor: Ladislav Barabás, 23.11.2015
Umístění: Bratislava, Ventúrska 22, na budove antikvariátu Steiner
Nápis:
V tomto dome založil Sigmund Steiner v roku 1847
antikvariát STEINER.
Rodina Steinerovcov tu žila od 19. storočia
(okrem obdobia holokaustu) do polovice 20. storočia.
Táto pamätná tabuľa
je zároveň spomienkou na šestnásť členov rodiny,
ktorí zahynuli v koncentračných táboroch
v rokoch 1942 – 1944.
Nech sú ich duše pripojené do zväzku živých.

Pamätaj a nezabudni!
jún 2012

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°8'49.1'' E17°6'44.6''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník Obetiam 1. a 2. svetovej vojny

Autor: Ladislav Barabás, 13.07.2013
Umístění: Bratislava, Vetvárska, na križovatke ulíc Vetvárska a Padlých hrdinov, oproti Miestnemu úradu Podunajské Biskupice
Nápis:
IN MEMORIAM
1914 – 1918

AZ ELSŐ VILÁGHÁBORÚBAN 1914 – 1918
ELESETT HŐSÖK NÉVSORA:

SZABÓ LAJOS, ÁRPA FERENC, KANÁVOR JÁNOS, BAB JÓZSEF, KAISER KÁROLY, ÁRPA PÉTER, RÉGELY JÓZSEF, MÉSZÁROS JÁNOS, KOTLÁR TITUS, PRIKLER JÁNOS, HORVÁTH ANTAL, MOLNÁR BÉLA, BEIDLHAUSER MIKLÓS, FUKARI VILMOS, STIFFTER VENDEL, JAVORCSIK FERENC, GUTLEBER LŐRINC, ROTHBAUER JÓZSEF, SIPOS ALBERT, SIPOS BÉLA, KOVÁCS RUDOLF, VOZÁR JÓZSEF, DANIEL LAJOS, BENYOVICS ISTVÁN, ROTHBAUER FERDINAND, TOMANOVICS JÁNOS, GYURKOVICS JÁNOS, FOGLSZINGER JÁNOS, SZABÓ ADAM, CZANNER JÁNOS, KEMÉNY ANTAL, FOGLSZINGER JÁNOS, FEHÉRVIZI FERENC, NAGY MIHÁLY, HIDEGHÉTI VINCE, GAZDAG JÓZSEF, HALÁLING FLORIÁN, MESTER FERENC, SZABÓ JÁNOS, KIRTH JÁNOS, KIRTH IGNÁC, NÉMETH JÁNOS, ZUBIN VENDEL, VARGA FERENC, SZÁSZ FERENC, HÚBERT ANDRÁS, NÉMETH JÁNOS, MOLNÁR JÁNOS, FÜLÖP ANTAL, HINTERSCHUSTER ISTVÁN, SÁNDOR ISTVÁN, VURM EDUÁRD, TÓTH FERENC, GÁBRIS LÁSZLÓ, VITMANN PÁL, NAGY FERENC, KURTH LAJOS, UJHELYI FERENC, NAGY ISTVÁN, NAGY JÁNOS, PAMMER LAJOS, FENES MÁRTON, RADÓ ISTVÁN, FOGLSZINGER ISTVÁN, KANÁVOR TITUS, ZSERNOVICZKY SÁNDOR, KOTLÁR FERENC, FŰLE PÁL, KITLER JÓZSEF, KITLER PÉTER, RIGÓ JÓZSEF, SÁRKÖZI JÓZSEF, RIGÓ KÁROLY, RIGÓ JÁNOS, BUZASI, BOGÁR ISTVÁN, SÁRKÖZI KÁROLY, BOTLÓ JÁNOS, SÁRKÖZI ELEK, WÁGNER PÉTER, MOLNÁR ILJA, RAJNA BÉLA, RAJNA JÓZSEF, FEHÉR LÁSZLÓ, KURUC SÁNDOR, NAGY KÁROLY, KUKORICA SÁNDOR, HORVÁTH FERENC, MESZÁROS ISTVÁN, CSÁKY VINCE, LAPOS MIHÁLY, AMBRUS KÁROLY, SÁRKÖZI FERENC, HOLOCSI JÁNOS, ÁRPA JÓZSEF, RIGÓ ISTVÁN, PRIKLER MÁRTON, NAGY JÁNOS

NA PAMIATKU OBETIAM
II. SVETOVEJ VOJNY

JOZEF DORNAI, ŠTEFAN DOMÉNY, JÁN HEIMBERGER, FRANTIŠEK HOLOCSI, FRIDRICH KATONA, JÁN KOVÁCS, PAVOL MÉSZAROŠ, LADISLAV NOZDROVICZKÝ, JOZEF OZOGÁNY, MIKULÁŠ OZOGÁNY, FRANTIŠKA RIGOVÁ, ANDREJ SZABÓ, RUDOLF SZELEPCSÉNYI, FRANTIŠEK SZIJARTÓ, LADISLAV VARGA, FERDINAND ZSERNOVICKÝ, KAROL NAGY

JÁN RÉGELT 1915-1944, ROZÁLIA BLAUOVÁ 1873-1943, JÚLIUS BLAU 1901-1943, KORNEL BAU 1936-1943, JURAJ BLAU 1940-1943, BÉLA BLAU 1907-1943, ALŽBETA BLAUOVÁ 1906-1943, PAVOL BLAU 1938-1943, MARTA BLAUOVÁ 1942-1943

NA POČESŤ PADLÝCH V PARTIZÁNSKOM BOJI
A UMUČENÝCH V KONCENTRAČNOM TÁBORE
A PARTIZÁN HARCOKBAN ELESETT ÉS A
KONCENTRÁCIOS TÁBORBAN HALÁLRA KÍNZOTTAK
EMLÉKÉRE

SRDCE PLNÉ VĎAKY, SLZA LÍCE PÁLI,
ZVEĽADÍME DIELO, ZAŇ STE UMIERALI
MILAN KRAUS

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°07'29.3'' E17°12'40.6''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník sovietskej armáde

Autor: Ladislav Barabás, 04.12.2013
Umístění: Bratislava, Viedenská cesta, na križovatke Viedenskej a Rusovskej cesty
Nápis:
V TÝCHTO MIESTACH
PREKROČILI ODDIELY
SLÁVNEJ SOVIETSKEJ
ARMÁDY
HRANICE OSLOBODENEJ
BRATISLAVY,
ABY ĽUD RAKÚSKA
OSLOBODILI
OD NADVLÁDY
FAŠIZMU
ČESŤ A SLÁVA
HRDINSKEJ
SOVIETSKEJ ARMÁDE!

В ЭТИХ МЕСТАХ
ПЕРЕШЛИ ЧАСТИ
СОВЕТСКОЙ АРМИИ
ГРАНИЦЫ
ОСВОБОЖДЕННОЙ
БРАТИСЛАВЫ
ДЛЯ ТОГО
ЧТОБЫ ОСВОБОДИТЬ
НАРОД АВСТРИИ
ОТ ФАШИСТСКОГО
ГОСПОДСТВА
ЧЕСТЬ И СЛАВА
ГЕРОИЧЕСКОЙ
СОВЕТСКОЙ АРМИИ!

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°07'45.5'' E17°05'34.9''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník Obetiam genocídy Arménov

Autor: Ladislav Barabás, 04.12.2013
Umístění: Bratislava, Viedenská cesta, nábrežie Dunaja, v blízkosti reštaurácie Leberfinger
Nápis:
NA
PAMIATKU
1500000
ARMÉNSKYCH
OBETÍ
ZOSNULÝCH
V GENOCÍDE
V ROKU
1915

TO THE
MEMORY
OF THE
1500000
VICTIMS
OF THE
ARMENIAN
GENOCIDE
OF 1915

UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
1341
30. NOVEMBRA 2004
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
UZNÁVA GENOCÍDU ARMÉNOV V ROKU
1915, PRI KTOREJ ZAHYNULI STÁTISÍCE
ARMÉNOV ŽIJÚCICH V OSMANSKEJ RÍŠI
POVAŽUJE TENTO ČIN ZA ZLOČIN PROTI
ĽUDSKOSTI.

RESOLUTION OF THE SLOVAK
PARLIAMENT 1341
NOVEMBER 30. 2004
THE SLOVAK PARLIAMENT
RECOGNIZES THE ARMENIAN GENOCIDE
OF 1915 DURING IN THE OTTOMAN
EMPIRE WERE KILLED AND
CONSIDERS THAT ACT AS A CRIME
AGAINST HUMANITY.

ZVÄZ „NIG APARAN“
„NIG APARAN“ UNION

V súvislosti
s prijatím NRSR
30.11.2004
uznesenia 1341
o Genocíde Arménov
si našu vďaku
zaslúžia
J. Čarnogurský, F. Mikloško, M. Lauko, P. Hrušovský, T. Mikuš, P. Minárik, R. Žiak, G.Krajči

Mimoriadne
poďakovanie
a ocenenie patrí
organizátorovi
rezolúcie,

AŠOTOVI
GRIGORIANOVI

FÓRUM
ARMÉNSKYCH
ASOCIÁCIÍ
EURÓPY

In relation
to the adoption
of Resolution no 1341
on the Armenian
Genocide
on 30.11.2004
by the Slovak
Parliament we hereby
express our deepest
gratitude to
J. Čarnogurský, F. Mikloško, M. Lauko, P. Hrušovský, T. Mikuš, P. Minárik, R. Žiak, G.Krajči

Special
acknowledgement
and appreciation it
attributed to
the organiser
of the Resolution

ASHOT
GRIGORIAN

FORUM OF
ARMENIAN
ASSOCIATIONS
OF EUROPE
Poznámka:

Nápis je v jazyku slovenskom, anglickom a arménskom.


Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°08'12.9'' E17°06'33.0''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník Janko Kráľ

Autor: Ladislav Barabás, 19.03.2010
Umístění: Bratislava, Viedenská cesta, Sad Janka Kráľa
Nápis:
JANKO KRÁĽ
Poznámka:

Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš - 23.5.1876 Zlaté Moravce) často označovaný ako básnik-burlivák, bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. V roku 1848 po prvých impulzoch revolúcie burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom. Ľudové povstanie, ktoré vyvolal bolo potlačené v marci 1848, po jeho chytení a mučení ho spolu s J. Rotaridesom odviedli do väzenia v Šahách, neskôr až do januára 1849 v Pešti, kde ho odsúdili na smrť. Údajne na zásah bána J. Jelačiča ho po 10 mesiacoch väzenia prepustili na slobodu. V marci 1849 bol v Liptovskom Mikuláši, kde velil dobrovoľníkom a národnej garde. V septembri 1849 sa znovu zúčastnil revolučných bojov v Krupine ako kapitán slovenských dobrovoľníkov. Po skončení revolúcie pôsobil v štátnej službe na rôznych miestach, naposledy v Zlatých Moravciach, kde i zomrel v chudobe.
(zdroj: Wikipédia)
Autorom pomníka je sochár František Gibala.


Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník Obětem 1., 2. světové války a Milan Rastislav Štefánik

Autor: Bc. Samuel "koba" Jablonka, 01.05.2006
Umístění: Bratislava, Vrančovičova, v areáli kostola, hneď vpravo od vstupnej brány
Nápis:
predná strana:
ŠTEFÁNIK
HRDINA SLOVENSKÉHO NÁRODA

VŠEMOHÚCI A MILOSRDNÝ BOŽE!
DOPRAJ VEČNÉHO OSLÁVENIA SLOVENSKÝM HRDINOM PADLÝM VO SVETOVEJ VOJNE,
PLNEJ SLOBODY SLOVENSKÉMU NÁRODU A TRVALÉHO MIERU CELÉMU SVETU.

pravá strana:
HLUBIK FABIAN 1914, KOMPANIK FRANTIŠ. 1915, KOVÁČIK GREGOR 1915,
KOVAČIČ MATÚŠ 1914, KRAJČOVIČ MICHAL 1914, KRAJIČEK FRANTIŠ. 1916,
KRALOVIČ DEMIAN 1916, KRALOVIČ IGNÁC 1917, MARADA JÁN 1916, MICULIK
FRANTIŠ. 1917, MIŠOVIČ PAVEL 1916, MRÁZEK ADOLF 1914, VALÁŠEK FRANTIŠ.
1916, MASNOVIČ NIKODÉM 1916, MATOŠ LEOPOLD 1918, ŠINDLER FRANTIŠ.
1917, VIDOŠOVIČ FRANTIŠ. 1916

levá strana:
BEDNARIČ LUKAČ 1917, BOLEK ŠTEFAN 1915, BOSKOVIČ IGNÁC 1914, BEZVODA
ŠIMON 1915, BRUTENIC ANTONIN 1918, ČECHO ALEXAND 1915, DUFEK LUDEVIT
1914, BRANKOVIC AMBROZ 1916, BUKAL JAN 1916, FAUT GAŠPAR 1916, FOLTYN
FRANTIŠ. 1915, FOLTYN JAN 1914, FOLTYN MICHAL 1918, FRATRIČ MARTIN
1915, HERGOTT PAVEL 1914, HLUBIK ANTONIN 1915, FRATRIČ LENHART 1918,
JANATA FRANTIŠ 1916

zadná strana:
PADLÝM VENUJE ZO SVET. VOJNY 1939 - 1945
SPOL. VYSLÚŽ. VOJ. A FRONT. BOJOVNÍKOV
GEN. M. R. ŠTEFÁNIKA V LAMAČI Č. 26
PAJTAK JÚLIUS 1944, HARASLIN JOZEF 1942, ŽÁMEČNÍK GAŠPAR 1944, BACHAN JOZEF 1945, GUSKOVIČ ANTON 1944, JANATA JÁN 1944, GUTTA ANTON 1945

Tento pomník zbudovala
obec Lamač na pamiatku
desaťročného trvania.
Č.S.R.
2.IX.1928

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°11'33.5'' E17°03'02.9''
Pomník přidal: Bc. Samuel "koba" Jablonka
Doplnění informací: Ladislav Barabás

Pomník Bitka pri Lamači

Autor: Ladislav Barabás, 23.03.2010
Umístění: Bratislava, Vrančovičova, oproti domu č. 58 v časti Lamač
Nápis:
ČESTNÁ SPOMIENKA
na 22. júl 1866
c. a k.
pešieho pluku
ALOISA MUZZUCHELLA
10. brigáda Mondel
a c. a k. peší pluk č. 10
OSCARA II. FRIEDRICHA
švédskeho kráľa

Dem
ehrenden
ANDENKEN
an die
im 22. Juli 1866
des k. k.
Infanterie Regiments
Ulstrugmeister
ALOIS MAZZUCHELL
№ 10
BRIGADE MONDEL
Gru mmiltelb
vom k. u. k.
Infanterie Regimente
OSCAR II. FRIEDRICH
König von Schweden
№ 10.

Ku

PAMIECI
NA POLEGLYCH
c. k. pulku piechoty
ZBROJMISTRZA
HRABIEGO
ALOJZIEGO MAZZUCHELL
№ 10
BRYGADA MONDEL
go dnie 22go lipca
1866. roku

Dicsö
ENLÉKEÜL
MAZZUCHELL ALAJOS
GRÓF
TÁBORSZERNAGY
cs. k. 10.
gyalogezrede
MONDEL DANDÁRA
1866 július 22ikén
elesett
HÖSEINEK
Poznámka:

Pomník stál pôvodne na inom mieste v katastri Lamača. V dôsledku pôsobenia poveternostných podmienok museli byť nápisy viackrát obnovované, čo viedlo k niektorým nepresnostiam najmä po poslednej obnove. Poľský nápis začína slovami: Ku (medzera) PAMIECI ..., no pôvodne začínal slovami: Ku zaszczytnej PAMIĘCI ... Chýba slovo zaszczytnej a pamięć sa píše s nosovkou ę. Namiesto go dnie 22go lipca ... má byť w dnie 22go lipca, namiesto pulku má byť pułku a namiesto POLEGLYCH má byť POLEGŁYCH. Nejasné je aj písmeno c v skratke c.k a pripomína skôr e. Pôvodný text vidieť fotografiách z roku 1966, ktoré mi poskytol Kamil Pánik.
Pôvodný text v nemčine bol písaný starším typom písma, tzv. švabachom, dnešný je kombinovaný s latinkou. Najzávažnejšou chybou je nezrozumiteľný zhluk písmen: Gru mmiltelb. Na fotografii z roku 1966 sa dá prečítať: Gew...et, pričom stred slova je zakrytý stĺpikom zábradlia. Je zrejmé, že v nápise bolo Gewidmet (nem. widmen = venovať).
Na fotografiách zo dňa 22.3.2010 boli nápisy vo výbornom stave, dnes sú už dosť ošarpané. V roku 1966 nápisy obnovil Ing. Vlad. Pánik.


Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°11'33.6'' E17°03'04.3''
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pamätná tabuľa Valentín Matrka

Autor: Ladislav Barabás, 23.03.2010
Umístění: Bratislava, Vrančovičova 32, rodinný dom
Nápis:
VALENTÍN MATRKA
1907 - 1980

1939 - NAJMLADŠÍ RICHTÁR
1945-1946 PREDSEDA REVOLUČNÉHO NÁRODNÉHO VÝBORU
A MIESTNEHO NÁRODNÉHO VÝBORU
1946-1947 POSLANEC ÚSTAVODARNÉHO
NÁRODNÉHO ZHROMAŽDENIA ZA DEMOKRATICKÚ STRANU
1948-1957 POLITICKÝ VÄZEŇ
Poznámka:

Valentín Matrka (13.2.1907 Lamač - 30.11.1980 Bratislava) poslanec Národného zhromaždenia ČSR, politický väzeň. V májových voľbách roku 1946 bol zvolený za poslanca NZ v Prahe ako kandidát Demokratickej strany. Po odmietnutí pokračovať v Strane slovenskej obrody bol vylúčený z parlamentu a v októbri 1948 bol zaradený do tábora nútených prác v Novákoch. V máji 1950 ho odsúdili na štyri roky väzenia. Napriek neľudskému bitiu, fyzickému a psychickému týraniu vyšetrovateľmi Štb sa mu nepodarilo dokázať vinu. Vo väzení strávil deväť rokov - do roku 1957. Po prepustení na slobodu pracoval v poľnohospodárstve.
(zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Valent%C3%ADn_Matrka )


Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Pomník přidal: Ladislav Barabás

Pomník Raoul Wallenberg

Autor: Ladislav Barabás, 29.11.2013
Umístění: Bratislava, Zámocká, oproti domu č. 26, za odbočkou na Škarniclovú ulicu
Nápis:
RAOUL WALLENBERG
Spravodlivý medzi národmi

RAOUL WALLENBERG
1912 - ????

Švédsky diplomat,
ktorý v rokoch vojny
zachránil životy
tisícom židov
vrátane občanov
Slovenska.
V azylovom dome
v Budapešti
očakávali utečenci
vydanie falošných
dokladov, aby mohli
opustiť fašistami
okupované územie.
Po vojne bol zajatý
ruskými vojakmi
a zavlečaný do gulagu.
Dodnes nie je známe
kedy zahynul
a kde je pochovaný.

S vďakou
With thank

Sir Sigmund Sternberg
GEOCONSULT, s.r.o.
DOPRASTAV, a.s.
Konferencia biskupov Slovenska
Loge RAOUL WALLENBERG, e.V. Nemecko
Nadácia EZRA
KITSIM, s.r.o., PROEN, s.r.o.
SIEMENS, s.r.o., SPP, a.s., ZIPP a.s.
STRABAG a.s., TRANSPETROL, a.s.
prezidenti SR
Michal Kováč
Rudolf Schuster
Ivan Gašparovič
ÚZ ŽNO v SR
Spoločnosť kresťanov a židov
na Slovensku
a bohumilí darcovia

© ATELIÉR TRIZULJAK

Centrální evidence válečných hrobů: není evidován
Souřadnice: N48°08'41.5'' E17°06'00.4''
Pomník přidal: Ladislav Barabás